Mbutu

Vikipetãmegua
Mbutu

Mbutu ha mberu ojojogua, ha mokõivéva opaichagua oĩ. Mbutu oĩ umi timbachu'i Tabanidae hérava apytépe, karaiñe'ẽme oje'e chupe tábano, ha oje'e ko yvy tuichakue oĩha amo 4.500 rupi ojoavýva ojuehegui. Mbutu okambu ñanderehe ha opaichagua tymbáre, huguy ho'u hag̃ua. Oĩ tuicháva ha michĩva, ikatu sa'yju, ipara térã hũ. Umi michĩva apytépe, upe ñandesu'u rasyvéva mbutu hũ'i (Lepiselaga crassipes), viudíta oje'éva chupe karaiñe'ẽme.

Mbutu ipya'e ha hasy jajuka. Jaheja raẽ vaerã okambu ñanderehe jajuka hag̃ua. Ñandesu'u jave, hendy opoi ani hag̃uátei ñande ruguy hypy'a ikatu hag̃uáicha okambu pya'eve ñanderehe. Umi tuichávape ja'e mbutu kavaju.

Mbutu arakue osẽ ojeporeka hembi'urãre. Haku jave heta, ha omyangekoivai mymbakuéra, ndaikatúigui mba'eveguasu ojapo hikuái. Umi huguáipe ohupytýva omondýi térã iñakã oityvyrórõ, umi hyeguy ha ijapére katu ipiro'y hikuái. Ro'y jave ndajahechaguasúi.

Mbutu hatã oveve, hasy ñahendu ha nañañandúi oguejýrõ ñanderehe, ñandesu'u peve.

Mbutu mácho ha kuña, mokõivéva oikokuaa yvoty rykuére. Oñemuña hag̃ua katu, mbutu kuña ho'u vaerã tuguy, upévare umi kuñávante ñandesu'u, hupi'a hag̃ua. Ñandesu'úramo hasy ñandéve, ijurúpe oguerekógui mokõi kyse'ícha oikytĩva ñande pire ha ñande ro'o ijuru omoinge ha okambu hag̃ua ñande ruguýre. Peteĩcha mokõi hesa guasuguasu hikuái. Umi mácho resa oja ojuehe umi kuñáva resa katu nahániri.

Tábano
Mbutu kavaju

Mbutu mácho ovy'a ka'aguy térã javorái rembe'ýre, umi rupi oha'arõ joa hikuái umi kuñáme. Imba'epotávo hikuái oñembyatypa ijyvatehápe, sérro ru'ã rupi hamba'e. Umi kuña ombo'a y hi'ag̃uiha rupi, karugua rembe'ýre. Umi hupi'a oja hag̃ua, mbutu ra'y ombokua hupi'a pire osẽ hag̃ua. Osẽvo ho'a ýpe térã tujúpe ha upépe okakuaa tuichapa peve.[1]

Ñandejára Ñe'ẽme oĩ mandu'a mbutúre ku Ñandejára omondóramo guare plagaita Egípto rehe, omyangekói hag̃ua umi upepeguápe ha huvicha opoi hag̃ua Ñandejára retãguágui.

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Gatti, Carlos (1985) Enciclopedia Guarani - Castellano de Ciencias Naturales y Conocimientos Paraguayos. Arte Nuevo Editores. Asunción