Amérika Latína

Vikipetãmegua
Amérika Latína yvy ra'anga.

Amérika Latína ha'e pe Amérika pehẽngue oguerekóva umi tetãnguéra oĩháme ñe'ẽ romance —ñe'ẽ osẽva latinañe'ẽgui, techapyrãme: Karaiñe'ẽ, Poytugañe'ẽ, ha Hyãsiañe'ẽ –oñeñe’ẽvéva. Ko ñe'ẽngue ojejapo sa'ary XIX jave, oñeñe'ẽ hag̃ua umi tetãvore Amérikape oisãmbyhyhápe España, Poytuga ha Hyãsia mburuvikuéra. Ko ñe'ẽ ndorekói peteĩ he'iseha hendaitépe, hákatu "ojeporu jepi oñemombe'u hag̃ua Ñembyamérika, Mbyteamérika ha Méhiko, ha umi ypa'ũ Karíve pegua". [1] Peteĩ ñe'ẽ mbykymi ko tetãnguéra rehegua ha'e Amérika Espáña pegua ha Brasil, [2] he'iséva Amérika Poytuga pegua. Ko ñe'ẽ "Amérika Latína" tuichave umi ñe'ẽ omohendávagui ha'eháicha Karaiñe'ẽ Amérika, oñe'ẽnteva umi tetãnguéra oñe'ẽva karaiñe'ẽ; ha Ivéro-Amérika, oñe'ẽnteva tetãnguéra oñe'ẽva karaiñe'ẽ ha Poytuga ñe'ẽ.

Ko ñe'ẽ Amérika Latína ojeporu ypy peteĩ aty guasu ary 1856-pe hérava "Iniciativa de América: Idea para un Congreso Federal de las Repúblicas" (Amérika Rembiaporã.Tavakuairetãnguéra Joaty Amandaje Remimo'ã), [3] ojapova'ekue polítiko Chíle pegua Francisco Bilbao. Ko ñe'ẽ oñemoherakuãve mburuvicha Hyãsiagua Napoleón III rembiapokue ary 1860-pe (Amérique latine ramo) ohechauka hag̃ua mba'érepa Hyãsia omoige iñorairõhára kuéra Mburuvi Méhiko Mokõihápe ha oike hag̃ua tetãnguéra oñe'ẽva Hyãsiañe'ẽ pe Amérikape ha'eháicha Kanada Hyãsia pegua, Luisiana, Gujána Hyãsia pegua térã Haití, tetãnguéra aty tuichavévape oñemomba'ehápe karaiñe'ẽ ha Poytuga ñe'ẽ.

Ko yvy vore oguereko peteĩ apekue ojepysóva Méhiko guive Tierra del Fuego peve ha oike avei heta Karíve mba'e. Oguereko peteĩ yvy pehẽngue amo 19.197.000 Km² rupi, [4] haimete 13% Yvy ape ári. Ára 2 jasypoapy ary 2020-pe, oje'e Amérika Latína ha Karíve retãyguakuéra ohasa 652 sua, [5] ha ary 2019 jave, Amérika Latína oguereko peteĩ PIB nominal oñembojoajúva US$ 5.188.250 sua [6] ha peteĩ PPP PIB US$ 10.284.588 sua. [6] [7]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]