Eho kuatia retepýpe

Ygua

Vikipetãmegua
Ygua ojeyꞌurã ha te kaꞌa ojeipurúva ojejapo hag̃ua pe ygua.

Ygua niko pe te kaꞌa roguekuéra ha rokykuéra jaitykuáva, ko te kaꞌa héra tee hína camellia sinensis, upévare ojehero avei tery térã te kaꞌary.[1] Y añónte pe jeyꞌurã tapichakuéra hoꞌuvéva yguágui. Imbaꞌe he iromiporãva ha hoꞌysã, hetaitéva umi he ichupekuéra.[2]

Jaꞌérõ «kaꞌa rykue» térã «hykuesẽva» heꞌise kaꞌa ambuéva jaitykuáva, ndahaꞌéiva te kaꞌa, ikatúva jaipuru yva térã ñana, umíva apytépe oĩ kaꞌay ha terere pe kaꞌá‍gui ijapopyre, manzanilla, cedron, kaꞌarurupe ha hetaite ambuéva. Umíva niko ojehero vaꞌerã «ñanary» ani hag̃ua oñembojoja ko yguáre te kaꞌa ijapopyre.[3]

  1. Martin, Laura C. (2007). Tea: The Drink that Changed the World. Tuttle Publishing. p. 8. http://www.worldcat.org/oclc/1002796656.
  2. Ody, Penelope (2000). Complete Guide to Medicinal Herbs. New York, NY: Dorling Kindersley Publishing. p. 48. ISBN 0-7894-6785-2.
  3. Malbernat, Lucía Rosario. «Del Rojo al Blanco… tipos de Tés para Todos los Gustos», 23/02/2021. Ojehechákuri árape: 14/03/21.

Joajuha okapeguándi

[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]
  • Wikimedia Commons oguereko ta'ãnga Ygua rehegua Commons.