Alzheimer mba'asy

Vikipetãmegua
Alzheimer mba'asy
Ñemohenda ha marandu ambuéva
CIE-10 G30, F00
CIE-9 331.0, 290.1
CIAP-2 P70
OMIM 104300
DiseasesDB 490
MedlinePlus 000760
PubMed Buscar en Medline mediante PubMed (en inglés)
MeSH D000544
Vikipetã ndaha'éi pohanoha renda Pohano rehegua 
[editar datos en Wikidata]

Alzheimer mba'asy ojeheróva avei alzheimer añónte, ha'e peteĩ tajyapỹi mba'asy, oiko umi tajyapỹi oñembyaívo, ha ojehecha pe hasývare iñakã rembiapo oñembovai vaive ha hekopy ijetu'uve. Hekochauka niko pe hasýva hesaraireíva ha iñakã ndaikatupyry porãvéima (iñakã rembiapo teéva), omanóvove umi tajygue rekoveapỹi (tajyapỹi) ha oñyñýivove iñapytu'ũ. Jahechameméva ko mba'asy hi'are haimete 10 ary, ojejuhúma rire ko mba'asy.[1] ikatu iñambuekuaa ko mba'asy ivaivérõ ojejuhúvo pe tapicha hasyha.

Alzheimer mba'asy niko teko tarova mba'e ojehechavéva, mba'asy ndokueráiva ha ipukúva, ha py'ỹinte oiko umi itujavévare 65 arýgui,[2] sapy'apy'a ikatúramo jepe oiko umi itujavévare 40 arýgui.

Hetaite tapicha itujavévo hesaraimi katu térã iñakãngatu mbeguemi, upéicha niko mba'e hekopegua ñandetujávo. Sapy'ánte maymávape ijetu'umi imandu'a hag̃ua peteĩ ñe'ẽ térã hapicha réra. Hákatu, umi Alzheimer mba'asy hasýva térã heko tarova ambuéva ijetu'uve chupekuéra ha py'ỹinte oikóta chupekuéra hesaraireíva.

Py'ỹinte pe mba'asyapypẽ ojehechaukaraẽva niko pe ndaikatúi imandu'akuaa mba'a pyahu, hákatu sapy'ánte oimo'ã ndahasyiha itujavemínte térã ipy'a jopýnte.[3] Oimo'ãrõ hasyha alzheimer reheve, mba'asy jehechauka oiko akã rembiapo ha akãngatu ñehesa'ỹijo rupive, upéicha avei tajyapỹi kuaapy rupive.[4]

Ko mba'asy oñembyai vaivévo, pe ohasy'asýva ojejavyve iñakãme, ipochyreivéva ha ipy'añarõva, ipireporã ha ipy'avai, ojehechave apañuái oñe'ẽvo, hesaraireivéva ha hi'añosevéva, upe aja oñeñandu vaive avei.[3][5] Mbeguehápe hekove ha hete oñembyaive ha ipahápe omano.[6] Hasyite jaikuaa porã hag̃ua mba'épa ojehúta umi hasývape. Ojehechameméva ndohasái hikuái 7 ary;[7] sa'ive 3 % umi ohasa'asývagui ohasa 14 ary pukukue oikuaa rire hasyha.[8]

Ne'ĩra jaikuaa mba'épa ogueru Alzheimer mba'asy. Pohano rupive ikatu omokangymi umi mba'asyapypẽ, ndaipóri gueteri mba'e ikatu ojoko téra omombegue ko mba'asy.[9] Ani hag̃ua ñanderasy alzheimer reheve, oje'e heta mba'e ñande rekopy rehegua, hákatu ndaipóri mba'e ohechaukáva iñañeteha, umi mba'e oje'éva apytépe oĩ ñamomba'apo va'erã ñane akã ha ñane akãngatu ha jakaru porã va'erã.[10]

Alzheimer mba'asy ára ojegueromandu'a 21 jasyporundy jave, OMS ha Federación Internacional de Alzheimer Joaty Arapygua oiporavo ko arange, upe ára jave heta tetãme oiko mba'e oporomomarandúva ko mba'asy rehegua ha oporopytyvõ ani hag̃ua ohasa'asy. Tesãi Arapygua Atyguasu ojapo ary 2015 jave pe amandaje guasu peteĩha oñemongeta hag̃ua teko tarova rehe.

Mba'asy rechaukaha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Alzheimer mba'asy rekochauka ikatu niko ko'ãva:

  • Hekoverãite iñambue
  • Ndaikatuvéima oku'e porã térã oguata porã
  • Ijetu'u chupe oñe'ẽ hag̃ua
  • Ipirevai
  • Hesaraireíva
  • Sapy'ánte ipireporã ha ipy'avai
  • Apañuái ojesarekohápe ha ndoikuaái moõpa oĩ
  • Ndoikuaái mba'éichapa omyesakã mba'e papapykuaa rehegua ndahasýiva

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Oñemyasãi ko marandu alzheimer hi'aréva:
    • 10 ary: MUNOZ CHACON, Yalile. Demencia, el reto del presente siglo (kuatiarogue imarandúva karaiñe'ẽme). Acta méd. costarric. [en línea]. Junio de 2003, vol. 45, n.º 2 [consultado el 2 de enero de 2010], pp. 42-42. ISSN 0001-6004.
    • 8-10 ary: La enfermedad de Alzheimer en el año 2000 (kuatiarogue imarandúva karaiñe'ẽme). Rev Panam Salud Publica [en línea]. 2001, vol. 10, n.º 4 [consultado el 3 de enero de 2010], pp. 268-276. ISSN 1020-4989. doi: 10.1590/S1020-49892001001000012.
    • 7-9 ary: DONOSO S, Archibaldo y BEHRENS P, María Isabel. Variabilidad y variantes de la enfermedad de Alzheimer (kuatiarogue imarandúva karaiñe'ẽme). Rev. méd. Chile [en línea]. 2005, vol. 133, n.º 4 [consultado el 2 de enero de 2010], pp. 477-482. ISSN 0034-9887. doi: 10.4067/S0034-98872005000400013.
    • 7-8 ary: DONOSO S, Archibaldo. La enfermedad de Alzheimer (kuatiarogue imarandúva karaiñe'ẽme). Rev. chil. neuro-psiquiatr. v. 41, supl. 2, Santiago, noviembre de 2003. Último acceso: 2 de enero de 2010. ISSN 0717-9227. doi: 10.4067/S0717-92272003041200003.
  2. Brookmeyer, R., Gray, S., Kawas, C. (septiembre de 1998). «Projections of Alzheimer's disease in the United States and the public health impact of delaying disease onset». American Journal of Public Health 88 (9):  pp. 1337-1342. doi:10.2105/AJPH.88.9.1337. PMID 9736873. 
  3. 3,0 3,1 Waldemar, G., Dubois, B., Emre, M., et al. (enero de 2007). «Recommendations for the diagnosis and management of Alzheimer's disease and other disorders associated with dementia: EFNS guideline». Eur J Neurol 14 (1):  pp. e1-26. doi:10.1111/j.1468-1331.2006.01605.x. PMID 17222085. 
  4. «Alzheimer's diagnosis of AD». Alzheimer's Research Trust. Ojehechákuri árape: 7 de agosto de 2018.
  5. Tabert, M. H., Liu, X., Doty, R. L., Serby, M., Zamora, D., Pelton, G. H., Marder, K., Albers, M. W., Stern, Y., Devanand, D. P. (2005). «A 10-item smell identification scale related to risk for Alzheimer's disease». Ann. Neurol. 58 (1):  pp. 155-160. doi:10.1002/ana.20533. PMID 15984022. 
  6. «Understanding stages and symptoms of Alzheimer's diseaseArchive copy». National Institute on Aging (26 de octubre de 2007). Archivado desde el original, el 16 de mayo de 20082008-05-16. Ojehechákuri árape: 21 de febrero de 20082022-02-10.
  7. Mölsä PK, Marttila RJ, Rinne UK (agosto de 1986). «Survival and cause of death in Alzheimer's disease and multi-infarct dementia». Acta Neurol Scand 74 (2):  pp. 103-107. doi:10.1111/j.1600-0404.1986.tb04634.x. PMID 3776457. 
  8. Mölsä PK, Marttila RJ, Rinne UK (marzo de 1995). «Long-term survival and predictors of mortality in Alzheimer's disease and multi-infarct dementia». ActaNeurol Scand 91 (3):  pp. 159-164. PMID 7793228. 
  9. «Alzheimer's Disease Clinical Trials». US National Institutes of Health. Ojehechákuri árape: 18 de agosto de 2008.
  10. «Can Alzheimer's disease be preventedArchive copy» (pdf). National Institute on Aging (29 de agosto de 2006). Archivado desde el original, el 27 de febrero de 20082006-10-02. Ojehechákuri árape: 29 de febrero de 20082022-02-10.

Joajuha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]