Museo Memoria de la Ciudad. Manzana de la Rivera

Vikipetãmegua
Museo Memoria de la Ciudad.

Museo Memoria de la Ciudad oñemohenda Casa Viola-pe, oime umi porundy òga apytépe oikéva complejo arquitectónico Manzana de la Rivera-pe, opytával Palacio de Gobierno rovái, tavaguasu Asunción, capital de la República Paraguáipe. Arquitecto Carlos Colombino, omoheñói iñakãme ha omoañete ko Museo, oguahẽvo 14 jasypoapy 1996. Ojeguatávo umi koty ha pa’ũ rehe oporomomandu’a oñemotenondèha Asunción rembiasàkue, opàichavévo okakuaa ohóvo oñemotenondévo. Umi tembiporu oĩva ojejuhúgui tetãme, oñembyaty ha oñemoĩ upe tendápe; péicha avei ojegueru tavaguasúgui ha’éva Nueva York, Madrid, París, Montevideo ha Buenos Aires.

Casa viola[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko óga Viola ha’e típica construcción colonial oúva ary 1750-1758-gui, oimehína tape oiporuva’ekue umi tavaygua omboty mboyve doctor Gaspar Rodríguez de Francia, oje’eháicha cuadricular tavaguasu. Ko óga itecho tejas a dos aguas. Henondèpe, peteĩ galería; upéva rire, oreko herrería, oñemopu’ãva viga ha columna de madera-gui. Ymaite, ko óga oreko mbohapy koty guasu, opytáva ko’ágã peteĩnte, péva Palacio de Gobierno rovái. Upèva rire oreko peteĩ galería corredor, ojoguaite kulata jovài, tipología òga ymaguaréva. Oñemohenda techo kapi’i ha takuarilla-gui; teja oñemonta argamasa tujúgui, oñembojehe’áva vaka ruguýre.

Tembiasakue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Gobierno 1989-pe ho’ávo, heñói mayma remiandu ha oreskata haguã umi tenda oĩva Paraguaýpe yma guaréva. Upéicha, temimbo’e aty peteĩha Arquitectura-gua omoñepyrũ tembiapo “Salvemos la Manzana frente al Palacio”, oñemyaipáguima ohóvo edificación oikèva ipype, ha ombotovévo peteĩ proyecto oitypaséva ko óga, hendaguépe oñeopu’ã haguã peteĩ plàsa.

Ojegueromandu’àvo 500 años del descubrimiento de América, opaite Iberoamérica-pe oñembyaty umi comisión-kuéra ombosako’íva acción opáichaguáva ko’ãichaguáva.

Comisión V Centenario Paraguay, omotenondéva arquitecto Juan Cristaldo, oikéva ipype proyecto Casa Viola, umi proyectos principal oñemonéiva ojeipykùi haguã, opresenta haihára Augusto Roa Bastos péva Agencia Española de Cooperación Internacional -pe.

Omyakã upérõ Tavaguasu róga intendente José Luis Alder, Municipalidad de Asunción ojogua ko propiedad Manzana oĩha. Ko’ã tembiapo restauración reheguàva oñepyrũ 1991 jave, ary oipe’áva hokẽ umi edificaciónosẽva chugui Centro Cultural de la Ciudad.

Omotenonde ñepyrũ sambyhyhàra ramo arquitecto Carlos Colombino. Oñeguahẽvo Museo –pe ohechauka mokõi mba’e: peteĩha umi mba’e oikova’ekue oñemopyendávo Paraguay tavaguasu, ha ambue katu, mba’èichapa raka’e iprotagonista. Museo-pe ikatu jahecha ha ñamomorã umi elemento ritual cultura guarani mba’éva, peteĩ funeraria prehispánica. Moõguipa ou umi kuimba’e ha kuña tetã omotenondéva ( árbol genealógico), umi tembiapo artista paraguayo mba’éva, ohechaukáva mba’èichapa ojeiko yma tavaguasúpe, mapa geográfico, estadístico, histórico, umi planoParagua`ygua ha tetã ñande ykèregua ha mombyryvévagui, siglo XVII ha XVIIIguáre, umi mueble ha tembiporu época colonial-gua, escudo, candelabro, partitura, revista, diario, libro-kuéra,avei umi ojejuhúva guive.

Oguahẽvo ary 2005, oipytyvõ Embajada de los Estados Unidos de América, omoñepyrũ proyecto de conservación ha restauración ijaheguíva.

Urna funeraria guaraní

Muestra oñemomba’eguasúva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Arkeologia[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Te’ỹi guarani hembiapo agroalfarera mbarete porã.Pèicha ojapo umi tembiporu cerámica ombojeguáva ikuãme, omoĩvo tinte natural. Museo-pe ojehecha urna funeraria, oiporuva’ekue oñotỹ haguã umi omanóvape.

León de cemento

Arkitektura[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

León de cemento[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko leõ ra’anga, mymba ojeguerohorýva, heráldica europea omomba’eguasuetereíva ojeguereko elemento decorativo arquitectura asuncena-pe. Ojehecha museo-pe peteĩ leõ ra’anga ojejapóva cemento-gui.

Puerta de madera tallada. Club Nacional. 1860

Club Nacional rokẽ[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Peteĩ okẽ yvyràgui, tallada ha ensamblada ha’eva Club Nacional ,ba’e, omopyendáva’ekue Carlos Antonio López ra’y ha ijernokuéra. Ko edificio odiseñava’ekue arquitecto Alejandro Ravizza, oñemohu’ãva 1860 arýpe, oiméva calle Palma, 25 de Diciembre (Chile ko’ágã) ha Atajo (Alberdi ko’ágã).

Escudo de la República de Paraguay

Escudo Cemento-gui República Del Paraguay mba’éva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Elemento constructivo ornamental cultura paraguaya exponente.

Puerta Cancel orekóva vidrio biselado oĩva Escudo del Paraguay ndive (fragmento)[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

José Gaspar Rodríguez de Francia ary 1820 jave omoheñói pe escudo de la República del Paraguái. Escudo de la República ojekuaáva Hacienda-gua, omoheñói cónsul Mariano R. Alonso ha Carlos A. López peteĩ Congreso Extraordinario 25 de noviembre 1842, jave.

Tejas coloniales oñembojeguáva Casa Castelvi-pe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko’ã elemento constructivo arquitectura paraguaya mba’éva, osẽ ha oreko opàicha influencia arquitectónica: formal, funcional, estilística ha constructiva.

Escultura ubicada a la Entrada de la Manzana de la Rivera

DOCUMENTO-kuèra[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Umi documento inotable-véva oguerekóva Museo umi yvyra’anga (mapa) ojehecháve. Ko’ãva ou opàite época-gui ha ohechauka mba’èichapa tembiasa yma guaréva ko’ã yvýre. Peteĩ mapaoñembosa’ýva ha ojejapóva Ámsterdam 1694 jave: Paraguay térã Provincia de Río La Plata ombohovakéva ha ikatúva ojehecha región Tucumán ha Santa Cruz de la Sierra.

Upe Mapa de la República del Paraguay-pe, ojejapóva siglo XX lñepyrũme, ikatu ojehecha cháko yvy, oñehundíva Guerra del Chaco, jave.

Ojehecha mapa Paraguáipe, vulgo Paraguái, adyacencia ndive, ojejapova’ekue plano siglo XVII-pe, ojehechakuaa plano rupive mba’èichapa oñemohenda ciudad de Asunción.

Testamento Doña Ysabel Venegas mba’éva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Tembiporu ojehechaukáva ha’e reproducción original oúva testamento Doña Isabel Venegas-gui, kuña mestisaoñemomba’eguasúva, Ciudad de Asunción, ykèregua ary 1578. Original oime Archivo Nacional de Asunción, Sección Judicial ha Criminal, vol. 1537.

Partitura-kuèra[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Museo ohechauka heta partitura oñemomba’eguasúva ha orekóva historia musical tetãme peteĩ valor kakuaa: Añoranza triste, Canción guaraní, Gratitud de Carlos Federico Reyes, músiko, humorista, escritor ha pintor, heñóiva’ekue Paraguaýpe 15 jasypa 1909 jave. Omano 1999 jave. Ojehecha avei partitura original oúva polka Recuerdos de Caacupé-gui.

Rectificación calles Asunción por José G. Rodríguez de Francia Representación panel acrílico-pe: umi franja sa’yju: cuadrícula rape (modelo medieval europeo oñemoĩva Ordenanza Población oguerúva América-pe umi español-kuéra. Asunción operde péicha característica paraguaya prototípica). Oiméva sa’y hũme: plano omopu’ãva Azara.

Proyecto Franja Costera de Asunción ha Plan de Desarrollo Urbano Ambiental Proyecto Franja Costera omotenondéva ohekávo solución opáicha problemática social, ambiental, urbanística ha técnica, oúva río Paraguái okakuaa jave; ha omoambuesévo tàva guasu ròva ko’ã tendáre.

PLÁSTICA[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Pintura[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

La mestiza, Indígenas chaqueños: Roberto Holden

El mercado Guasú, Calle Palma: Ignacio Núñez Soler

La Chacarita: Alicia Bravard

Personajes del Mercado de Asunción: Estatuallidas realizadas por Serafín Marsal(1861 – 1951).

Nació en España y llegó a Paraguay en 1907, donde se afincó definitivamente.

Maqueta del Centro histórico de Asunción

Maqueta del Centro histórico de Asunción[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ojeguereko representación tridemensional tavaguasúpe, ko’ápe sa’y terracota ojehecha edificio histórico-pe. Hembýva edificación oñeuniforma sa’y neutro-pe.


Ilustraciones oĩva Aranduka La República del Paraguay-pe:

Ilustraciones: Cacique payaguá, Palacio de Gobierno, Mercado de Asunción, Iglesia Catedral, Iglesia de la Encarnación, Brigadier Gral. Francisco Solano López, Plaza del gobierno, Arsenal y puerto de Asunción, Trazado de la 1a. sección del Ferrocarril (Asunción-Villarrica).

Grabados oñembosa’ýva: Arnoldus Montanus. Oñemoherakuãva Ámsterdam ary 1671.

Plano tavaguasu Paraguay mba’èva Paraguàipe: Félix de Azara (1746 – 1821). Naturalista ha marino español, oñemboúva América-pe oipyhy haguã cuestión de límite umi posesión España ha Portugal. Oestudia fauna ha geografía del Paraguay avei Río de la Plata.

MOBILIARIO[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Primer atril Orquesta Sinfónica de la Ciudad de Asunción

Silla Mecedora: Madera y tejido. Siglo XIX. Época de Don Carlos Antonio López

Pinturas y objetos varios

Kotykéha colonial[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Kotykehápe ojehecha, ambue tembiporu, tupa matrimonial, kyha kuñakarai ha tuja oiporúva avei mitãmi, nicho santo oñemoĩha, kambuchi, velador, tenda oñeñembo’èha rosario, umi túva ha sy oiporúva oñembo’e haguã, mitãmi, oguapýva apyka michĩmíme, oitykuàvo ka’a’y chupekuéra.

OPÁICHAGUA TEMBIPORU[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Bandoneón, caja de cuero repujado hũ ,hi’ yvoty detalle ipype ha ojeforra pana pytãme.

Ritual guaraní oiporúva, avakuéra guaraní ha’éva instrumento musical ha umi kambuchi oguerahàva ipype y.

Nicho, arte colonial, oúva Tavapýgui, ojeguerovia oúha siglo XVIII mbytégui, oñepinta ha ojeeskulpi yvyra policromada-gui, Virgen del Rosario mba’erã. Péva familia Isasi-de la Peña mba’ekue. Rubén Talavera Goiburu ha hembireko ome’ẽva jopói ramo ko museo-pe.

Baúl de madera, michĩmíva oiméva ipype peteĩ caja orekóva tapa curva mokõi bisagra, irundy tornillo, lustrada ha forrada mbytépe kuatiápe.

Dos mazos petỹ, ha’éva símbolo crecimiento económico Época Lopista-pe

Ka’a frasco Empresa Asunción mba’éva, representación comercial ka’a, sociedad oiporuvéva.

Medalla del cincuentenario de la Guarania, oñeme’ẽva José Asunción Flores-pe.

Aravo rehegua

  • Arakõi guive Arapoteĩ meve: 08.00 a 21.00
  • Arapokõi: 10.00 a 20.00
  • Ararteĩ: 10.00 a 19.00