Herminio Giménez

Vikipetãmegua

Herminio Giménez - Rekovekue

Ha'e ojekuaa ñane retãme; karai José Asunción Flores ha Agustin Barrios ndive ipu'aka're heta mba'epe ha iñaranduhaguére “música paraguayape he'i hikuái”

Ha'eningo heñói'akue táva Caballerope oĩva Paraguari ypýpe peteĩ mokõipa jasykõi 1905 jave; Isy Ovetense Artemia Giménez ojukava´va' ekue chupe “rayo” poteĩ jasy ha'e heñói ha guegui.

Oguerekorõ pa ary ha'e ombopu ypýma “Banda Militar Paraguariguape” ha ohekombo'e chupe upéro mbo'ehára “Emil Lakowsky”. Ambue ára katu Paraguaýpe oñembo'eyka ombopukuaa hag̃ua “violín” itio mbo'ehára Remberto Giménez rupive “Instituto Paraguayope”. Uperire ombopu “Banda de la Policía de la Capital” pe omyakãva uperõ mokõi mbo'eháva italiano “Nicolino Pelegrini ha Salvador Dentice”. Upépe oikuaa ypy José Asunción Flores pe, Darío Gómez Serrato ha Félix Fernández pe avei.

1920-pe oñembyaty hapichakuérandi ha oforma peteĩ conjunto folklórico; upe atýndi ha'e oho Argentina rupi ombopu ha upérupi heta ojekuaa porã hembiapokue ha heta po'a ohypyty. 1932 ou jey ñaneretãme oho hag̃ua ñoraĩrõhápe Mburuvicha José Félix Estigarribia ndive. Mbohapy ary “Guerra del Chaco” aja omyaka “Orquesta del Comando del Ejercito” ha upévõ ohai “Paraguái rembiapo” “Fortín Toledo” “Boquerón” “Raza Guaraní” oñe'ẽva ñorairo chakopýre 1936-pe opakuévo ñorairõ oho “exiliado” Corrientes, Argentina-pe, upéi ohasa Buenos Aires-pe upépe ombopu “Radio Belgrano-pe” peteĩ aty guasu heravape “Tipica de Tango” ndi; ha hapichakuéra ”Pichuco”, Orlando Goñi ha Alfredo Gobbi apytépe ha'e ohupyty heta jepopete ha jopoi. 1938-pe oho Nueva York Estados Unidos pe upépe ha'e omba'apo “Cadena NBC” pe ha iliberal rõjepe ompopu polka “Colorado”. Porundy jasy oikundaha' ha oikuaayka ñane retã “Kolklore Musical” ha Argentina pegua “Tango” avei upeicha ogũahe Cuba-pe. Sa'i sa'ipe ogüahe Brasil-pe ombopu hagua “Rio de Janeiro ha Tupí” pe avei opytahaguépe oiko mbohapy ary. Upei ohojey Argentina pe ombopu jey Radio Belgrano-pe.

Upero ijakurí chupe ou oiko jey ñane retame ha ohai “Poema Sinfonico – EL RAVELERO”, “Canto de mi Selva” ha “Mainumby” oñe'ẽva mba'epa ha'e oguereko hiãme. 1940 ha 1944-pe oho jey Rio de Janeiro-pe omyakã hagüa “Orquesta Sinfónica para Latinoamérica”. Ape katu ombyaty ypy umi opurahéiséva “Coro” ha omoñepyrũ “Agrupación Tradicional Guarani”.

Mokõi pairundy pokoi jasy 1944 jave “Congreso Nacional de la Nación” hei purahe'i “Cerro Cora” gui oikotaha “Cancion Nacional”. 1947-pe oiko “Guerra Civil” ha upéró oho jey ñane retã gui are Argentinape. Oho mboyvemi oikuaa Victoria Miñope ha upe guive oiko oñondive iporãrõ ha ivairõ avei. Pokoĩ jasypakõi, 1950-pe ombopu “Concierto Sinfonico”, Teatro Splendid de Buenos Aires-pe. Ha 1950-pe omyakã Brasil ha Argentina pe heta “Orquesta”. 1958-pe katu omba'apóma ta'angaryrype. 1961-pe oñeme'ẽ chupe jopói “El viejo tala” ohaihaguére.

OEA he'i aipo “katálogo Nº 15” pe karai Herminio Gimenez ha'eha”haiháva ha músico” ijojahÿva, upeicha “Alto Parana”, “Che Trompo Arasa”, “Mi Oracion Azul”, “Malvita”, “Cerro Cora”, “Lejania” ha “Cancion del Arpa Dormida” ohechauka. Oñepyruro 1970 ohojey Corrientes – Argentina pe ha'e hei'háicha oikoha hogapeguarói; upepe omyakã “Orquesta y Coro Municipal del Teatro Juan Torres de Vera”, ha “Orquesta Folklorica de la Provincia de Corrientes” avei upérõ. Papo jasyapy 1975-pe katu Monseñor Ismael Rolón rupive ou ombopu “Catedral Metropolitanape” “Misa Folklorica Paraguaya” Hembiapokue iporávéva apytépe oi “Cerro Cora”, “Cerro Porteño”, “Mi oración azul”, “Lejania” “Fortin Toledo” “Canción del arpa dormida” “El ravelero” “El pájaro” “La epopeya” purahéi ojehaíva ta'anga ryrýpe guarã, “El viejo tala”. “Las aguas bajan turbias” ha purahéi popular kyre'ý orquestape güarã “Canto de mi Selva” “Che trompo arasa” ha “Cancion de Esperanza”.

Oho avei oñembyaty umi tapicha “Movimiento por la Paz” ndive, 130 tetã ambuegui oñondive oipotava tekoporã. Heta oiko rire omano paraguaýpe po jasypoteĩ 1991 jave ombotyrire 86 ary.