VIH/sida

Vikipetãmegua
VIH/sida
Ñemohenda ha marandu ambuéva
CIE-10 B24
CIE-9 042
CIAP-2 B90
MedlinePlus 000594
MeSH D000163
Vikipetã ndaha'éi pohanoha renda Pohano rehegua 
[editar datos en Wikidata]

VIH/sida térã sida (oúva karaiñe'ẽgui síndrome de inmunodeficiencia adquirida ha he'iséva tete pu'akakangy mba'asy ováva) ha'e niko mba'asykuéra víru ojeheróva VIH oguerúva.[1][2][3][4] Oike rire ku víru yvypóra retépe, ikatu noñandúi mba'eve térã ikatu oñeñandu imba'asypararãguáicha.[5] Ojehecha py'ỹi heta ára aja imba'asyapypẽ'ỹ.[6] Víru pámo oñemosarambivévo ombyai vaive pe ypykatu oñangarekóva yvypóra retére, upéicha omoĩ yvypóra rete tesaparápe ha ojehechave hasyha mba'asy pámo ambuévagui mba'asy po'i techapyrãme, hi'ári avei mba'asy ováva ambuéva ha akytã'ai hembiapovaíva, upéicha hasy oiko hag̃ua umi hesãivare.[5][4] Ñambohéra sida ã mba'asyapypẽ ikatu jahecha tapicha hasývare heta ára rire oja hese ko mba'asy,[6] upe aja sapy'ánte ipohyikue oguejyite avei.[6]

VIH oñemosarambi yvypóra oiporenóramo ñeñangareko'ỹre (taha'e ha'éve ojopyhývo jurúre térã tevikuáre), oñembohasáramo tapicha hasýva ruguy ambue hesãivape, ojeipurúramo ju tasymombiaháicha oikutúva ha sy hasýramo hyeguasúvo ikatu avei omosarambi ko mba'asy imembýre.[7] Oĩ mba'e rykue ambuéva yvypóra retégui osẽva ndogueraháiva VIH, techapyrãme tesay ha juruaysy.[8] Oñembosa'i ha oñemboguete hag̃ua ko mba'asy yvypóra oñeñangareko va'erã oiporenóvo, oikuaa porã va'erã mba'éichapa ojeipuru arã umi ju tasymombiaháicha, hasýramo oheka arã pohã ha kuimba'ekuéra ikatu oikytỹ hembo akã pire.[5] Ani hag̃ua sy hasýva ombohasa ko mba'asy imembýre ho'u va'erã pohã antirretroviral ojeheróva, upéicha avei imemby ho'u arã.[5] Ndaipóri pe oñemonguerapáiva ko mba'asýgui, ndaipóri avei vakúna; hákatu hasýpe oñeme'ẽrõ ku pohã antirretroviral ikatu ombotapykue mba'asy rembiapo ha tapicha hasýva rekove ipukuve ha'ete umi hesãiguáicha.[6][9] Iporãve tapicha hasývape oikuaaramóvo hasyha oñepyrũ voíma oñemonguerami pohã rupive.[10] Upéicha ndojapóirõ, amo 11 ary rupínte ikatu oikove oja rire hese ko mba'asy.[11]

Ary 2014-pe amo 36,9 sua tapicha hasýva VIH ha 1.200.000 omano.[5] Tuichaite umívagui oiko Áfrika-pe, yvy vore ojejuhúva Saára guýpe, ñemby gotyo.[5] Ojehechakuaa amo 39 sua tapicha omanoha ojejuhu ramo guive ko mba'asy 2014 peve.[12] Jahecha VIH/sida oikoha chugui ñemosarambi guasu: he'iséva ojehechaha ko mba'asy oparupi ha pya'eite oñemosarambi. Ñahesa'ỹijóvo mba'éichapa oñepyrũ ko mba'asy jahecha oñepyrũ ko víru ojeheróva ka'i rete pu'akakangy víru oñemoambue ha oñembohasa yvypórape, ku víru niko ka'i mba'asy ha oñembohasa yvypórape amo ary 1910 térã 1930-pe.[13]

VIH/sida niko mba'asy herakuãite ñane avano'õme ha py'ỹinte ojehecha umi omboykéva umi hasývape, ndoikuaa porãigui ko mba'asýre ha oimo'ãgui ko mba'asy oñemosarambi reíva, upéva niko ijapu ha ko mba'asy oñemosarambi yvypóra oiporenóramo ñeñangareko'ỹre, techapyrãme ndoipurúrõ pe mombaryryru.[14][15] Ojejuhu ramo guive ko mba'asy amo 1980-pe, hetaite umi oñopytyvõ ha omba'apo joaju oheka hag̃ua ko mba'asy jokoharã.[16] Ára 31 jasypakõi ojegueromandu'a VIH/sida ñemboguerã ára, ko arange ojepuru jepi oñemombe'u hag̃ua mba'e mba'épa ojejapo, yvóra tuichakue javeve, oñembosa'i ha oñemboguete hag̃ua VIH/sida, ojeipuru peteĩ aopehẽ pytã ojuasáva oñemohendáva kamisáre, ohekáva tapichakuéra jesareko ko mba'asýre ha avei ohechauka maymáva jepytaso sida-gui hasykatúva ykére.[17]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Sepkowitz KA (junio de 2001). «AIDS—the first 20 years». N. Engl. J. Med. 344 (23):  pp. 1764-72. doi:10.1056/NEJM200106073442306. PMID 11396444. 
  2. editors, Alexander Krämer, Mirjam Kretzschmar, Klaus Krickeberg, (2010). Modern infectious disease epidemiology concepts, methods, mathematical models, and public health (Online-Ausg. edición). New York: Springer. p. 88. ISBN 9780387938356. https://books.google.com/books?id=Di0_5x82HykC&pg=PA88. 
  3. Wilhelm Kirch (2008). Encyclopedia of public health. New York: Springer. pp. 676-677. ISBN 9781402056130. https://books.google.com/books?id=eSPK7-CHw7oC&pg=PA676. 
  4. 4,0 4,1 Cabrera Calero, Antonio María; Sanz Esteban, Miguel; Bárcena Rodríguez, Jesús (2011). «Enfermedades y hábitos saludables». escrito en Parque Empresarial San Fernando, Edificio Atenas. En Cambra Manzano, Óscar; Saéz Domingo, Fernando. Biología y Geología. 4. España: Oxford University Press España Sociedad Anónima. p. 237. ISBN 9788467364477. 
  5. 5,0 5,1 5,2 5,3 5,4 5,5 «HIV/AIDS Fact sheet N°360» (noviembre de 2015). Ojehechákuri árape: 11 de febrero de 2016.
  6. 6,0 6,1 6,2 6,3 «About HIV/AIDS» (6 de diciembre de 2015). Ojehechákuri árape: 11 de febrero de 2016.
  7. Markowitz, edited by William N. Rom ; associate editor, Steven B. (2007). Environmental and occupational medicine (4th edición). Philadelphia: Wolters Kluwer/Lippincott Williams & Wilkins. p. 745. ISBN 978-0-7817-6299-1. https://books.google.com/books?id=H4Sv9XY296oC&pg=PA745. 
  8. «HIV and Its Transmission». Centers for Disease Control and Prevention (2003). Archivado desde el original, el 4 de febrero de 2005. Ojehechákuri árape: 23 de mayo de 2006.
  9. UNAIDS. «The quest for an HIV vaccine», 18 de mayo de 2012.
  10. Guideline on when to start antiretroviral therapy and on pre-exposure prophylaxis for HIV.. WHO. 2015. p. 13. ISBN 9789241509565. http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/186275/1/9789241509565_eng.pdf?ua=1. 
  11. UNAIDS, WHO (diciembre de 2007). «2007 AIDS epidemic update» (PDF). Ojehechákuri árape: 12 de marzo de 2008.
  12. «Basic Statistics» (3 de noviembre de 2015). Ojehechákuri árape: 11 de febrero de 2016.
  13. Sharp, PM; Hahn, BH (septiembre de 2011). «Origins of HIV and the AIDS Pandemic». Cold Spring Harbor perspectives in medicine 1 (1):  pp. a006841. doi:10.1101/cshperspect.a006841. PMID 22229120. 
  14. «The impact of AIDS on people and societies». 2006 Report on the global AIDS epidemic. UNAIDS. 2006. ISBN 92-9173-479-9. 
  15. «Myth Busters». Ojehechákuri árape: 14 de febrero de 2016.
  16. Harden, Victoria Angela (2012). AIDS at 30: A History. Potomac Books Inc. p. 324. ISBN 1-59797-294-0. https://archive.org/details/aidsat30history0000hard. 
  17. http://lenguaguarani.blogspot.com/2014/11/1-de-diciembre-dia-mundial-de-la-lucha.html

Joajuha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]