Ferrocarril Paraguáipe

Vikipetãmegua

Tembiasa Ferrocarril Paraguáipe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ary 1856 oñepyrúva estudio péva ombohasáva línea ferroviaria Asunción Paraguarípe. Peteĩha trayecto. Orekóva empresa inglesa ipópe, ombohasáva


Mba'yrutĩmbo América[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Iñepyrũmby ferrocarril América omotenondéva 1831, tava’i estadounidense Albania ojekuaauka peteĩha servicio tren vapor oikuaaukáva. Péicha 9 jasypoapy ko arýpe, orekóva máquina ymaguaréva “Bull”, oguerúva Inglaterra, omotenonde jeguata ñepyrũ ha’éva locomotora, omboguatáva mbohapy karro orekóva poteĩha pasajero péva peteĩva.

Omotenondéva 36 ary, 23 jasypa 1867, omotenondéva inauguración gran ferrocarril San Francisco Nueva York-pe, omoherakuãva “Unión Pacific Road “.

Upéi, oho Cuba-pe mokõiha tetã continente omotenondéva ferrocarril. Ary 1834, omotenonde umi tembiapo construcción ombojoajúva La Habana- Guines (o Unión) ojeipysóva 88 millas, ojehovasáva 4 ary oñemomba’apo haguépe, 1838-pe.

Mbohapýha tenda Chile orekóva peteï linea férrea Caldera Caiapo, oñemopu’ãva ha oisambyhýva ingeniero norteamericanos William Wheelwright.

Wheelwright oike Valparaíso-pe 15 jasypa 1840 omboguatávo vapor “Chile” ha “Perú” oguahẽva Pacífico-pe ha’ekuéra raẽte, ha oñepyrũvo 1842 oexplota peteïha mina de carbón itágui oikóva Talcahuano.

Argentina-pe,oñeinaugura 30 jasypoteĩme 1857 línea omoñepyrũ ferrocarril del oeste, ha’éva peteĩha extensión ferroviaria oikuaáva tetã ñande ykére reheguáva.

Péicha 22 jasykõime 1862 oñepyrũva umi tembiapo ojoajúva Buenos Aires ha Ensenada ndive, upe contratista ingeniero Wheelwright, añetehápe oikuaa asáda jeporu.

Péicha ingeniero inglés oisãmbyhýva ferrocarril Central Argentino ñembopu’ã oguahẽva Rosario ha ojoajúva Córdoba ndive, tembiapo inaugural ohasáva festividad 20 jasyrundy 1863.

Paraguáipe oñepyrũva peteĩha ferrocarril oúva 1856 guive, jepénte 5 ary peteĩha mba’yrutĩmbo ojekuaáva. Péicha 14 jasyrundy 1861 oñemotenonde peteĩha paseo ramal urbano osẽva estación guive oguahẽ haguã puerto peve, upéicha iaktu ojehecha mba’yrutĩmbo paraguayo ha’éva peteĩha oñepyrũva omba’apo continente sudamericano-pe.

Peteĩha proyecto riel ári[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Omoñepyrũva construcción línea ferroviaria Paraguáipe oñeme’ẽ 1854 jave, upérõ presidente de la República, Carlos Antonio López, okontrata ingeniero ingles oisãmbyhýva estudio habilitación peteĩha línea ferroviaria Asunción guive Paraguari peve.

Ary 1856, umi soldado Ejército-gua omotenondéva umi tembiapo vía ojeipyso haguã, desmonte, terraplenado ha ambue obra de arte, Inglaterra-pe, kóva upe firma BLYTH omotenondéva ojerurévo peteĩha gobierno paraguayo ojeruréva, locomotora, vagon, riel, plancha de acero, apyka ha hetáve mba’e.

Umi tembiapo omoñepyrũva omopu’ã haguã tramo Asunción- Paraguari oisãmbyhy George Paddison, ingeniero inglés okontratáva gobierno.

Omopyendáva umi modelo omotenondéva umi material local, péicha arsenal omotenondéva ojapóvo kóche, vagón ha material estación-pe oñeikotevẽva.

Ary 1857 ha 1859 oike ingeniero Jorge Thompson, Enrique Valpi ha Percy Burrel, omotenondéva umi tembiapo. Oñepyrũ mba’yrutĩmbo jasypoteĩ 1861 omba’apo mbykými estación central Asunción guive Trinidad peve. Poteĩ jasy rire oinaugura línea ferrocarril oipysóva Lúke tavaguasu peve.

Péicha extensión oinaugura 25 jasypakõime, ha peteĩha crónica “EL Semanario” omopyenda festejo. “Umi Locomotiva omba’apóva poha aravo guvie pyharevéte ha pyhare 12 aravo peve, oĩvo hendaitépe oengancha haguã mbohapy poder omboguatáva gente ohóva Lúke gotyo térã intermedio Trinidad. Táva Lúke-pe oñeha’ã sortiha, jeroky ha maskarada, ha Trinidad-pe corrida de toro”, kuatiahaipyre omombe’u ko’ã mba’ére.

Opromediávo 1862, umi vía ojeipyso población Aregua gotyo.

Ñemomba’eguasu[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Pe Francisco Solano López, oinaugural ferrocarril paraguayo, Paraguayo oñemohenda ojepokuaávo tecnología comunicación pyahúre ha hy’apúva ambue tetã rehe Sudamérica-pe. Péicha transporte vía férrea, orekóva término costo ha’eháicha opa tiempo, omopyendáva revolución económica, ha péva oipyso omotenondévo imperio ha tetã, pero Paraguái oñembotapykue ha Ñorãirõ La Triple Alianza, ha umi ára omoñepyrũva post guerra,l ferrocarril central, oguahẽva Paraguari peve, ohasáva alternativamente estatal pógui privada pópe.

Ñorãirõ jave, estación oñemomba’apo tuguy tasyópe.

Estación San Francisco[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Umi edificio público opáva guerra del `70 jave, umi Palacio de Gobierno ha estación de ferrocarri-gual,oñemotenondéva ornato tavaguasu Paraguaýpe (Asunción).

Péicha ojehero iñepyrũháme estación central ha’éva “Estación San Francisco”, jepénte ojekuaa primera época ha’eháicha: “Plaza San Francisco”.

Péicha ko’ágã umi edificio ñanembojurujái proporción arquitectónica ha línea iporãitereíva, ha oñemomba’eguasuvéva ára ojejapohague. Oñemopu’ã arquitecto inglés Alonso Taylor, ojeheróva “Picapedrero”, ko’ãva arquitecto Raviza omotenonde palacio de Gobierno ñemopu’ã. Taylor ou Europa-gui vapor nacional “Río Blanco” 6 jasypoteĩme 1859 jave.

Ko’ã publicación época omotenondéva referencia ramo “Estación San Francisco”. Ary 1863, “El Seminario”-pe omombe’u obra ñemboguata: “Oñemotenonde paye’e obra magna, pya’e oñemohu’ãtáva ha’éva edificio iporãitereíva monumento ohechaukáva upe época ko’ã ára ñaimévape kio’ágã.”

Péicha 30 jasypokõime ko arýpe, periódico ohechauka jeroky kakuaa salón principal estación-me, oikuave’ẽva tendota ha oficial 24 jasypokõime, ogueromandu’ávo presidente de la República aramboty.


Ary Umi mba’e oikóva
1856 Gobierno Carlos A. López, ome’ẽ 200.000 peso umi ingeniero Londres-guápe, ojoguávo material omopu’ãvo tramo ferroviario ombojoajúvo Asunción ha Paraguarí.
1858 Oguahẽ tetãme Ing. inglés George Paddison, okontratáva Gobierno oñemotenonde haguã ko Proyecto.
1860 Gobierno de López omondo 120.000 peso umi ingeniero ingles omopu’ãvo maquinaría.
1861 Oinaugura servicio Ferroviario Estación San Francisco (Central), oguahẽva Trinidad ( Jardín Botánico) peve. Jasypakõime oñepyrũ jeho Lúke peve.
1862 Oñeinaugura Estación Aregua,
1864 Jasypoapýpe: ojeavilita servicio Cerro León, oguahẽva estación Piraju peve.
1865 Oñesuspende servicio heñóigui Ñorãirõ Guasu Triple Alianza.
1869 Péicha ejército Paraguayo odesmantela ferrocarril via opytáva sarambikuépe. Vagón ha locomotora ogueraha Buenos Aires gotyo ejército Argentino.
1870 Gobierno del Brasil, omyatyrõ tramo ha ferrokarril makinaría. Ofacturáva 20.000 dólarl gobierno Paraguayo. Péicha servicio ferroviario omba’apo precariamente.
1876 Gobierno oautorisa ferrocarril Luis Patri-pe, ganadero italiano ko’ã árape umi capitalista iviru hetavéva Paraguáipe. Péicha monto ohupytýva jehepyme’ẽ guive oiporu opaga haguã deuda Brasil ndive péva suministro de materiales rupive.
1886 Gobierno Bernardino Caballero ojogua empresa ferrocarrilera. Agosto oautoisa contratación empresa Patri osegi haguã ko obra ombojoajúva Paraguari ha Villarrica-pe. Ojejogua irundy s locomotora pyahu ha 91 vagon pasajero ha carga.
1887 Péicha gobierno Patricio Escobar, oautorisa ferrocarril jehepyme’ẽ ha transnacional inglesa “The Paraguay Central Railway Co.” (P.C.R.C.)

Oñepyrũ oñemopu’ã estación: Sapukái, Caballero Yvytymi, Tevikuary ha Félix P. Cardozo-pe.

1894 Oñemohu’ã construcción estación Iturbe, Maciel, Sosa ha Yegros. Oñemoĩ material rodante, 4 locomotora ha 8 vagón.
1907 Gobierno orenunsia acción orekóva, opytáva compañía inglesa ha’éva propietaria de la empresa añoite.
1908 Percival Farquhar, estadounidense ojogua haimete P.C.R.C. rupi
1910 Gobierno Argentino osuskrívi acción valor 220.000 libra omomba’apóva línea férrea Pirapo guive Paku kua peve (Encarnación).
1914 Oñeinaugura servicio ojoajuhápe Borja, San Salvador ha Chararã.
1919 Oñembotuicháve ramaloguahẽva Avaípe.
1959 Compañía ojapóva paro ko servicio-pe, ha gobierno ojopy oñemantene haguã, oipyhy déficit presupuestario
1961 Gobierno paraguayo ojogua ferrocarrilha umi bien orekóva 200.000 libra esterlina-pe. Ministerio de Obras Públicas oipyhy administración Empresa ha oñepyrũ trámite legal péva omopyenda ente antártico, sistema oadministráva ko árapea empresa ferrocarrilera.

Bibliografía[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Enciclopedia Histórica del Paraguay.