Eho kuatia retepýpe

Alemáña

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Alemania guive)
Tavakuairetã Joatypyre Alemánia
Tetã Európa Joajúpe


Poyvi

Ha'erã'i
Tetã ñe'ẽ akã: Einigkeit und Recht und Freiheit
(alemaniañeꞌẽme: «Joaju ha Tekojoja ha Sãso»)[1]
Tetã Momorãhéi: Das Lied der Deutschen
(alemaniañeꞌẽme: «Alemánia retãygua purahéi»)
Tavusu
(ha táva tuichavéva)
Verlĩ
Ñe'ẽnguéra Alemaniañeꞌẽ
Tetãygua réra Alemaniagua
Tekuái reko Joaty amandajerapépe
  Kãsiller (BundesKanzler) Frank-Walter Steinmeier
  Tuvichaguasu Friedrich Merz
Tetã Amandaje Bundesrat
Bundestag
Ñepyrũ:
  Ñemopeteĩ
(Alemánia Mburuvi)

  Kuarahyreike Alemánia (oñembojeívo)
  Hekopeteĩjey
Hitos fundacionales
  Rróma Mburuvi Marangatu
  Rréno Joaty
  Hermánia Joaty
  Joaty Yvatevogua
  Weimar Tavakuairetã
  Alemániña nási
  Kuarahyresẽ Alemánia


18 jasyteĩ 1871

23 jasypo 1949

3 jasypa 1990

2 jasykõi 962
12 jasypokõi  1806
8 jasypoteĩ =1815
16 jasyrundy 1867
11 jasypoapy 1919
30 jasyteĩ 1933
7 jasypa 1949

Yvy apekue Ñemoĩha 62.º
  Opaite 357 578.17[2] km²[3]
  Y (%) 2,416 %
Tembe'y 3 714 km[3]
Y rembe'y 2 389 km[3]
Yvyty yvatevéva Zugspitze
Ava hetakue Ñemoĩha 19.º
  Hetakue 84 746&bsp;132 hab. (2024)
  Typy'ũ 237 hab./km²*
PIB (PPA) Ñemoĩha 5.º
  Opaite (2021) USD 4 743 673 mill.[4]
  Per cápita 56 955 dólar[4]
PIB (nominal) Ñemoĩha 4.º
  Opaite (2021) USD 4 319 286 mill.[4]
  Per cápita 51 860 dólar[4]
IDH (2020) Crecimiento 0,947[5] (6.º)  Iporãite
Viru Euro (€, EUR)[4]
Ára CET (UTC +1)
ISO Jehero 276 / DEU / DE
Tetã renda tee Ñandutíme .de
Tetã pumbyry papapy +49
Tetã puhoe papapy DAA-DRZ, Y2A-Y9Z
COI Jehero GER
Opaite Tetã Yvýgui
[editar datos en Wikidata]

Alemánia[6] térã Alemáña (alemaniañeꞌẽme: Bundesrepublik Deutschland), héra tee niko Tavakuairetã Joatypyre Alemánia, haꞌe peteĩ umi mokõipa poteĩ tetã hekosãsóvagui oĩva pe Európa Joajúpe. Tavakuairetã joatypyre oguatáva amandaje rape rupive, jekopytyjojápe. Itavusu niko Verlĩ. Ijapekuépe oñemohenda papoteĩ tetãvore joatypyre (Bundesländer) ha ijerére ojejuhu yvate gotyo pe Para Yvategua, Ndinamárka, Suésia (y rupive) ha Para Váltiko; kuarahyresẽ gotyo Polónia ha Chékia; ñemby gotyo Áuhtria ha Suísa; ha kuarahyreike gotyo ojejuhu Frãsia, Luysembúrgo, Vélhika ha Tetã Iguypekuéra. Alemania yvy apekue hína 357.022 km² [3] ha hiꞌararova oikoe ha iñambue ary pukukuévo. Oĩ amove 83 sua tapicha oikóva ko tetãme, upéicha pe tetã hetavéva tapicha oĩhápe umi Európa Joaju retãnguéra apytépe, upéicha avei pe tetã mbohapyha hetavéva pytagua oĩhápe. Tetãvore Joapykuéra rire, Alemánia niko mokõiha ovasehápe tapichakuéra tetã ambuévagui.[7]

Umi ñeꞌẽngue alemán ha Alemania oguahẽ akue lasioñeꞌẽme upe ñeꞌẽ ymaguare Hermánia megua rupive allmanis (oñembojoajúvo all heꞌiséva ‘mayma’ haman heꞌiséva ‘yvypóra’, upéicha hína, ‘mayma yvypóra’); karai rromagua marandekóre oñemoarandúva héra Amiano Marcelino ohai peteĩháme Alamannia amoite saroꞌy IV aja oñeꞌẽ hag̃ua Heymáña retãnguéra ojoajúva rehegua.[8] Umi Rróma Mburuvi pegua oipuru ave katu ã ñeꞌẽngue ombohéra hag̃ua alamãnguéra retã (ndahaꞌéiva alemanekuéra), Hermánia retã hiꞌaguĩvéva Rróma Mburuvípe. Upe guive ojeipuru ko ñeꞌẽngue ombohéra hag̃ua ko tetã tuichakue.[9] Ary 962 guive, Alemáñnia rekohakuéra oĩ Rróma ha Hermánia Mburuvi Marangatu apyteitépe, upéicha oiko 1806 meve. Saroꞌy XVI pukukue aja, oiko ko tetã vore yvateguágui ojehuhápe pe Ñemyatyrõ oñemoĩva.

Peteĩ tetã hekosãsóva koꞌãgagua ramo, heko peteĩva oikóvo pe Hyãsia ha Purúsia ñorairõ amo 1871 aja. Oiko rire pe Ñorairõ Guasu Mokõiha, Alemánia nási rehe ipuꞌakárõguare umi tetã oñoirũva, oiko Alemániagui mokõi tetã iñambuéva, pe Tavakuairetã Joatypyre Alemáña ha pe Tavakuairetã Jekopytyjojáva Alemánia, ojoaju jey hikuái 1990-pe, hoꞌárõguare pe Berlin mongoraha.

Alemánia niko Tetãnguéra Joaju, OTAN, G-7 ha tetãnguéra G4 atyguáva. Tetã imbaꞌehetavéva irundyha pe PIB nominal rupive, ha pe mbaꞌehetavéva Európa retãnguéra apytépe. Imbaꞌeguasuite pe ojeiporavohápe Európa mbaꞌe ha ijekopyty porãite tetãnguéra ambuéva rehe.[10] Herakuã porã omotenondévagui tembikuaaty mbaꞌe ha pe omboypýva mbaꞌe pyahu.[11]

Alemánia haꞌe peteĩ tavakuairetã joatypyre ha oguereko 16 tetãvorekuéra.

Alemánia retãvorekuéra AvaitakueYvyraꞌã (km²)[12]Ava./km²TavusuÑemohenda
1 Baden-Wurtemberg 11 245 89835 748300Stuttgart 
 
2 Vaviéra 13 248 92870 541177Múnih
3 Verlĩ 3 685 265891   3.812Verlĩ
4 Vrandebúrgo 2 556 74729 65487Potsdam
5 Bremen 704 8814201.642Bremen
6 Ambúrgo 1 862 5657552.317Ambúrgo
7 Hessen 6 280 79321 116288Wiesbaden
8 Mecklemburgo-Kuarahyreike Pomeránia 1 573 59723 29573Schwerin
9 Sahónia Iguypegua 8 004 48947 710168Hanóver
10 Yvate Rrenánia-Westfalen 18 034 45434 112529Düsseldorf
11 Rrenánia-Palatinádo 4 129 56919 858204Maguncia
12 Sarre 1 012 1412 571407Sarrebruck
13 Sahónia 4 042 42218 450231Dresden
14 Sahónia-Anhalt 2 135 59720 459120Magdeburgo
15 Schleswig-Holstein 2 959 51715 804180Kiel
16 Turĩhia 2 100 27716 202144Erfurt
  1. Google Books. «Religiöse Appelle und Parolen: interdisziplinäre Analysen zu einer neuen... - Reinhold Esterbauer, Peter Ebenbauer, Christian Wessely - Google Books» (en alemán). Ojehechákuri árape: 6 de agosto de 2015.
  2. Statistische Ämter des Bundes und der Länder: Gebiet und Bevölkerung – Fläche und Bevölkerung Tembiecharã:Wayback, 31 de diciembre de 2015.
  3. 1 2 3 4 CIA. «Alemania - Geografía - Libro Mundial de Hechos». Ojehechákuri árape: 27 de febrero de 2017.
  4. 1 2 3 4 «Germany». Fondo Monetario Internacional (abril de 2021). Ojehechákuri árape: 11 de agosto de 2021.
  5. PNUD. hdr.undp.org (ed.): «"Informe sobre Desarrollo Humano 2019"» (en inglés). Ojehechákuri árape: 22 de diciembre de 2019.
  6. https://guaraniete.wixsite.com/guaraniete/mbojojaMbojoja. "Umi aravopopaha ojejapóva Itáliape naiporãitéi umi ambue ojejapóva Alemániape, ha avei, ndahepyetéi umi ambue aravopopaha ojejapóva Chínapegui."
  7. «Germany Top Migration Land After U.S. in New OECD Ranking (en)». Bloomberg (20 de mayo de 2014). Ojehechákuri árape: 29 de agosto de 2014.
  8. «Etimología de Alemania». Etimologías. Ojehechákuri árape: 2 de octubre de 2020.
  9. «Orígenes». Deutsche Welle 19.01.2007 (2007). Ojehechákuri árape: 29 de mayo de 2008.
  10. Freed, John C. (4 de abril de 2008). «The leader of Europe? Answers an ocean apart - International Herald Tribune» (en en). Archivado desde el original, el 13 de abril de 2008. Ojehechákuri árape: 2 de abril de 2016.
  11. «Confidently into the Future with Reliable TechnologyArchive copy» (en de) (6 de mayo de 2008). Archivado desde el original, el 5 de noviembre de 20132013-11-05. Ojehechákuri árape: 15 de mayo de 20162021-11-28.
  12. Statistische Ämter des Bundes und der Länder: Gebiet und Bevölkerung – Fläche und Bevölkerung (alemaniañeꞌẽme). Arange: 31 jasypakõi 2020. Ñongatupyre 30 jasypa 2021 Internet Archivepe.


Európa

Alemáña | Andorra | Aservaijã | Ayméña | Áuteria | Aváña | Avekásia | Chekía‎ | Chípere | Elovákia | Elovéña | Epáña | Etóña | Georgia | Gyrésia | Hĩlándia‎ | Hungyria | Hyãsia‎ | Irilánda | Itália‎ | Ilándia | Kosovo | Kyoásia | Letóña | Liechytenteĩ‎ | Lituáña | Luxemburgo | Yvate Masendóña | Malta | Mónako‎ | Montenégyro‎ | Moyndávia‎ | Noruéga | Ndinamáka | Polóña‎ | Poytuga‎ | Rrumáña‎ | Rrúsia‎ | San Maríno | Sévia | Suésia | Suísa | Táva Vatikáno | Tavetã Joaju | Tetãnguéra Yvýi | Tuykía | Ukyáña | Véyhika | Vielorrúsia | Vónia ha Hesegovína | Vugária