Sudã

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Sudano guive)
جمهورية السودان
Al-Yumhūriyyat as-Sūdān
Republic of the Sudan
Sudã Tavakuairetã
Sudã


Poyvi

Ha'erã'i
Tetã ñe'ẽ akã: النصر لنا / al-Nadir Nila
(áraveñe'ẽ: «Ñande oguereko Pu'aka»)
Tetã Momorãhéi: نحن جند الله جند الوطن
Ñande ha'e Tupã Ñuvãha aty, pe Tetã Ñuvãha aty»)
Tavusu Kaytũ[1][2]
Táva tuichavéva Jartum[3]
Ñe'ẽnguéra Áraveñe'ẽ, Inglyesñe'ẽ, Tetãygua ñe'ẽnguéra[1]
Tetãygua réra Sundãygua
Tekuái reko Tetã Joaty Mburuvicharape[1]
Mburuvicha
Tekovia Mburuvicha
Mokõiha Tekovia Mburuvicha
Ahmed Awad Ibn Auf
Vacant
Vacant
Tetã Amandaje Legislatura Nacional de Sudán
Formación

Tetãnguéra Nuviagua
Sultanato de Sennar
Sudano Tuykiagua
Tetã Mahdista
Sudano Ingyaterra-Ehipto rehegua
•Isãso Ehipto rehe ha Tetã Joaju rehe

Agãgua Léiguasu


2500 a.C.
1504 d.C.
1821 d.C.
1885 d.C.
1899 d.C.[4]
1 jasyteĩ 1956[5][6]

6 jasypokõi 2005[1]
Yvy apekue Ñemoĩha 16.º
 • Opaite 1.886.068[7] km²
Tembe'y 6.751[8] Km
Yvyty yvatevéva Deriba
Ava hetakue Ñemoĩha 36.º
 • Hetakue 34.154.490[9] hab.
 • Typy'ũ 17.7[10] hab./km²*
PIB (PPA) Ñemoĩha 70.º
 • Opaite (2010) 100 mil millones $[11]
 • Per cápita 2.300 $
IDH (2011) 0,408[12] (169.º) – Michĩ
Viru Livyra sudanogua (SDG)[13]
Ára UTC+3[14]
 • Arahakúpe UTC+3
ISO Jehero 736 / SDN / SD
Tetã renda tee Ñandutíme .sd
Tetã pumbyry papapy +249[16]
Tetã puhoe papapy 6TA-6UZ, SSN-STZ
COI Jehero SUD
Opaite Tetã Yvýgui
[editar datos en Wikidata]

Sudã héra tee Sudã Tavakuairetã (áraveñe'ẽ: جمهورية السودان‎, Al-Yumhūriyyat as-Sūdān), ha'e peteĩ joaty hekosãsóva oĩ Áfrika pehẽngue yvate kuarahysẽygua. Itavusu ha itáva orekóveva tapichakuéra ipype niko Kaytũ. Ijykére oĩ yvate gotyo Ehíto, yvatekuarahyresẽ ngotyo para Pytã, kuarahyreike gotyo Tavakuairetã Mbyteafrikagua, ñemby gotyo Yvy Sudã ha kuarahyresẽ ngotyo Erityréa ha Etiopía. Ñemby Sundã ombojei Sundãgui, ha oñemosãso 2011-me, upéicha Sundã yvy apekue oñemomichĩ ha oñemboja'o. Ysyry Nilo ohasa pe tetã ñemby guive yvate peve.

Sundã pukukue niko amo 1.886.068 km2[17] ha oguereko amo 34.154.490 tetãyguakuéra (ary 2009). Ijerovia mba'eguasuvéva hína Islã.

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. 1,0 1,1 1,2 1,3 «The Interim National Constitution of The Republic of The Sudan 2005Archive copy» (en inglés). Archivado desde el original, el 2011-07-192011-07-19. Ojehechákuri árape: 2012-09-122012-09-12.
  2. El [1]Diccionario panhispánico de dudas refleja Jartum como la forma adaptada a la ortografía y pronunciación españolas del nombre de la capital de Sudán, siendo incorrectas la grafía francesa Khartoum así como la inglesa Khartum.
  3. «CIA The World FactbookArchive copy» (en inglés). Archivado desde el original, el 2019-02-052019-02-05. Ojehechákuri árape: 2012-09-122012-09-12.
  4. «Tratado de 1899 entre UK y Egipto para el condominio del Sudán.» (en inglés).
  5. «Tratado de 1953 enttre UK y Egipto para la autodeterminación del Sudán.» (en inglés).
  6. «Tratado de 1955 enttre UK y Egipto para la autodeterminación del Sudán, Comisión.» (en inglés).
  7. «About Sudan» (en inglés). Archivado desde el original, el 2012-04-18. Ojehechákuri árape: 2012-09-12.
  8. «CIA - The World FactbookArchive copy» (en inglés). Archivado desde el original, el 2019-02-052019-02-05. Ojehechákuri árape: 2012-09-122012-09-12.
  9. «Population, latest available census and estimates (2009 - 2010)» (en inglés) (9 de diciembre de 2011).
  10. «Population of the World» (en inglés) (Julio 2010).
  11. «CIA The World FactbookArchive copy» (en inglés). Archivado desde el original, el 2019-02-052019-02-05. Ojehechákuri árape: 2012-09-122012-09-12.
  12. PNUD (2 de noviembre de 2011). pnud (ed.): «"Informe sobre Desarrollo Humano 2011"» (en castellano) (PDF). Ojehechákuri árape: 02/11/11.
  13. «Central Bank of SudanArchive copy» (en inglés) (26 de diciembre de 2011). Archivado desde el original, el 2011-06-032011-06-03. Ojehechákuri árape: 2012-09-122012-09-12.
  14. «Time in Khartoum» (en inglés) (26 de diciembre de 2011).
  15. «ISO Country names and code elements» (en inglés).
  16. «[http://www.itu.int/dms_pub/itu-t/opb/sp/T-SP-E.164D-11-2011-PDF-S.pdf LISTA DE INDICATIVOS DE PAÍS DE LA RECOMENDACIÓN UIT-T E.164 ASIGNADOS]» (en español).
  17. «About Sudan» (en inglés). Archivado desde el original, el 2012-04-18. Ojehechákuri árape: 2012-09-12.


Áfrika

Angola | Arhélia | Cháde‎ | Ehíto | Erityréa | Eswatini | Etiopía | Gámbia‎ | Gána | Gavõ‎ | Ginéa | Ginéa Ekuatogua‎ | Ginéa Mbisáu‎ | Jimbúti‎ | Kamerũ | Kávo Véyde‎ | Kéña‎ | Komóra‎ | Lesóto‎ | Livéria‎ | Lívia | Maláui‎ | Mali | Mandagaka | Marfil Rembe'y‎ | Marruéko‎ | Maurísio‎ | Mauritáña‎ | Mosambíke | Mbenĩ‎ | Namívia‎ | Nihéria | Níher‎ | Rruánda‎ | Sámbia | Santo Tome ha Príncipe‎ | Séichele‎ | Senegal | Siérra Leõ‎ | Simbávue | Somália | Sudano | Tavakuairetã Kóngo | Tãsáña | Tetã Jekopytyjoja Kongo | Tetã Mbyteafrikagua | Tógo | Tunísia | Ugánda | Votusuana | Vukína Fáso | Vurundi | Yvyáfrika‎ | Yvy Sundã