Eho kuatia retepýpe

Tadeo Zarratea

Vikipetãmegua

Tadeo Zarratea (Táva Juty, ary 1946) haꞌe ñeꞌẽngára, mombeꞌuhára ha ñeporohaꞌãhára paraguaigua. Omoñepyrũvaꞌekue hembiapo ñeꞌẽporãhaipyrépe "Kalaíto Pombéro" rupive, ohairamoguare yma ary 1981.[1]

Upe rire oguenohẽvaꞌekue, ary 1989, "Arandu Kaꞌaty", 22 mombeꞌurã mbykymi aty. Koꞌãva apytépe umi ojekuaavéva hína: "Elfinadorã" ha "Tio Rréi kasokuerakue". Carlos Martinez Gamba heꞌi "Elfinadorã" oĩha umi mombeꞌurã paraguaipegua iporãvéva apytépe.

Ñeporohaꞌã hembiapokuéva ohecháma añerrepresenta ramo "Mitã reko marã", mitãnguera mbovyꞌaharã ohaivaꞌekue, ha "Karai Xuande", tetãyguára jehopa guasu rãimbore ohechaukáva.

Ñemombeꞌu hembihaikuéva ogueroikevaꞌekue Feliciano Acosta iñarandukápe "Kai rekovekue", ha hemimbohasapyre guaraníme mombeꞌurãnguéra opa rupiete ojekuaáva oime "Morangu"-pe, Natalia Krivoshein de Canese rembiapopy. Guaraniñeꞌẽ jekuaaukápe ojeporuvaꞌerãva hembiapokue hína: "Gramática Elemental de la Lengua Guaraní", ha umi hapicha heko irũve ndive oguenohẽvaꞌekue katu "Avañeꞌẽ" ha "Jaleéna guaraníme" Tadeo Zarratea omoimbaite voi tiempo oproivihague hembiapokue ñembohasa ambue ñeꞌẽme. Kalaíto Pombéro niko tembiasaguaꞌu ypykue Guarani ñeꞌẽme, ha avei tenondére opavaite Amerika ñeꞌẽme.[2]

  • Kalaíto Pombéro. Asunción: Napa. 1981. 
  • Arandu Kaꞌaty. 1989. 
  • Jaleéna Guaraníme. Asunción: BASE-ECTA. 1992.  (Natalia Krivoshein de Canese ha Feliciano Acosta Alcaraz ndive)
  • Kaꞌi Rembiasakue. 1994.  (Feliciano Acosta Alcaraz ndive)
  • Gramática elemental de la lengua guaraní. Asunción: Marben. 2002. 
  • Morangu: fábulas y cuentos populares universales. Asunción: Servilibro. 2012.  (Natalia Krivoshein de Canese ndive)
  • Avañeꞌẽ: manual para leer y escribir en guaraní. Asunción: Servilibro. 2013.  (Feliciano Acosta Alcaraz ndive)
  • Gramática elemental del guaraní paraguayo. Asunción: Servilibro. 2013. 
  1. «Tadeo Zarratea» (en es). FIL Guadalajara. Ojehechákuri árape: 18-08-2020.
  2. «Tadeo Zarratea» (en es). Gobierno Vasco. Ojehechákuri árape: 18-08-2020.

Joajuha okapeguándi

[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]