Yvy Sudã

Vikipetãmegua
Tavakuairetã Yvy Sudã
Republic of South Sudan
Jamhuri ya Sudan Kusini
Yvy Sudã


Poyvi

Ha'erã'i
Tetã ñe'ẽ akã: Justice, Liberty, Prosperity
(Ingleñe'ẽme: «Teko joja, Sãso, Mba'eheta»)
Tetã Momorãhéi: South Sudan Oyee!
(en inglés: «¡Sudán del Sur, hurra!»)
Tavusu
(ha táva tuichavéva)
Júva
Ñe'ẽnguéra Ingleñe'ẽ[1][1] ha Suahíli ñe'ẽ
Tetãygua réra Sursudanés, -esa[2][3]
Sudsudanés, -esa[2]
Tekuái reko Mburuvicharape
Tendota
Ombuekoviáva
Salva Kiir Mayardit
Riek Machar
Tetã Amandaje Legislatura Nacional de Sudán del Sur
Sãso
 • Heko sãso
 • Hechakuaapyre
Sundã pegua
9 jasypokõi ary 2005
9 jasypokõi ary 2011
Yvy apekue Ñemoĩha 42.º
 • Opaite 644329 [4] km²
Tembe'y 6018 km [4]
Y rembe'y 0 km [4]
Yvyty yvatevéva Kinyeti
Ava hetakue  
 • Hetakue 10975920 hab. (2018)
 • Typy'ũ 13,33 hab./km²*
PIB (PPA) Ñemoĩha 143.º
 • Opaite (2018) US$ 18.435 sua
 • Per cápita US$ 1420
PIB (nominal) Ñemoĩha 161.º
 • Opaite (2018) US$ 3.194 sua
 • Per cápita US$ 246
IDH (2019) Crecimiento 0,413[5] (186.º) – Ivai
Viru Libra sursudanesa (SSP)
Ára EAT (UTC +3)
 • Arahakúpe Ndorekói
ISO Jehero 728 / SSD / SS
Tetã renda tee Ñandutíme .ss
Tetã pumbyry papapy +211
Tetã puhoe papapy ST0
Tetã aviõ papapy Ndorekói gueteri
Mba'yrumýi papapy tee Ndorekói gueteri
COI Jehero SSD
Opaite Tetã Yvýgui
  1. Todas las lenguas indígenas de Sudán del Sur son lenguas nacionales.

[editar datos en Wikidata]

Yvy Sudã, héra tee Tavakuairetã Yvy Sudã[3] (Suahíli ñe'ẽme: Jamhuri ya Sudan Kusini, ingleñe'ẽme: Republic of South Sudan) ha'e peteĩ tetã hekosãsóva yguasu rembe'y'ỹva [6] ojejuhúva Áfrika pehẽngue kuarahyresẽyguápe, itavusu ha'e Júva.[7] Yvy Sundã jerére ojejuhu yvate gotyo Sundã, kuarahyresẽ ngotyo tetã Etiopía, Kéña, Ugánda ha Kóngo Jekopytyjoja Retã ñemby gotyo ha Tavakuairetã Mbyteafrikagua kuarahyreike gotyo.

Yvy Sundã yvy apekue ko'ãgagua oime kuri Sundã Ingyatérra ha Ehíto pegua yvy pehẽnguépe ha upéi, Sudã poguýpe hekosãso guive ary 1956-me. Yvy Sundãre oiko avano'õ opaichagua, avano'õ ojehero nilótiko, tenondeite umíva ijerovia angue rehegua térã Hesu rape rehegua, opyta hikuái Yvate Sundã poguýpe, ojehechavehápe aravekuéra ha umíva ijerovia musulmã. Jasyporundy 1983-pe, upe aja Sudã ruvicha, Yaafar Mohammed Numeiri, ojapo tetãvore joatyguigua orekóva ipype mbohapy tetãvore Yvy Sundã apekuépe, upéi katu ombojei chupekuéra, upéicha oñepyrũ Sundã retãygua ñorairõ mokõiha, oñombohovairõ guare Sundã ñorairõha aty ha umíva omohekosãsose Yvy Sundã. Oheja Sundã rekuái toñemosãso ko yvy pehẽngue ojejapo rire peteĩ jekupytyha py'aguapyrã ára 9 jasyteĩ ary 2005-pe táva Naivasha-pe, Kéña retãme.[8]

Ojejapógui pe jekupytyha, Yvy Sundã oiko ijyvy pehẽnguégui peteĩ tetã rekuái teéva ndaiporivéima Sundã poguýpe, ojejapo avei iléi guasurã oñepyrũ oheko me'ẽ ára 5 jasypakõi ary 2005-pe,[9] upe léi guasúre ojejapo Porandu Guasu opaite Yvy Sundã retãyguápe ára 9 guive 15 jasyteĩ meve 2011-pe, ojeikuaa hag̃ua oipotápa hikuái hetã toñemosãso.[10] Ára 7 jasykõi ary 2011-pe, tetã rekuái oporombokuaa mba'éichapa osẽ Porandu Guasu, umíva oipota hetã toñemosãso niko 98,83 %, upéicha oñemoherakuã Yvy Sundã isãsoiteha 9 jasypokõi ary 2011-me.[11] Upe guive, oiko chugui tetã hekosãso ipyahuvéva opa umi tetã ambuéva apytépe.[12][13] Jasyapy ary 2015-pe, Yvy Sundã oike G77 atýpe. Ko tetã ohasa asy oiko upépe ñerairõ umi avano'õ oikoéva apytépe ha ohasa avei Yvy Sudã Retãygua Ñorairõ ary 2013 guive 2020 peve.


Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Gobierno de Sudán del Sur (2011). «The Transitional Constitution of the Republic of South Sudan, 2011Archive copy». Archivado desde el original, el 2011-06-292011-06-29. Ojehechákuri árape: 8 de julio de 20112020-11-26.
  2. 2,0 2,1 «Sudán del SurArchive copy». Fundación del Español Urgente. Archivado desde el original, el 27 de diciembre de 20132013-12-27. Ojehechákuri árape: 27 de diciembre de 20132020-11-26.
  3. 3,0 3,1 Fundación del Español Urgente (11 de marzo de 2011). «Sudán del Sur». Archivado desde el original, el 2012-12-29. Ojehechákuri árape: 8 de julio de 2011.
  4. 4,0 4,1 4,2 CIA. «Sudán del Sur - Geografía - Libro Mundial de Hechos». Ojehechákuri árape: 16 de febrero de 2017.
  5. PNUD (23 de marzo de 2017). pnud (ed.): «"Informe sobre Desarrollo Humano 2016"» (en inglés) (PDF). Ojehechákuri árape: 4 de julio de 17.
  6. Sudán del Sur celebra el nacimiento de un nuevo país
  7. Fundación del Español Urgente (11 de julio de 2011). «El gentilicio de Sudán del Sur es sursudanés y la capital es YubaArchive copy». Archivado desde el original, el 15 de julio de 20112011-07-15. Ojehechákuri árape: 11 de julio de 20112020-11-26.
  8. «The Comprehensive Peace Agreement between The Government of The Republic of The Sudan and The Sudan People's Liberation Movement/Sudan People's Liberation Army» (en inglés).
  9. State.gov. «Signing of Southern Sudan Constitution». Archivado desde el original, el 12 de diciembre de 2005.
  10. El País (8 de enero de 2011). «Sudán del Sur se enfrenta a un reto histórico». Ojehechákuri árape: 8 de julio de 2011.
  11. El País (8 de febrero de 2011). «Sudán del Sur vota masivamente a favor de la secesión y será un país el 9 de julio».
  12. «Archive copy». Archivado desde el original, el 2021-05-09. Ojehechákuri árape: 2020-11-26.
  13. http://ramonramon.org/blog/2013/02/11/sudan-del-sur-el-pais-mas-joven-y-libre-del-planeta/

Joajuha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]