Eho kuatia retepýpe

Perũ

Vikipetãmegua
Tavakuairetã Perũ
Perũ


Poyvi

Ha'erã'i

Tetã ñe'ẽ akã: Firme y feliz por la unión

"Firme ha javy'a joaju haguere"
Tavusu Lima 4
Ñe'ẽ tee Karaiñe'ẽ
  Cooficiales   Kechuañe'ẽ, aimarañe'ẽ y todas las lenguas originarias2
Tetãygua réra Peruano(a)3
Tekuái reko República presidencialista
Presidente
Primer Ministro
Pdte. Congreso

Pdte. C. Suprema
Keiko Fujimori
Luis Galarreta
Miki Torres/Óscar de Jesús Reto Otero
Janet Tello Gilardi
Tetã Amandaje Congreso de la República del Perú
Independencia
 • Declarada
 • Constituida
 • Consolidada
 • Reconocida
Epáña pegua
Jasypokõi 28 1821
20 de septiembre de 1822
Jasypakõi 9 1824
14 de agosto de 1879
Yvy apekue Ñemoĩha 20.º
  Opaite 1.285.216,20 km²
  Y (%) 0,4 %
Tembe'y   5.536 km
Yvyty yvatevéva Huascarán
Ava hetakue Ñemoĩha 40.º
  Typy'ũ 26,57 hab./km²
PIB (PPA) Ñemoĩha 44.º
  Opaite (2026) US$ 380.900 millones [1]
PIB (nominal) Ñemoĩha 50.º
  Opaite (2026) US$ 153.549 millones[2]
  Per cápita US$ 10,960
IDH Crecimiento 0,723[3] (79.º)  Alto
Viru Sol (S/.) (PEN)
Ára UTC-5
  Arahakúpe UTC-5
ISO Jehero 604 / PER / PE
Tetã renda tee Ñandutíme .pe
Tetã pumbyry papapy +51
Tetã puhoe papapy OAA-OCZ 4TA-4TZ
COI Jehero PER
Opaite Tetã Yvýgui
  1. República Peruana hasta 1979.

  2. Las lenguas nativas (como las lenguas quechuas o el aimara) son co-oficiales en las zonas donde predominan.

  3. También peruviano(a) y perulero(a) como arcaísmos.[4][5]

  4. Capital histórica: Cuzco[6]

[editar datos en Wikidata]

Perũ, karaiñeꞌẽme: Perú) ha'e peteĩ tavakuairetã oĩva Ñembyamérikape. Ijerére ojejuhu yvate gotyo Kolómbia ha Ekuator; kuarahyresẽ gotyo Pindoráma; ñemby kuarahyresẽ gotyo Volívia; ñemby gotyo Chíle; ha kuarahyreike gotyo Paraguasu Py'aguapy. Perũ oreko heta tekoha, yvytyrysyi Andes, ka'aguy Amasónia-pe, yvyku'ipa renda ha yvyty pa'ũnguéra.[7][8] Hyepýpe oĩ 34.000.000 ava kuéra, oñe'ẽ karaiñe'ẽ ha ambue ñe'ẽ ypygua, kechuañe'ẽ ha aimarañe'ẽ avei. Oguereko hembe'ykuéra Paraguasu Py'aguapy rehe. Ko tetã oguahẽ kuri isãsome Epáña-gui ary 1824-pe.

  1. Banco Mundial (1 de julio de 2010)
  2. International Monetary Fund, World Economic Outlook Database, October 2010: Nominal GDP list of countries. Data for the year 2010.
  3. "Human Development Report 2023/24 (in en)." United Nations Development Programme: 13 March 2024.
  4. RAE (2001), Peruviano, en DRAE, 22ª ed.
  5. RAE (2001), Perulero, en DRAE, 22ª ed.
  6. Tribunal Constitucional, Constitución Política del Perú, artículo 49°. Consultado el 24 de junio de 2009.
  7. Servicio Nacional de Áreas Naturales Protegidas (ed.): «Perú: País MegadiversoArchive copy» (PDF) pág. 1. Archivado desde el original, el 2014-06-222014-06-22. Ojehechákuri árape: 17 de diciembre de 20122013-11-24.
  8. Ministerio de Agricultura del Perú (ed.): «Recurso MineralArchive copy». Archivado desde el original, el 2014-02-262014-02-26. Ojehechákuri árape: 21 de febrero de 20122013-11-24.
Ñembyamérika
Arhentína Chíle Ekuator Gujána Kolómbia Paraguái Perũ Pindoráma Surinã Uruguái Venesuéla Vorívia