Ypysyry

Vikipetãmegua
Peteĩ kuimba'e yvyrape ári ojehasávo y apeno rupi, Kalifórnia yrembe'ýpe.

Ypysyry ha'e peteĩ jetepyso, yvypóra oñepysyry ha oñemboguata y apeno rupive peteĩ yvyrape ári.

Hembiasakue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ojeikuaa amo 500 ary guare ojetepyso ypysyry Polinésia-pe. Karai James Cook oguahẽ umi ypa'ũ Havái pegua ary 1778.

Perũ yvate gotyo yvypóra ymaguare ha heta ypykue oñepysyry avei y apeno rupive.[1][2][3] Heta avakuéra Inka mboyve oipuru va'ekue yvyrape ojehasarã y apeno rupive.[4] Kóva he'ise ypysyry oñepyrũ Ñembyamérikape, hákatu umi Polinésia pegua omyasãi ko jetepyso Hawái peve.[5]

Saro'y XX jave oñemyasãi pya'e ko jetepyso Hawái guive amo Kalifórnia ha Autarália yrembe'y peve, upe guive osẽ opa tetãme.

Y apeno[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ta'angápe ojehecha y apeno ivorekuéra.

Y apeno ombohasy térã ombohasy'ỹ ko jetepyso, ituichakue, ipya'e térã imbegue, ikarapã hasy avei. Umi y apeno porãite ypysyryrã ha'e umíva oñembotuicha ha upéi ojejoko yguasúre, upévare oñembohéra heta y apeno vore:

  • Tápia: ha'e y apeno vore opu'ãva karapãhápe, upe rupi oñepysyry ha ojehasa yvyrape ári ndive.
  • Hembe: ha'e y apeno ryjýi tápia pehẽngue tenondegua, tyjýi ho'a y apeno renondépe.
  • Jyva: ha'e y hetakue oĩ y apenópe, iñanambusu térã ipo'i, pukukue porã ikatúva ojehasa yvyrape ári ndive.
  • Kua: y apeno tápia ha jyva pehẽngue ikarapã, ojehasávo upe rupi oñepysyry pya'eve.
  • Jereha: Hembe guy pehẽngue ojeréva ha ho'áva.
  • Akã: y apeno ipehẽngue yvateve.

Oñemohenda ituichakuére:

  • Ijyvatekue imichĩvérõ 1'50m/2metro-gui ha'e peteĩ y apeno michĩ.
  • Amo 2 metro peve ha'e peteĩ y apeno hekopete.
  • Ijyvatekue tuichavérõ 2 metro-gui ha'e peteĩ y apeno guasu porã.

Mandu’apykuéra[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. perusurfguides.com (ed.): «Historia del Surf en Perú». Ojehechákuri árape: 30 de mayo de 2013.
  2. Salinas, Roberto (2011). cronicaviva.com.pe (ed.): «La historia del surf o tabla en el Perú. Carlos Dogni, el primero en traer su tabla en 1942. Felipe Pomar, campeón mundial en 1965. Y ahora con la reina Sofía…». Ojehechákuri árape: 30 de mayo de 2013.
  3. Ingle, Sutera, p. 4
  4. Finney, Houston, p. 25
  5. elpais.com.uy (ed.): «Pionero y místico del surf» (2011). Ojehechákuri árape: 30 de mayo de 2013.