Robert Oppenheimer

Vikipetãmegua
Robert Oppenheimer
Mba'érepa omano cáncer de esófago
Hetã Amérika Retãvorekuéra Joaju
Alma máter Mbo'ehaorusu Harvard
Mbo'ehaorusu Cambridge
Mbo'ehaorusu Gotinga
Hembiapo tekoharekokuaa haipývare oñemoarandu, mba'eapokuaaha, físico nuclear, coleccionista de arte, mbo'ehaorusu mbo'ehára, science administrator y tekoharekokuaahára
Empleador Universidad de California en Berkeley, Universidad de Cambridge, Instituto de Tecnología de California, Proyecto Manhattan, Institute for Advanced Study
Ojeikuaa chupe Manhattan Rembiaporã
Jokuaikuaa rape no
Omendáva Katherine Kitty Puening Harrison (1940-1967)
Taýra Peter Oppenheimer (1941-)[1]
Katherine Oppenheimer (1944-1977)[2]
Jopói Premio Enrico Fermi, Caballero de la Orden Nacional de la Legión de Honor, Medal for Merit, Premio de los tres físicos, Premio Nessim-Habif, doctor honoris causa por la Universidad de Princeton, Premio Memoria Richtmyer, Miembro de la Sociedad Estadounidense de Física, Miembro extranjero de la Royal Society, Doctor honoris causa por la Universidad de Calcuta y Messenger Lectures
[editar datos en Wikidata]

Julius Robert Oppenheimer[lower-alpha 1] (Táva Nueva York, 22 jasyrundy 1904-New Jersey; 18 jasykõi 1967) ha'e akue peteĩ mba'erekokuaahára Amérika Retãvorekuéra Joaju pegua ijypykuéva hudío. Kóva ko oñembohérava «mboka atómiko túva» heta omba'apógui Manhattan Rembiaporãme, aponde'a guasu omoheñói va'ekue umi mboka oipurúva tumingue'a mbaretekue, oiko aja Ñorairõ Guasu Mokõiha. Mboka atómiko peteĩha okapu techaukahápe ára 16 jasypokõi 1945, Méhiko Pyahúpe, Tetãvorekuéra Joaju. Kurivévo he'i Oppenheimer ojepy'amongetahague iñakãme okapukuévo mboka guasu umi ñe'ẽpoty aranduka Indu jerovia mba'éva hérava Bhagavad-gītā: «Ãga katu oiko chehegui "Mano", yvykuéra mbyaiha».[3]{{refn|group=lower-alpha|Oppenheimer dijo estas palabras en el documental de televisión The Decision to Drop the Bomb de 1965.<ref> Akóinte Oppenheimer ohechauka iñembyasyha omano rire tapichakuéra noñorairõiva Hirochíma ha Nagasáki ojekapupakuévo ary 1945-pe.

Opa rire ñorairõguasu, omba'apo sãmbyhyhára ramo upe tetã remimoĩmbyrépe oñangarekóva tumingue'a mbaretekuére, upéicha heta ojerure ha oheka ani hag̃ua oñemboheta rei mboka atómiko. Upévare, hetã mburuvichakuéra omosẽ chugui hembiapógui ha omboyke chupe. Ha'e katu omba'apo gueteri mbo'ehára ramo ha 9 ary rire mburuvichakuéra John F. Kennedy ha Lyndon B. Johnson omomba'eguasu chupe ome'ẽkuévo chupe Jopói Enrico Fermi, ohechaukahápe upéicha oñemoherakuã porã jey .

Oppenheimer tuichamba'e ojapo mba'erekokuaápe ha mekánika kuántikape.

Marandu'i[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Ndojeikuaaporãi mba'épa he'ise "J" ko hérape J. Robert Oppenheimer.

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. «Atomic Heritage Foundation: Peter Oppenheimer».
  2. «Atomic Heritage Foundation: Toni Oppenheimer».
  3. «The Gita of J. Robert Oppenheimer» (en inglés). Proceedings of the American Philosophical Society 144 (2) (ISSN/0003-049X). University of Massachusetts Dartmouth (2 de junio de 2000). Archivado desde el original, el 26 de noviembre de 2013. Ojehechákuri árape: 25 de junio de 2015.