Angóla

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Angola guive)
Angola
Tetã oĩva Áfrika Joajúpe[1]


Poyvi

Ha'erã'i
Tetã ñe'ẽ akã: Virtus Unita Fortior
(Latinañe'ẽ: «Tekoporã ijoajúva imbareteve»)
Tetã Momorãhéi: Angola Avante
(portugués: 'Angóla, tenonde gotyo')
Tavusu
(ha táva tuichavéva)
Luánda
Ñe'ẽ tee Peroñe'ẽ
 • Cooficiales Kikongo, Chokwe, Umbundu, Kimbundu, Nganguela, Kwanyama ha Angóla ñe'ẽnguéra
Tetãygua réra Angoleño, -ña[2]
Tekuái reko Mburuvicharape
 • Mburuvicha João Lourenço
 • Omyengoviáva Esperança da Costa
Tetã Amandaje Asamblea Nacional de Angola
Sãso
 • Ñemosãso
 • Tetarã Retã
 • Tavakuairetã
Poytugágui
25 jasyrundy 1974
11 jasypateĩ 1975
25 jasypoapy 1992
Yvy apekue Ñemoĩha 23.º
 • Opaite 1 246 700 km²[3]
 • Y (%) 0[4]
Tembe'y 5369 km[4]
Y rembe'y 1600 km[4]
Yvyty yvatevéva Morro do Moco
Ava hetakue Ñemoĩha 42.º
 • Estimación 36684212 hab. (2023)[5]
 • Typy'ũ (est.) 28,5 hab./km²
PIB (PPA) Ñemoĩha 64.º
 • Opaite (2017) 193.935 millones dólares[6]
 • Per cápita 6.881 dólares[6]
PIB (nominal) Ñemoĩha 63.º
 • Opaite (2019) 92 191 millones dólar[6]
 • Per cápita 3.793 dólar[6]
IDH (2021) Decrecimiento 0,586[7] (148.º) – Medio[7]
Viru Kwanza (AOA)
Ára UTC -1 a + 1
ISO Jehero 024 / AGO / AO
Tetã renda tee Ñandutíme .ao
Tetã pumbyry papapy +244
Tetã puhoe papapy D2A-D3Z
COI Jehero ANG
Opaite Tetã Yvýgui
[editar datos en Wikidata]

Angóla, héra tee niko Tavakuairetã Angóla (peroñe'ẽme, República de Angola),[8] ha'e peteĩ tetã hekosãsóva ojajuhúva Áfrika vorekue yvyvoguápe ha oñohembe'ýva Namíviare ñemby gotyo, Sámbia ñemby kuarahyresẽ ngotyo, Kóngo Jekopytyjoja Retã yvate gotyo ha Tavakuairetã Kóngo yvate kuarahyreike gotyo, paraguasu Atlántiko rembe'y katu ojejuhu kuarahyreike gotyo. Itavusu hína Luánda ha ko tetã okápe yvate gotyo ojejuhu yvy vorekue hérava Kavínda.[9]

Umíva Poytuga pegua omopu'ã va'ekue hekoharã Angóla rembe'y paraguasúpe sa'ary XVI guive ha upépe oiko umi Angóla ypykuévandi. Sa'ary XIX pukukuévo, umi Poytugagua ipu'akave Angólape ha oikepa tetã mbytépe, upéicha ojapo hikuái ikolónia, jepémo ndaikatúi ipu'akaite ohenonde'a peve umi Mbundakuérare ary 1920 jave ha omoinge rire ka'irãime imburuvichavete Mwene Mbandu Kapova I.

Angóla oñemosãso Poytuga poguýgui ára 11 jasypateĩ 1975,[10] oiko rire ñorairõ mbuku vaíva (ojepysóva 1961 guive amo 1975 peve).[11] Jepémo, isãsopa rire, ko tetã ojehecha jey ñorairõ guasúpe oikokuévo Angóla retãygua ñorairõ, oñepyrũ ary 1975 ha opa 2002 jave,[12] ombojetu'u va'ekue ko ñorairõme umi ipiretĩva Yvyáfrika apartheid pegua oporomboykéva ipiresa'ýre ha upe dictador Mobutu Sese Seko tetã Sáire pegua. Angóla yvy guýpe henyhẽmba kuarepotígui ha itakyrágui, imba'ehetave arykuéra 1990 guive, tuichaitépe opa rire ñorairõ guasu.

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Áfrika Joaju (ed.): «Member States» (en inglés). Archivado desde el original, el 1 de septiembre de 2022. Ojehechákuri árape: 30 de septiembre de 2022.
  2. Diccionario Panhispánico de Dudas. En Angola. El gentilicio "angoleño -ña (...) es el mayoritario en todo el ámbito hispánico, salvo en Cuba, donde se prefiere la forma angolano".
  3. «Enciclopedia Británica en línea» (en inglés). Archivado desde el original, el 22 de marzo de 2022. Ojehechákuri árape: 13 de octubre de 2022.
  4. 4,0 4,1 4,2 CIA. «Angola - Geografía - Libro Mundial de Hechos». Ojehechákuri árape: 25 de febrero de 2017.
  5. Our World in Data. «Population, including UN projections, 2023» (en inglés).
  6. 6,0 6,1 6,2 6,3 Fondo Monetario Internacional (FMI) (ed.): «World Economic Outlook Database, April 2017 - Report for Selected Countries and Subjects» (en inglés) (2017). Ojehechákuri árape: 26 de mayo de 2017.
  7. 7,0 7,1 Programa de las Naciones Unidas para el Desarrollo (PNUD) (ed.): «Human development report 2021/2022» (en inglés) pág. 274 (2022). Archivado desde el original, el 8 de septiembre de 2022. Ojehechákuri árape: 12 de octubre de 2022.
  8. Organización de las Naciones Unidas (ONU) (ed.): «UNGEGN List of Country Names» pág. 5 (17 de julio de 2017). Archivado desde el original, el 25 de julio de 2018.
  9. «Enciclopedia Británica en línea» (en inglés) (15 de septiembre de 2022). Archivado desde el original, el 27 de septiembre de 2022. Ojehechákuri árape: 13 de octubre de 2022.
  10. Ball, Jeremy (20 de noviembre de 2017). Oxford University Press (ed.): «The History of Angola» (en inglés). Archivado desde el original, el 14 de octubre de 2022. Ojehechákuri árape: 13 de octubre de 2022.
  11. «Timeline: Angola's historical events», 11 de noviembre de 2016. Ojehechákuri árape: 13 de octubre de 2022. (inglés)
  12. South African History Online (SAHO) (ed.): «The Angolan Civil War (1975-2002): A Brief History» (en inglés) (27 de agosto de 2019). Archivado desde el original, el 1 de septiembre de 2022. Ojehechákuri árape: 13 de octubre de 2022.


Áfrika

Angola | Arhélia | Cháde‎ | Ehíto | Erityréa | Eswatini | Etiopía | Gámbia‎ | Gána | Gavõ‎ | Ginéa | Ginéa Ekuatogua‎ | Ginéa Mbisáu‎ | Jimbúti‎ | Kamerũ | Kávo Véyde‎ | Kéña‎ | Komóra‎ | Lesóto‎ | Livéria‎ | Lívia | Maláui‎ | Mali | Mandagaka | Marfil Rembe'y‎ | Marruéko‎ | Maurísio‎ | Mauritáña‎ | Mosambíke | Mbenĩ‎ | Namívia‎ | Nihéria | Níher‎ | Rruánda‎ | Sámbia | Santo Tome ha Príncipe‎ | Séichele‎ | Senegal | Siérra Leõ‎ | Simbávue | Somália | Sudano | Tavakuairetã Kóngo | Tãsáña | Tetã Jekopytyjoja Kongo | Tetã Mbyteafrikagua | Tógo | Tunísia | Ugánda | Votusuana | Vukína Fáso | Vurundi | Yvyáfrika‎ | Yvy Sundã