Heñoi'ypy

Vikipetãmegua
Peteĩ mitã'i ha itúva, mokõiva inambi guasu. Mba'e heñoi'ypýva niko mba'e oñembohasáva ypykuégui iñemoñarépe.

Heñoi'ypy ha'e oñembohasávo túva ha sýgui iñemoñarekuérape umi mba'e ojehechaukáva ha mba'e heseguáva ñande retépe, taha'e ha'éva mba'eichapaitépa ñande retepy, ñande rekopy térã mba'éichapa oiko mba'ekuéra ñande retepýpe. Tekovekuaatýpe, ojeipyguara heñoi'ypy upe tembikuaa hérava heñoi'ypykuaa rupive. ADN ha'e niko pe molécula ogueraháva ipype mba'e heñoi'ypýva, umi "marandu" yvypóra rete oikotevẽ itúva ha isýgui.[1]

Techapyrã, peteĩ mba'e heñoi'ypýva yvypórape niko hesa sa'y, peteĩ mitã'i resa sa'y katuete ojoguáta isy ha itúva resa sa'y.

Oñembohasavévo ypykuégui iñemoñarekuérape mba'e oñemoambuéva hetépe ha hekópe, taha'e ha'éva yvypóra, mymba térã ka'avo, ikatu ojehecha oñemoambueiteha upe tekove ha heta ára pukukuévo, omoñemoñavérõ, ikatu oiko chugui tekove juehegua ipyahúva.

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Ana Barahona y Daniel Piñero. «La genética: la ciencia de la herencia». Ojehechákuri árape: 5 de abril de 2012.