Vurundi

Vikipetãmegua
Republika y'u Burundi
République du Burundi
Tetã Vurundi
Burundi


Poyvi

Ha'erã'i
Tetã ñe'ẽ akã: Ubumwe, Ibikorwa, Iterambere / Unité, Travail, Progrès
(kirundi ha hyãsiañe'ẽ: 'Joju, Tembiapo, Tenonderã')
Tetã Momorãhéi: Burundi bwacu (kirundi: 'Ore Vurundi')
Tavusu
(ha táva tuichavéva)
Buyumbura
Ñe'ẽnguéra Kirundi ha hyãsiañe'ẽ
Tetãygua réra burundés, -sa
Tekuái reko Tetã mburuvicharapépe
Tendota
Tekoviarã
Évariste Ndayishimiye<br /Prosper Bazombanza
Tetã Amandaje Parlamento de Burundi
Sãso
 • Ojekuaa
Véyhika pegua
1 jasypokõi ary 1962-pe
Yvy apekue Ñemoĩha 145.º
 • Opaite 27 830 km²
 • Y (%) 7,8%
Tembe'y 974 km
Y rembe'y 0 km
Yvyty yvatevéva Monte Heha
Ava hetakue Ñemoĩha 98.º
 • Hetakue 8 988 091 hab.
 • Typy'ũ 323 hab./km²*
PIB (PPA) Ñemoĩha 169.º
 • Opaite (2009) Dólar 3 094 mill.
 • Per cápita Dólar 393
IDH (2013) 0,389[1] (180.º) – Vai
Viru Franco Vurundígua (FBu, BIF)
Ára UTC + 2
 • Arahakúpe Ndorekói
ISO Jehero 108 / BDI / BI
Tetã renda tee Ñandutíme .bi
Tetã pumbyry papapy +257
Tetã puhoe papapy 9UA-9UZ
Tetã aviõ papapy n/d
Mba'yrumýi papapy tee BU
COI Jehero BDI
Opaite Tetã Yvýgui
[editar datos en Wikidata]

Vurundi, héra tee ha'éva Tetã Vurundi ha'e peteĩ tetã hekosãsóva michĩ opytáva umi ypa guasu Áfrika pegua kuarahyresẽ Afrikape ha ndorekói yguasu rembe'y. Ijerére ojejuhu yvate gotyo Rruanda, ñemby ha kuarahyresẽ gotyo ojejuhu Tansania ha kuarahyreike gotyo ojejuhu Tetã Jekopytyjoja Kongo. Vurundi apekue ha'e 28.000 km² ha ipype oikove 8.700.000 tapicha kuéra. Itavusu ha itáva orekovéva tapicha ipype ha'e táva Buyumbura, orekóva 851.040 tapicha.

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Informe sobre Desarrollo Humano 2014 Consultado el 13 de agosto de 2014

Joaju[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]


Áfrika

Angola | Arhélia | Cháde‎ | Ehíto | Erityréa | Eswatini | Etiopía | Gámbia‎ | Gána | Gavõ‎ | Ginéa | Ginéa Ekuatogua‎ | Ginéa Mbisáu‎ | Jimbúti‎ | Kamerũ | Kávo Véyde‎ | Kéña‎ | Komóra‎ | Lesóto‎ | Livéria‎ | Lívia | Maláui‎ | Mali | Mandagaka | Marfil Rembe'y‎ | Marruéko‎ | Maurísio‎ | Mauritáña‎ | Mosambíke | Mbenĩ‎ | Namívia‎ | Nihéria | Níher‎ | Rruánda‎ | Sámbia | Santo Tome ha Príncipe‎ | Séichele‎ | Senegal | Siérra Leõ‎ | Simbávue | Somália | Sudano | Tavakuairetã Kóngo | Tãsáña | Tetã Jekopytyjoja Kongo | Tetã Mbyteafrikagua | Tógo | Tunísia | Ugánda | Votusuana | Vukína Fáso | Vurundi | Yvyáfrika‎ | Yvy Sundã