Oscar Safuan
| Oscar Safuán | |
| Téra teñõikua | Oscar Nelson Safuán |
| Teñõi | 21 jasyporundy, 1943 San Estanislao, Paraguay |
| Mano | 28 de mayo de 2007 Rio Grande do Sul, Brasil |
| Nacionalidad | Paraguaya |
| Área | Música |
| Tembiapokue | "Tema paraguayo", "Avanzada" |
| Influenciado por | José Asunción Flores |
| Premios | Premio Nacional de Música 2001. Cámara de Senadores del Congreso Nacional del Paraguay. |
Oscar Safuán haꞌevaꞌekue peteĩ compositor ha arreglador paraguái memby ikatupyrýva. Omoheñóivaꞌekue "Avanzada", estilo musical osẽva ombojoajúgui pólka paraguái ha pumbasy, orekóva influencia purahéi popular brasilera haꞌeháicha bossa nova ha balada.
Mitãmi ha mitãrusúrõ
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Heñói 21 jasyporundy 1943 San Estanislao, Paraguay, ojekuaáva popularmente "Santaní" rérape.
Itúva Sado Safuán ijypykuéra libanés. Imitãrõguáre oiko ipehẽngue ndive itáva guasu heñóihaguel. Imiytãme, opa mitãicha oñembosarái ohaꞌã guyramimi "hondita"-pe ha pesca "tareꞌỹi" ysyry sakã Tapirakuãime. Avei ojepokuaa oho myba korápe, ojupi kavaju ári, ohaꞌ ambue irũ ndive trompo ha omboveve pandorga (barrilete) estancia "Paso Naranja" ijára itúva.
Partido mbytépe fútbol ha valita ñehaꞌã, péicha oikuaa upe árape, avei tiempo orekóva ojepoi koꞌã mbaꞌépe, omyenyhẽva hiꞌára péicha: purahéi.
Oñepyrũ organillo ombopu, upéi mbaraka ha ára mbykymi ojuhu araroꞌy ñepyrũ. Oiméva pyhare serenata-pe, peteĩ programa radio Asunción-pe, paaguaýpe ha orekóva ijehaípe: upéi imborayhu járape música paraguaya oikuaauka Brasil-pe.
Hembipotápe orekóva forma péicha Safuán omoañetéva "Servicio militar obligatorio Santaníme.
Peteĩha trío ombohéra "Los hijos del Paraguay", ohenóiva pyꞌarorýpe itúva, péva peteĩha presentación ojapóva ha heꞌi: "¡Che, angirũ, Hijos del Paraguay ha ndahaꞌéi árabe raꞌy!.Nde haꞌe libanés raꞌy ha reimevaꞌerã orgulloso upévagui…" Péicha razón orekóva itúva Don Sado Safuán ndive ndoipotáigui otĩ ijypykuéragui ha moõguipa ou. Heta ára, Oscar omombeꞌuse itúvape mbaꞌéicha haguãpa upe téra haꞌe omoĩ trío-pe guarã, jepénte nomyesakãi ha noguahẽi itúva Don Sado, akãme.
Iguata ñepyrũ
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Ary 1962 rupi, oĩháme ñehaꞌãrõ opaichaguáva, trío oiméva oho tavaguasu Foz de Yguasu, Brasil gotyo, péva peteĩha escala ojapóva pe hembiasa purorýpe guarã. Oimévo upépe, oñepyrũ, ñehaꞌã mbaretépe, peteĩ serie de presentaciones restaurant rupive, kóva omeꞌẽ ichupe gasto mínimos peteĩ ára ohasávape.
Foz de Yguasu guive, osẽ Curitiba, capital estado Parana gotyo. Peteĩ improvisado álbum, orekóva poapy fotografía oipyhýva peteĩ laboratorio hiꞌaguĩva terminal de ómnibus-gui, osẽva oheka tembiapo tavaguasúre. Ohekávo, ojesareko umi, restaurant ha churrasquería rupi, péicha ohupyty, por lo menos, tembiꞌu cada día ohasávape. Avei oikundaha umi kuatiahaipyre rupive, estación de radio gha peteĩ canal de televisión añoite oĩva Curitiba-pe. Upépe oiko peteĩ serie de presentación ojapóva programa Kar Maia, haꞌéte opresentáva taꞌangambyrýpe.
Upérõ, trío oñehenói "Los tres soles" ha oiméva, Safuán (tercera voz del trío, peteĩha requinto ha arpa), Darío Duarte, (mokõiha voz del grupo, mbarakápe ha segundo requinto), avei Antonio Gill (peteĩha opurahéiva ha maraka).
Koꞌã peteĩha tembiasa orekóva "Los tres soles" omombeꞌúva opáichagua anécdota, haꞌéva upe grupo de músico ohekáva iñemohenda música paraguaya rupive mercado extranjero-pe.Peteĩva haꞌe,pe odisponéva pirapire ojapóvo vestuario haꞌéva, oipyhýva tela ipyrusúva orekóva franja opaichavévo isaꞌýva ha péva "omoĩ" tradicional "poncho sesenta lista" omohendáva traje típico paraguayo kuimbaꞌépe: haꞌéva kamisa ao poꞌi, kasõ puku ha faja tricolor. Péicha oñemonde hikuái heta ára ombopu peteĩ familia rógape, koꞌápe, ojehechakuaa, upe óga cortina ojoguaiterei ha oiporú género ojoguáva ipondho-kuérape, ha upéva omoandu vai ha noñemondesevéi hikuái upéicha ha omboyke ijaokuéra.
Heta ñehaꞌãme ogana prestigio escenario curitibano rupive, upévare omoĩ moõ peve ikatu oguahẽ: ha péval mercado de Sao Paulo peve oguahẽ.
Ijeguatapyre
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Oiko Sao Paulo-pe. Upépe, upe grupo omopyenda contacto ambue artista paraguayo-kuéra oikóva tavaguasúpe, péicha Luis Bordón, Papi Galán ha Américo Pereira, kóva ndive, Safuán oestudia teoría ha solfeo. Avei oestudia imboꞌehára haꞌéva: Miguel Angel Río, Rufo Herrera ha Luis Pécora. Péicha ijoja ha ombaꞌapo, ojapóvo arreglo musical péva óga discográfica ha upe presentación trío.
Upéi, oestudia heta mboꞌehára ndive. Safuán omiopyenda peteï escuelita de música, "Los Amigos", koꞌápe omboꞌe ambue paraguayo omoñeꞌẽvo pentagrama.
Péicha evolución música folklórica hetãme, ary 1974, oñepyrũ investigación péva ha ohai base propuesta de proyección, ogueraháva opáichagua combinación rítmica ha melódica, omopyendáva guarania ha polka paraguaya ñemoirũ.
Ary 1977 jave opresenta Paraguaýpe ritmo ojekuaáva "Avanzada" ramo, omohendáva peteĩha composición: "Tema paraguayo". Kóva peteĩ innovación musical orekóva pytyvõ oñemombaꞌeguasúva ámbito musical paraguayo, ijapytépe, Don Mauricio Cardozo Ocampo, avei, Avanzada orekóva detractor-kuéra.
Péicha 1980, Avanzada oñepyrũ ogana espacio oñemombaꞌeguasúva haꞌéva peteĩ estilo musical oikéva tavarandu tetãme.
Hembiapókue
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Ary Hembiapo 1977 Tema paraguayo. 1978/9 Avanzada. Credo Badí badá 1980 Paraguái 80 1980/3 Nacionales 1 Nacionales 2 Nacionales 3 1984 Panambi hũ 1985 Mokõi mbaraka
Jopói ha guerohory
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Ary Premiación 1985 Jopói ohupytýva "Los doce del año". Radio 1º de Marzo. Asunción. Paraguay Plaqueta de reconocimiento. Dúo sertanejo "César e Paulinho". Piracicaba. Brasil. 1992 Mención de honor del Ateneo Paraguayo. 1990/4 Ojeguerohory mokõi jey "Festival del Tapirakuãii" San Estanislao. Paraguay 1997 Ojeguerohory grupo "Arte y Amor" omoheñóiva Avanzada. Autores Paraguayos Asociados (APA). Asunción. Paraguay. 1994/8 Oñemombaꞌeguasu hembiapo ou porãva cultura nacional-pe. Festival del Takuareꞌẽ. Vice Ministerio de Educación y Cultura. Guarambaré. Paraguay. 2000 Oguerohory Instituto de formación docente Prof. Mercedes Bareiro de Fretes. Luque. Paraguay. 2001 Jopói Nacional de Música 2001. Cámara de Senadores del Congreso Nacional del Paraguay. 2002 Ojeguerohory Festival del "Colegio de Paraguayos Ilustres". Capiatá. Paraguay 2003 Oñemombaꞌeguasu oipytyvõgui herakuã haguã arte nacional. Teatro Municipal de San Lorenzo.
Estilo orekóva
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Safuán oikuaauka estilo pyahu omohendáva folklore paraguayo rehe. Ombojoaju porãitereíva haꞌéva peteĩ fusión perfecta ha ipiroꞌýva Guarania ha Polka paraguaya, heta ary ojepovyvy rire ha omohenda hague hendaitépe pu rory, oestudia ha ohayhu añetégui ñane retã purahéi.
Heꞌiháicha haꞌe, Avanzada "…ndahaꞌéi ni polka ni guarania. Haꞌe peteĩ ritmo heñóivakoꞌãvagui, ha pe (mitãicha) oreko tekove ha tesape ijahégui".
Ko estilo musical, Safuán omohenda, péva ritmo folklórico, instrumento electrónico ha ohechaukáva música popular brasilera, haꞌeháicha bossa nova ha balada.
Hiꞌara omohuꞌãvo
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Ohasa ary paha hekovépe, mbaꞌapópe naikaneꞌõi música paraguaya oikuaauka hague, hembiapo rupive ojapo pe ojeheróva difusión cultural.
Omano Vrasil retãvore Rio Grande do Sulpe, heta ary hasyete jepénte upéva naikaneõi hembiapópe.
Oñeꞌẽva hese
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]- Safuán, Oscar Nelson. En tres tiempos (Memorias). Editorial El Lector. Asunción.
- Szarán, Luis. Diccionario de la Música en el Paraguay. Editorial Szarán la gráfica. 1997. Asunción.