Teresa de Calcuta

Vikipetãmegua
Teresa de Calcuta

Téra teñõikuaAgnes Gonxha Bojaxhiu
Teñõi 26 jasypoapy, 1910-pe
Skopje, Yvate Masendóña
Mano 5 jasyporundy, 1997-pe
Calcuta, India
Nacionalidad Albania-gua
Área Tupãrembiguái
Premios Premio Nobel de la Paz

Agnes Gonxha Bojaxhiu, ojekuaavéva Teresa de Calcuta ramo, heñoiva’ekue ára 26 jasypoapy ary 1910-pe, táva Skopje (Skopie), ko’ág̃a oĩva Yvate Masendóña retãme. Tupãrembiguái ojapóva India-gui hetã mokõiha. 12 ary ombotýrõguare oike Congregación Mariana de las Hijas de María-pe, upépe oñepyrũraka’e oipytyvõ umi oikotevẽvévape.

18 ary ombotýrõguare oheja hetã ha ohókuri táva Dublin, Irlanda retãme, ha upépe oike Congregación de Nuestra Señora de Loreto-pe. Oikoségui tupãrembiguáirõ India-pe, osẽ oho Bengala-pe ha upépe oñemoarandu mbo’ehararã ha oiporavo héra pyahurã: Teresa. Ombo’ejepékuri St. Mary’s High School, Calcuta-pe, ary 1948 peve. Upe arýpe Tupão ruvicha Roma-pegua omoneĩ imba’ejerure ha upe guive oñepyrũ omba’apo umi imboriahuvéva apytépe.

Ary 1950-pe Teresa de Calcuta omoheñóikuri pe aty hérava Congregación de las Misioneras de la Caridad, omboajeva’ekue ary 1965-pe Túva Marangatu Papa Pablo VI. Umi oikéva ko atýpe ombojoapy iñe’ẽme’ẽ jepiveguápe peteĩ mba’eve: omba’apo ha oipytyvõvetaha umi imboriahu apĩvape ha pya’eterei oñemopyenda hikuái India tuichakue javevépe ha haimete 100 tetãme ko yvy apére. Teresa de Calcuta omba’apo avei membykua ha tekojuka ñembotovépe, omoirũvo Túva Marangatu Juan Pablo II remiandu moañetépe.

Ary 1972-pe, Teresa de Calcuta ohupytýkuri jopói guasu hérava Premio de la Fundación Kennedy, ha ary 1979-pe oñeme’ẽkuri chupe Premio Nobel de la Paz, ha pirapire upéva rehegua ha’e ome’ẽmbaitékuri umi imboriahúvape. Ary 1986-pe og̃uahẽ hendápe Juan Pablo II, Nirmal Hidray térã Korasõ Marã’ỹ Rógape, ha’e omoheñóiva Calcuta-pe ha ojekuaavéva Omanombotaitéva Róga ramo. Ipahápe, Teresa omanókuri, táva Calcuta-pe, ára 5 jasyporundy ary 1997-pe, korasõ mba’asýgui.

23 porandu Teresa de Calcuta[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Máva pe ára iporãvéva? – Ko ára
  2. Mávapa pe mba’e hasy’ivéva? – Javy
  3. Mávapa pe mba’e hasyvéva? – Kyhyje
  4. Mávapa pe jejavy tuichavéva? – Rejehejarei ndejupe
  5. Mávapa opaite mba’e vai rapo? – Chentesereko
  6. Mávapa pe mba’e ñanembopy’aroryvéva? – Mba'apo
  7. Mávapa pe tekombotapykueha? – Ñeñandu’i
  8. Mávapa umi mbo’ehára ikatupyryvéva? – Mitãmimi
  9. Mávapa pe tekotevẽ peteĩha? – Ñomongeta
  10. Mávapa pe mba’e ñanembovy’apavẽva? – Ñepytyvõ ambuépe
  11. Mávapa pe mba’e hekopytũvéva? – Mano
  12. Mávapa pe tekomarã ivaivéva? – Ay
  13. Mávapa pe tekove hekoñañavéva? – Pe ijapúva
  14. Mávapa pe mba’e’andu iky’avéva? – Py’aro
  15. Mávapa pe jopói iporãvéva? – Ñyrõ
  16. Mávapa pe temikotevẽ tuichavéva? – Ogapy
  17. Mávapa pe tape ipya’evéva? – Tape ikare’ỹva
  18. Mávapa pe mba’e’andu tuichavéva? – Py’aguapy
  19. Mávapa pe mo’ãha hekoañetevéva? – Tekokyre’ỹ
  20. Mávapa pe tekombohoryha tuichavéva? – Mba’e apopyre porã
  21. Mávapa pe mba’e ipu’akapáva ko yvórape? – Jerovia
  22. Mávapa umi tekove ñaikotevẽvéva? – Tuvakuéra
  23. Mávapa pe mba’e iporãvéva opaitéva apytépe? – Mborayhu

Joaju[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]