Eho kuatia retepýpe

Vokerón (Táva)

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Neuland guive)
Vokerón
Neuland
Táva ha Munisipio




Poyvi

Ekúdo
Ñe'ẽ tee Karaiñe'ẽ, Avañe'ẽ ha Plautdietschñe'ẽ
Tetãkue Táva ha Munisipio
 Tetãvore Vokerón
Munisipio myakãhára César Ignacio González Britez
Fundación 26 de abril de 1947
Apekue  
 • Opa 23 832 km²
Ava hetakue (2022)  
 • Total 16 764 hab.[1]
 Ava hetakue yvy rendáre 0 hab/km²
Hetãgua Vokeróngua
IDH (2025) 0,875 Muy Alto
Yvy arapehẽ UTC-4
 Arahaku ára aja UTC-3
Código postal 9100
Código de área + (595) (493)
Sitio web oficial
[editar datos en Wikidata]

Vokerón (avei oje'e chupe Neuland térã Kolonia Neuland oiko mboyve peteĩ táva) ha’e peteĩ tavá ha munisipio Tetãvore Vokerónme, Paraguái retãme. Kóva ha'e kuri peteĩ tenda jeikoha oikohaguépe umi menomitakuéra. [2]

Héra he’ise España ñe’ëme “Tierra Nueva”ha guarníme “Ñande Yvy”, omoñepyrüva’ekue umi colono Alemania-gua, ha’e pe tenda imitävéva pe colonia menonita pa’üme.

Ararova ha’e tropical, hakuve jave ohupity 45 grados centígrados arahakúpe, ha michïvéva 9 grados centígrados araro’ýpe. Arapytu mbyte 25 grados. Hetave jave ndokýi ha okývo katu tuichaitereíma oiko.

Ko tenda ndaijyvatéi (Llanura) ndohupitýi 300 m. yguasu arigua (sobre el nivel del mar). Ypyko’ëmimi ijyvy ha iporäietrei kokuépe (agricultura) ha mymba ñangarekorä (ganadería).

Oï namombyrýi táva Filadelfia-gui, kóva tavaguasu tetävore Boquerón pegua, ha avei namombyrýi tetävore Presidente Hayes-gui. Neuland oï pe ojeheróva Gran Chaco ryepýpe.

Calle principal de Neuland

Historia y Turismo

[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oguereko peteï Museo de la Historia de la Colonización, ha avei Monumento Recordatorio de la Guerra del Chaco (1932-1935).

Pe jasy jave Neuland – Informiert und Diskutiert ha’e peteïva kuatiahaipyre Alemania ñe’ëmegua tetä Paraguáipe.

Jasypo jave oiko pe Rodeo de Neuland.

Pe Escuela Profesional de Neuland oguereko ñepytyvö Ministerio de Agricultura de Baviera, Alemania-gui ha ko’ápe oñembokatupyry tendagua ha upéi imba’ekuaa oipuru mba’apohápe.

Ko distrito ryepýpe oï pe Fortín Boquerón, oikohaguépe peteïha ñorairö guasu Guerra del Chaco-ramo guare, ára 29 jasyporundy ary 1932 jave. Peteï avara’anga (estatua), Hermann Guggiari rembiapokue oï upépe. Ojehechakuaa avei mba’éichapa oñepyrüva’ekue pe colonia ha mba’éichatépa umi oiko ñepyrüva’akue Neuland-pe omba’apo.

Pe Relaciones Públicas hérava, cooperativa Neuland pegua, ombosako’i peteï programa de turismo educativo, ohechauka haguä juaju opaichagua tapicha oikóva pe tendáre (interacción étnica), umi tenda oiko haguépe ñorairö Guerra del Chaco-ramo guare, reservas naturales, mymba ha ka’avo tenada rehegua, mymba ñangarekoha, ha ambue mba’e ikatúva ohecha maymáva ohóva guive. Ohóva guive ikatu ohecha mba’echaitépa heta gueteri oï pe tendáre mymba opaichagua térä ka’avokuéra rehegua.

Umi ecosistema Chaco pegua ha’eva’rä ñangarekopy, péicha rupi ndaikatúi oiko chugui peteï tenda ikatuhápe ojehoiterei, pe iporäva oikótarö ha’eva’erä turismo ecológico con carácter educativo.

Pe parque Amistad oï gueteri ko’ágämeve Chaco 60 ary ohasava’ekue oï haguéicha.

Cooperativa Neuland, ohechávo mba’éichapa iporä ha ojehecharamo ko tenda, oheka mba’épa ikatu ojapo omoporäve haguä mbeguekatúpe tenda.

Oñeguahë Lagerenza-pe peteï jepia Ruta 9, Transchaco pegua, Cruce los Pioneros peve, km 413 ha pépe peteï tape porä nemoguahëta.

Educación y Cultura

[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Neuland-pe ha’e mba’e tuicháva mba’ekuaa (cultura) ha ñemoarandu, purahéi rehegua avei oguereko tenda yvate, pe Orquesta Sinfónica Juvenil oguereko umi omoaranduva’ekue chupekuéra tekove katupyry ambue tetägua. Ary 1993 jave oñepyrü pe Centro de Educación Musical, omoñepyrüva’ekue omoarandu ko’ä mba’embopuha ha puraheihárakuérape: música clásica ha popular oparupigua.

Pe Coro Alegría oguereko ipype avakuéra hasykatúva térä noiporämbáiva, avei tekove oguerekómava heta ary; ha’eva ñepohano téra ñembosarairä ävape guarä. Tasyópe, umi hasývape guarä kóva ha’e peteï mba’e oipytyvöva chupekuéra imba’asýpe, äva oñepyrü umi pohanohára tasyo Neuland pegua rupi.

Avei ambue mba’e imbaretéva Neuland-pe guarä ha’e ñembokatupyry ha ñemoarandu rehegua. Umi tekove oiko ñepyrüva’ekue tendápe ojapo’ýre hógarä omotenonda ñemoarandu rehegua, péicha hetave hendápe oñemoarandu yvyra guýpe; tendaguápe guarä ñemoarandu ha’e pe mba’e iporäveva nde rekovépe guarä.

Infraestructura rehegua, mitä ha mitärusu mbo’ehao oguereko modernas aulas, laboratorios ha talleres ikatuhápe omba’apo. Ñemoarandu noveno grado peve ojejapomanteva’erä. Temimb’ekuéra mitä ha mitärusu mbo’ehao oïva opárupi ko tendápe oguereko mba’yruguata temimbo’e guerahaha oñangarekóva hese pe Cooperativa.

Ñemoarandu yvatevegua (universitaria), pe Cooperativa ome’ë pa’ü (becas) oho haguä Paraguaýpe térä pytegua gotyo umi tapicha omohu’äva iñemoarandu pépegua, hákatu omohu’ävo oujeyva’erä itávape omba’po ha ohechauka imba’ekuaa maym’ava tendagua oiko poräve haguä ára ha ára.

Pe ñembokatupyry avei tuicha mba’e Neuland-pe guarä, pévarä oï instituciones de capacitación profesional, ikatuhápe oñembokatupyry ganaderos, tamberos, agricultores, carpinteros, mecánicos, secretarias, contadores ha ambue; mbo’ehárarä avei, ikatúmava upéi ombo’e mitä mbo’ehaópe oparupiguápe.

Heta apañuái oguereko rire Neuland-gui oiko peteï tenda oñakärapu’äva ha iporäva.

Ha’e peteï tenda oñemba’apoha kokuépe, oñeñoty manduvi, mandyju, sorgo ha sésamo. Avei mymba ñangareko rehegua imbarete, so’o ha kamby rehegua.


Pe tasyo Concordia Neuland pegua oguereko tembipuru iporäva (modernos equipamientos, salas de operaciones, farmacia y ambulancia; pohanohakuérape guarä.

Umi cooperativa pegua ikatu oike peteï hérava caja hospitalaria, ha’eröguáicha seguro médico. Pe tasyo oguereko pohanohára ára ha pyharekuépe mayma hasývape guarä .

Ojeapo avei ñembokatupyry tesäirä, pehnguekuérape, avei umi noïporämbáive térä hasývape, umi omanóva isy ha itúvape guarä.

Ko colonia menonita opu’ä rupi, hetaiteri ypykuéra oho ko’ápe, oñeme’ëhápe chupekuéra ñemoarandu, hasýramo oho tasyópe ha avei pirapire jepuru rehegua.

  • Geografía Ilustrada del Paraguay, Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6
  • Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL
  1. «Resultados Finales - Censo 2022». Archivado desde el original, el 2024-08-21. Ojehechákuri árape: 2024-08-21.
  2. «Ley Nº 6688 / CREA EL MUNICIPIO DE BOQUERÓN EN EL XVI DEPARTAMENTO DE BOQUERÓN Y UNA MUNICIPALIDAD CON ASIENTO EN LA COLONIA DE NEULAND.». Ojehechákuri árape: 10 de octubre de 2023.