Guido Boggiani

Vikipetãmegua
Guido Boggiani

Guido Boggiani
Téra teñõikuaGuido Boggiani
Teñõi Setiembre de 1861
Omegna, Italia
Nacionalidad Italiana
Área Fotografía, Haihára.
Tembiapokue ""Los Chamacocos""
""Etnografía de Alto Paraguay""
Premios Italia-pe oñeme'ẽ ichupe medalla de Oro "Mónaco di Baviera"

Guido Boggiani heñói jasyporundy 1861 jave, Omegna, provincia Novara, tavaguasu norte Italia gotyo, omano Chákope, Paraguái, 1902) hembiapo pintor, dibujante, fotógrafo, etnólogo italiano ary 1887 oñeaventura Brasil, Bolivia ha Paraguái okaháre oñedokuntávo hekovépe índio región gotyo. Itúva Giuseppe Boggiani ha isy Clelia Gené.

Itúvagui ohupyty Giuseppe mborayhu Arte rehe, pintura. Artista ha científico italiano oguerohyetereíva comunidad indígena Paraguáipe ha oretratáva pericia documental ha talento, hembiasápe omondýiva ha ohechaukáva fotografía rupive hembiasakuéra.

Omano, "ambue cultura"-pe, peteĩ ritual de expiación oúva umimmba'asy ojeguerovia oúha, ary 1901-pe ambue tendágui.

Imitã ha imitãrusúvo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ombotývo 17 ary, upéi oestudia ha heta mba'e oikuaa, oñeinskrivi academia Breva Milán-pe ikatu haguã oestudia pintura.

Ha'e discípulo Filippo Carcano, oñembokatupyrývo oike pintor ramo, ko'ápe hembiapo omoambue ha ojeguerovia ha'eha precursor "arte revolucionario"-pe.

Ary 1881, ohechauka hembiapo ñepyrũ Brera péva oiko jave exposición General Italiana. Ary 1883 oexpone peteĩha ára Palacio de Bellas Artes Roma-pe, ko'ãpe peteĩ cuadro hérava "La raccolta della castagne" ojogua Museo Nacional de Arte Moderno de Roma opaga hese 6.000.-Libra, precio oje'eva hepyetereíha umi árape.

Ary 1884 jave ohechauka jey Brera-pe ha ohupyty hese jopói "Príncipe Humberto".

Boggiani oreko alma de explorador ary 1887 jave, oreko 26 ary, oho de viaje América del sur gotyo, taaguasu Argentina –pe ikatu haguã ohechauka umi tela, ha ipintura. Táva guasu Buenos Aires gotyo oikuaa heta italiano oikáva Paraguáipe, ha upéicha oñe'ẽ hikuái hese, especialmente Chaco gotyo ha umi pueblo indígena, oñepyrũva Paraguái ohayhu, péicha oñepyrũ empresa documental.

Iguata ñepyrũ[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ary 1888 oguahẽ Asunción-pe ikatu haguã oikuave'ẽ ganado ha vakapi, upéi oñepyrũ oguata gran Chaco gotyo, péicha igetión Don Juan De Cominges, oguahẽ Puerto Casado peve. Upe tendápe oikuaa grupos indígena guana ha sanapana.

Péicha pintura ha negocio omboyke. Boggiani ombyaty umi tembiporu ha artesanía, oestudia ha oguerohory hembiapo ha oike mbarete ipype.

Ohai aranduka ombohapéva tape pyahu oikuaávo etnología, etnografía ha lingüística upéicha ko material oike Italia-pe ikatu haguã oikuaauka upéi.

Ary 1893 ogueraha jey ichupe Italia gotyo ha ogueraha hendive peteĩ colección de interés antropológico péva cultura indígena ha omoherakuãvas hembiasa rupive, pero Boggiani oiméma idestino, ha'éva Paraguái.

Ary 1896 oike directamente Paraguaýpe. Péicha ou cámara fotográfica, trípode ha umi elemento ohechaukáva placa de vidrio, oiméva peteĩ manera oestudiávo umi pueblo oikóva toldería-pe. Boggiani oheja treinta y ocho volumen orekóva comunidad científica destino ramo, ofotografía umi ha'e ointeresáva ha omoheñóiva admiración público arandúpe ko'ã árape, péicha ombyaty umi material cultura indígena ombohasáva Museo de Berlín gotyo.

Hekove rembiasa[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Pe cámara ha'e Boggiani-pe guarã peteĩ pytyvõ kakuaa ha'égui científico, oiporúva ñangarekópe péva orekógui formación artística.

Ogeurohory ha omba'apo tatuaje ha pintura corporal avei ambue mba'e ikatúva ha'e ofotográfia hekoitépe, péva ha'e omomba'eguasu.

Onohẽ amo 500 fotografía rupi ha'eteoveláva ka'aguy mbytépe. Ary 1901 jave, Boggiani oho Italia gotyo ha upéi jasypoapýpe upe arýpe jey oho Puerto Casado gotyo oñepyrũ haguã expedición Gran Chaco-pe.

Péicha investigador, ogueraha ikuatiahai upépe oanota umi placa ha experiencia ohasáva. Oike Sociedad Fotográfica Argentina de Aficionados, Leopoldo Miarte, ome'ẽva ko'ã negativo.

Péicha explorador ojuhúva ikámara rupive umi tribu angaite, legua, sanapana, kaduveo, tova, pajagua, vororo ha chamakoko. Ko'ã pueblo primitivo-pe guarã umi fóto ha'e peteĩ peligro, péva rupive oñemonda chuguikuéra "robaba" hi'ánga térã voluntad orekóva ko tekove, péicha opyta fotógrafo pópe. Ko'ã tribus, ko'ãva rupive oiko directamente, oñepyrũva opensa umi mba'e vaíre ha mba'asy ohasáva ko'ã tembiapo pyahu ipajéva "brujo" ha iñambue upe elemento ñañáva, upéva oipe'áva chupekuéra hi'ánga, péicha oñandu hikuái.

Jasypa ohasávape 1902 ohai paha ityvýra Oliveiro-pe, ha'e oikuaauka ichupe expedición ojapóva. Ichupe guarã peteĩ tragedia oipe'áva ichugui científico Guido Boggiani rekove,poromondýi ojejuhúvo hetaiterei mba'e omotenondéha 40 ary orekóvape opáite mba'épes, péicha pintura, etnografía, antropología, literatura ha fotografía, pévape omba'po mbarete ha ohechauka italento odokumentávo investigación científica Paraguay, Brasil ha Argentina-pe. Péicha omano oguenohẽvo oikóvo ta'anga.

Ojehecha paha ichupe 24 jasypa ary 1901, hendive ipeón Félix Gavilán, osẽ jave Paraguaýgui ohóvol Gran Cháko gotyo.

Ndoikuaavéivo ichugui mba'evel, colectividad italiana Paraguaýgua ombosako'i peteĩ expedición omotenondéva explorador español José Fernández Cancio, ojuhu péicha científico retekue upe 20 jasypa 1904 jave ha avei ipeón retekue, iñapytu'ũ sarambikuépe, te'ỹinguéra oipehe'ã iñakã ani haguã ombyaíve chuypekuéra "daño" ha upe cámara fotográfica oñotỹ hikuái, ogueroviágui péicha ombyáiha umi negativo.

Guido Boggiani retekue oĩ depositado Cementerio Italiano Paraguaýpe..

Jopói ohupytýva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Italiagotyo oipyhy ñemomba'eguasu ha jopói: Oñeme'ẽ ichupe medalla de oro "Mónaco di Baviera"

La Sociedad Fotográfica Argentina de Aficionados (SFAA), ary 1904 oikuaauka serie de retratos omondóva Boggiani.

Avei omoherakuãl Museo de Antropología de La Plata. Omotenonde ha oikuauka mba'éichapa ojeikoCháko gotyo

Estilo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ohupyty dominio técnico cámara ha placa fotográfica procesado-pe, avei omondo umi ta'anga Sociedad Fotográfica Argentina de Aficionados (SFAA).

Hembiapo rupive oikuaauka umi indígena ha'éva ambiente, tenda ha orekóva peteĩ modo nativo-kuéra rekovére.

Hembiapo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Aranduka ikatupyryvéva: ""I Caduvei (Mbayá o Guaicurú)-Viaggio d"un artista nell"America Meridionale".

Ary 1895 oikukuaauka Roma gotyo aranduka ""Vocabulario del idioma Guaná"" Colección de Fotografías : colección orekóva 175 negativo de vidrio 18 x 24 cm, 81 de 13 x 18, 29 de 12 x 16, 8 de 9 x 12 ha 5 toma estereoscópica.

Péicha 1897 El Instituto Geográfico Argentino oikuaauka obra titulada "Apuntes sueltos de la lengua de los indios caduveos del Chaco Paraguayo"

Ko obra fotográfica oike 1896 a 1901.

Péicha 1898 omoherakuã:

  • "Etnografía del Alto Paraguay"
  • "Guaicurú. Su nombre, posición geográfica, reporte étnico y lingüístico en la América Meridional".
  • "En favor de los indios Chamacocos"

Ou jey Italia-pe, hembipotápe omoherakuã rico material ome'ẽva tape ambue oikuaukávo etnología, etnografía ha lingüística, ko'ãva umi obra omoherakuãva hetãme:

  • "Los chamacocos"
  • "Vocabulario del idioma chamacoco"
  • "Los indios caigua del Alto Paraná (Misiones)"

Omopyenda Paraguaýpe Revista del Instituto Paraguayo, péva rupive umi tembiapo opaichaguáva. Hembiapo ojesalva oikuaágui explorador ha botánico checo Alberto Vojtech Fric (1882-1944), oguahẽva Paraguáipe ha oñemoĩ ombyaty umi tembiporu orekóva guive, Boggiani. Robert Lehmann-Nitsche, omano rire Boggiani, omoherakuã 100 tarjeta postal péva iñepyrũmby paraguayo, oikéva suplemento reservado 12 desnudo especial científico-pe guarã.

Oñe'ẽva hese[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]