Lívia

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Livia guive)
الجمهورية الليبية
Al-Ŷumhūriyyah Al-Lībiyyah
ⵜⴰⴳⴷⵓⴷⴰⵏⵜ ⵏ ⵍⵉⴱⵢⴰ
Tagdudant n Libya
Repubblica Libica
Tetã Livia[1]
{{{nombre_común}}}


Poyvi

Ha'erã'i
Tetã Momorãhéi: Lībiyā, Lībiyā, Lībiyā (avañe'ẽme: Livia, Livia, Livia)
Tavusu
(ha táva tuichavéva)
Trípoli
Ñe'ẽnguéra Áraveñe'ẽ, Mberevereñe'ẽ ha Italiañe'ẽ
Tetãygua réra liviagua
Tekuái reko Tekuái jererekóva Congreso General Nacional de Libia [2]
Islã Tetã[3][4]
Mburuvicha Mohamed Yousef al-Magariaf
Tetã Amandaje Cámara de Representantes
Consejo de Estado Superior
Sãso
Italiagua[1]
Yvy apekue Ñemoĩha 17.º
 • Opaite 1.759.540 km²
 • Y (%) 0%
Y rembe'y 1.770 km
Yvyty yvatevéva Bikku Bitti
Ava hetakue Ñemoĩha 108.º
 • Hetakue 6.293.253 (2016) hab.
 • Typy'ũ 3,55 hab./km²*
PIB (PPA) Ñemoĩha 71..º
 • Opaite (2010) USD 90.841 millones[5]
 • Per cápita USD 13.846[5]
PIB (nominal) Ñemoĩha 63..º
 • Opaite (2010) USD 71.336 suakuéra[5]
 • Per cápita USD 10.873[5]
IDH (2011) 0,760[6] (64.º) – Tuicha
Viru Ndinar liviagua (LYD)
Ára UTC+2
ISO Jehero 434 / LBY / LY
Tetã renda tee Ñandutíme .ly
Tetã pumbyry papapy +218
Tetã puhoe papapy 5AA-5AZ
COI Jehero LBA
Opaite Tetã Yvýgui
  1. El Reino de Italia renunció a sus territorios libios luego de su derrota en la Segunda Guerra Mundial, quedando bajo administración de Francia y el Reino Unido bajo mandato de la ONU en el territorio, entre 1947 y 1951.

[editar datos en Wikidata]

Tetã Livia (áraveñe'ẽ: ‏ليبيا, «Lībiyā»; italiañe'ẽ: Libia) ha'e peteĩ tetã oĩ Yvate Afrikape. Itavusu ha tenonde táva ha'e Trípoli. Ijykére oĩ yvate gotyo Para Yvy Mbytépe, kuarahysẽ gotyo Ehipto ha Sudano, kuarahyreike gotyo Tunes ha Arhelia, ñembykuarahyreike gotyo Níher ha ñemby gotyo Chade .

Mandu'a[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Consejo Nacional de Transición (2011). «Draft Constitutional Charter for the Transitional Stage» (en inglés). Ojehechákuri árape: 22 de septiembre de 2011.
  2. El Consejo Nacional de Transición libio devuelve el poder al Congreso del Pueblo 9 de agosto de 2012RTVE
  3. Agejas, María José. «Las autoridades libias anuncian un estado islámico», Cadena Ser, 23/10/2011. Ojehechákuri árape: 3 de noviembre de 2011. (castellano)
  4. Ayestaran, Mikel. «Libia será un Estado islámico, y la Sharía, fuente de ley», ABC, 01/09/2011. Ojehechákuri árape: 3 de noviembre de 2011. (castellano)
  5. 5,0 5,1 5,2 5,3 Fondo Monetario Internacional (FMI) (septiembre de 2011). «World Economic Outlook Database». www.imf.org. Ojehechákuri árape: 22 de septiembre de 2011.
  6. PNUD (4 de noviembre de 2010). hdr.undp.org (ed.): «"Informe sobre Desarrollo Humano 2010 Edición del Vigésimo Aniversario"» (en español) (PDF). Ojehechákuri árape: 04/11/10.


Áfrika

Angola | Arhélia | Cháde‎ | Ehíto | Erityréa | Eswatini | Etiopía | Gámbia‎ | Gána | Gavõ‎ | Ginéa | Ginéa Ekuatogua‎ | Ginéa Mbisáu‎ | Jimbúti‎ | Kamerũ | Kávo Véyde‎ | Kéña‎ | Komóra‎ | Lesóto‎ | Livéria‎ | Lívia | Maláui‎ | Mali | Mandagaka | Marfil Rembe'y‎ | Marruéko‎ | Maurísio‎ | Mauritáña‎ | Mosambíke | Mbenĩ‎ | Namívia‎ | Nihéria | Níher‎ | Rruánda‎ | Sámbia | Santo Tome ha Príncipe‎ | Séichele‎ | Senegal | Siérra Leõ‎ | Simbávue | Somália | Sudano | Tavakuairetã Kóngo | Tãsáña | Tetã Jekopytyjoja Kongo | Tetã Mbyteafrikagua | Tógo | Tunísia | Ugánda | Votusuana | Vukína Fáso | Vurundi | Yvyáfrika‎ | Yvy Sundã