Max Weber

Vikipetãmegua
Max Weber
Mba'érepa omano Vevúi rasy y pandemia de gripe de 1918
Hetã Alemáña
Alma máter Múnich Mbo'ehaorusu ha ambuéva
Hembiapo avarekokuaa ha marandeko hesa'ỹijohára
Empleador Universidad de Múnich, Universidad de Friburgo, Universidad de Heidelberg, Universidad de Viena
Jokuaikuaa rape agnosticismo
Omendáva Marianne Weber
[editar datos en Wikidata]

Maximilian Karl Emil Weber (Erfurt, 21 jasyrundy 1864-Múnich, 14 jasypoteĩ 1920) ha'e akue peteĩ Alemañagua oñemoarandúva avarekokuaa, virurekokuaa, marandeko ha jokuaikuaa rehe, ojehechakuaáva peteĩ umi omboypy va'ekue ramo avarekokuaa ha tetãmba'e ñangareko ñehesa'ỹijo javegua.

Ojehechakuaa chupe peteĩ umi avarekokuaa túva, Karl Marx, Auguste Comte ha Émile Durkheim yképe,[1] Weber araka'eve ndojehechái peteĩ avarekokuaahára ramo, ojehecha katu peteĩ marandeko ñehesa'ỹijohára ramo;[2] ichupe guarã, avarekokuaa ha marandeko niko mokõi oguatajoáva.

Hembiapokue tuicháva omombe'u tetãrerekua ha avarekokuaa oipyguaráva jeroviapy rehegua, hákatu heta ohai avei virurekokuaa rehegua. Hembiapokue herakuãvéva ha'e pe aranduka hérava La ética protestante y el espíritu del capitalismo, ojapo 1905-pe, kóva rupi oñepyrũ kuri omba'apo avarekokuaa oipyguaráva jeroviapy rembikuaápe.[3] Upe aranduka hérava Economía y sociedad, osẽ omano rire, ary 1921 ha 1922, ombyatypaite hemimo'ã ha hembiapo.

Weber he'i jeroviapy ha'ehague peteĩ umi tuichavéva omongakuaa tetãnguéra. Ambue hembiapokue herakuãvape hérava La política como vocación (1919), Weber he'i Tetã ha'ehague pe ha'eñóva ikatu oipuru ñerairõ teko me'ẽ rupive, péva ha'e he'iva'ekue imba'eguasuite oñehesa'ỹijo hag̃ua jokuaikuaa rembikuaa javegua.[4][5][6]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Stanford Encyclopedia of Philosophy. «Max Weber» (en inglés). Ojehechákuri árape: 4 de abril de 2017.
  2. Burke, Peter: Sociología e historia, Alianza, 1980, p. 21 (ISBN 84-206-0278-7).
  3. Encyclopædia Britannica. Britannica.com «Max Weber.» 2009. 20 de abril 2009. Encyclopædia Britannica Online.
  4. Kim, Sung Ho (24 de agosto de 2007). «Max Weber». Stanford Encyclopaedia of Philosophy. Ojehechákuri árape: 17 de febrero de 2010.
  5. Max Weber; Hans Heinrich Gerth; Bryan S. Turner (7 de marzo de 1991). From Max Weber: essays in sociology. Psychology Press. p. 1. ISBN 9780415060561. http://books.google.com/books?id=Y_pqZS5q72UC&pg=PR1. Consultado el 22 de marzo de 2011. 
  6. Radkau, Joachim and Patrick Ca miller. (2009). Max Weber: A Biography. Trans. Patrick Ca Miller. Polity Press. (ISBN 978-0-7456-4147-8)