Akanundu ro'y

Vikipetãmegua
Akanundu ro'y
Ñemohenda ha marandu ambuéva
CIE-10 B50
CIE-9 084
CIAP-2 A73
DiseasesDB 7728
MedlinePlus 000621
MeSH C03.752.250.552
Vikipetã ndaha'éi pohanoha renda Pohano rehegua 
[editar datos en Wikidata]

Akanundu ro'y ha'e peteĩ mba'asy pámo oúva tymbachu'i hérava Plasmodium ha oñemosarambíva umi ñati'ũ kuña hérava Anopheles.

Oĩ ñehesa'ỹijo he'íva ikatuhague oñepyrũ oñembohasa rire yvypórape umi ka'iguasúgui Áfrikape oikóva, ymaite guive.[1] Kóva ko mba'asy ojehechavéva umi mba'asy oporomokangýva apytépe. Hetave 400 000 tapicha omano ary ha ary ohasa'asýgui orekóvo akanundu ro'y, umíva apytépe 240 000 imitã.[2]

Ojehechave oñembohasaha ko mba'asy ñati'ũ osu'úvo yvypórape, jepémo oĩ ambueháicha: sy hyeguasúva ikatu ombohasa imembýpe aupa rupive, oĩramo hasýva ome'ẽva huguy térã hete pehẽngue oipytyvõ hag̃ua umi oikotevẽvape[3]) térã ojeipurúramo peteĩeténte herínga ha oĩ hasýva.

Mba'asyapypẽ opaichagua hína, ijapytépe oĩ hasýva iñakanundu, ipirĩ, hy'ái ha iñakãrasy. Avei ikatu ojehecha umi ogue'ẽha, heterasypa, ipire sa'yju (tirísia) ha ohu'u huguýva.[4]

Jajoko hag̃ua ko mba'asy ikatu oñemomichĩ ñati'ũ retakue ojeipurúvo tymbachu'i jukaha térã oñemopotĩ porãvo ñande rekoha, oñeñangarekóvo ani hag̃ua ñandesu'u ñati'ũ. Upéicha avei, ary 2020 guive oĩma vakúna ojokokuaáva ko mba'asy ha ikatúmava ojeipuru yvypórape.[5]

Amo 40 % opaite tapichakuéra retakuégui oiko yvy oĩhápe ko akanundu ro'y, tuichaitépe umi tetã mboriahuvéva. Ára 25 jasyrundy ha'e Akanundy ro'y Ára ha ojegueromandu'a mba'éichapa ikatu jajoko ko mba'asy.[6]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Cf. A. R. «La malaria viene de los gorilas.» 22 de septiembre de 2010. El País.
  2. «Malaria».
  3. Echeverri, Daniel; Barreto, Dhayra Karem; Osorio, Lyda; Cortés, Armando; Martínez, Ernesto (2012-03). «Malaria por Plasmodium vivax transmitida por transfusión de un donante asintomático a un recién nacido prematuro» (en es). Biomédica 32:  pp. 8–12. ISSN 0120-4157. http://www.scielo.org.co/scielo.php?script=sci_abstract&pid=S0120-41572012000500002&lng=en&nrm=iso&tlng=es. Consultado el 2022-04-30. 
  4. «La Medicina para el Viajero - Malaria». University of Virginia Health System. University of Virginia. Archivado desde el original, el 3 de junio de 2007. Ojehechákuri árape: 19 de febrero de 2010.
  5. «Malaria vaccine: WHO position paper – January 2016» (en en). Weekly Epidemiological Record 91 (4):  pp. 33–52. 4 Nov 2016. PMID 26829826. http://www.who.int/wer/2016/wer9104.pdf?ua=1. 
  6. «Día Mundial del Paludismo». Organización Mundial de la Salud.