Karapegua
| Karapegua Carapeguá | ||
|---|---|---|
| Tetã | ||
| Tetãvore | Paraguari | |
| Avaitakue | 32.939 ava | |
| Aperaꞌã | 435 km² | |
| ISO | PY-11 | |
| Yvatekue | m | |
| Koordinasiõ | ||
Karapegua haꞌe peteĩ táva oĩva tetãvore Paraguari, Paraguái retãme. Opyta 84km urpi táva guasu Paraguaýgui.
Oĩ ysyry Kaañave rembeꞌýpe ha avei Ruta I Mariscal Francisco Solano López ykére, avei namombyryiete opyta ypa Ypoágui.
Ojekuaa avei chupe "La perla del Caañabé"-ramo, ko táva heñói ary 1725 jave España-gua Martín de Barúa mburuvicháramo guare.
Superficie
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]
Karapegua oguereko 435 km² yvy tuichakue, ary 2008 oiko pype 32.939 ava rupi, densidad poblacional haꞌe 75,72 ava/km² , hetaiteve tendagua oiko okaraháre.
Economía
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Karapegua ojekuaa capital del poyviramo (haꞌéva hilo guaraníme), ojejapo rupi koꞌpe mbaꞌapo popegua hilo-gui, frazada, poncho, arambohahoja, tupahoja, kyha ha ambuéva. Kóva ojejapo aporeko ojehero poyvi, ojepuruhápe gueteri yma guare tembipuru.
Hetave tendagua ombaꞌapo kokuépe ha avei oĩ omongakuaáva mymba ogaygua, kokue pegua oĩ takuareꞌẽ, oĩháme peteĩ ingenio azucarero ombaꞌapóva pe tendápe.
Mymbakuéra rehegua, oĩ vaka, ovecha ha kavaju rehegua.
Mbaꞌapo kokue pegua hetavéva oĩ haꞌe hiꞌupyrã rehegua. Avei oñeñoty takuareꞌẽ, avati opaichagua, mandyju, mandiꞌo ha ambue.
Industrias
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Karapeguápe oĩ peteĩ ingenio azucarero, avei heta fábrica ombaꞌapóva embutido opaichaguáre ha avei vakapi rehegua (curtiembre). Koꞌága katu oĩ heta hérava microempresas familiares, pe mbaꞌapo prendas típicas originales rehegua heta tendaguápe omombaꞌapo.
Educación
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Ko távape heta mboꞌehao, mitã ha mitãrusu mboꞌehao. Ko sistema educativo regional omotenonde táva guasu, ha pévagui osẽ mbohapy supervisiones administrativas oĩva: Paraguari, Karapegua ha Quiindýpe.
Municipio
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Intendénte koꞌágagua táva Karapeguápe haꞌe karai Ismael Damián Cáceres Santacruz, péva haꞌe koloꞌo ANR, ary 2006 guive 2010 peve.
Vías y Medios de Comunicación
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Táva Karapeguápe tape tuichambaꞌevéva ohasáva táva mbytépe haꞌe ruta I Mariscal Francisco Solano López, ombojuajúva táva guasu Paraguaýre ha ambue tendáre tetãvore pegua. Tapekuéra katu heta yvyreíva (terraplenados y enripiados) ombojuajúva tavaꞌivéva oñondive ha táva guasu tetãvore pegua.
Karapegua oguereko pumbyry Copaco ha pumbyry popegua, avei pojoekuéra (medios de comunicación) ha opa hendápe oguahẽ kuatiahaipyre Paraguaypegua.
Ruta I Mariscal Francisco Solano López rupi,osẽva Paraguaýgui. Tapekuéra (terraplenados ha enripiados) ombojuaju Karapegua umi tenda uperupigua oñondive ha táva guasu tetãvore pegua ndive. Terminal de Ómnibus Paraguaýgui osẽ heta mbaꞌyru guata ava guerahaha oguahẽve opa henda rupi tetãvore tuichakue.
Tavaygua
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Karapegua haꞌe pe hetave tapicha oĩha tetãvore Paraguarí ryepýpe. Hetave tapicha oĩ oikóva okaraháre ha saꞌimi hetave oĩ kuimbaꞌe, ombaꞌapóva kokue térã mymbkuéra rehe. Tapichakuéra oikóva kuimbaꞌe térã kuña oĩ kóicha.
- Ary 2008 peve oĩ: 32.939 ava, pévegui 16.903 kuimbaꞌe ha 16.036 kuña.
Geografía
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Karapegua opyta kuarahy reike gotyo tetãvore Paraguarígui, koꞌã rupi ojeike pe tenda tuicháva hérava región del lago Ypoa, iporãitereíva henyhẽva mombeꞌupyrãgui.
Límites
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]- Yvate gotyo oĩ tetãvore Central ha táva Yaguarón.
- Yvy gotyo tenda San Roque González de Santacruz, oipeꞌáva ojuehegui ysyry Aguai-hy-mi.
- Kuarahy resẽvõ katu oĩ Paraguarí ha Acahay.
- Kuarahy reike gotyo tetãvore Central.
Hidrografía
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Ko tenda Karapegua jerére oĩ ha omboykue chupe ysyrykuéra Kaañavé ha Aguai-hy-mi. Kuarahy reike gotyo oĩ pe estero Ypoá.
Avaita
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Karapegua oguereko 32.939 ava.
Jaikuaaporãvo ko tenda ikatu jaꞌe ha jahecha 82,09% tendagua oikoha okára gotyo.
Ogakuéra avei oĩ 82,78% okára gotyo.
Principales indicadores socio - demográficos:
- Avakuéra imitãveva 15 arýgui 31%.
- Kuñakuéra 2,7 imemby.
- Ohohýva mboꞌehaópe 6,4%.
- Oñembaꞌapo sector primario-pe 32,8%.
- Oñembaꞌapo sector secundario-pe 32,1%.
- Oñembaꞌapo sector terciario 34,5%.
- Oñembaꞌapo labores agropecuarios-pe 32,7%.
- Oga oguerekóva servicio eléctrico 91,1%.
- Oga oguerekóva agua corriente 57,2%.
- Avakuéra oikotevéva (necesidades Básicas Insatisfechas (NBI).
- Avakuéra oikotevéva (Necesidades Básicas Insatisfechas) ohóva mboꞌehaópe 5,7%.
- Avakuéra oikotevéva (Necesidades Básicas Insatisfechas) en Infraestructura sanitaria 17,2%.
- Avakuéra oikotevéva (Necesidades Básicas Insatisfechas) en calidad de la vivienda 27,9%.
Índice de Desarrollo Humano ojekuaa tetãvore Paraguarí oguereko koꞌã kuaapyrã:
- Tasa bruta de matriculación combinada del 73,4%.
- Tasa de alfabetización del 88,3%.
- Esperanza de vida al nacer de 66,3 años.
- Valor del índice del desarrollo humano 0,702.
- Índice de escolaridad 0,8336.
Turismo
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Ko tendápe ojehokuaa Casa de la Cultura ha Museo Histórico Artesanal del Centro Cultural Oñondivepápe, ohechaukáva heta tembiasakue, arte, ha mbaꞌekuaaty táva ha ambue mbaꞌe rehegua.
Avei oĩ Catedral ha obispado ikatuete oguereko techapyrã.
Ojoguasévape guarã koꞌã artesanía de poyví: colchas, kyha, frazada, faja, tapices, jergas, ponchos, cubrecamas ha mantel, encaje ju ha aopoꞌi, ã mbaꞌe ojejapo ko tendápe,oĩ heta hendápe rehepymeꞌẽ hagua.
Compañía Kaꞌapukumi rupi ikatu reguahẽ Mosito Isla peve, cachivéope (canoas de tronco de timbó labrado), ko tenda haꞌe peteĩ mbaꞌe imomoramby, oguereko 35 ha, pe estero Ypoá mbytépe.
Manduꞌapy
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]- Publicaciones del semanario “Tiempos del mundo”.
- Geografía del Paraguay. Editorial Hispana. 1999. Asunción.
- Che Retá Paraguay.
- Datos del la DGEEC.
- ABC Color.
- Última Hora.
- Informe sobre Desarrollo Humano, PNUD.