Avarekokuaaty

Vikipetãmegua
Avarekokuaaty oipyguara mba'éichapa oiko joa yvypóra.

Avarekokuaaty ha'e tembikuaaty purúva oipyguaráva avano'õ ha mba'éichapa oiko joa yvyporakuéra.[1] Mbykyhápe ikatu oje'e ohesa'ỹijoha yvypóra rekoaty, teko oñondivéva ha umi jokupyty ojapóva avano'õ. Upéicha oje'e va'erã avarekokuaaty oipyguara mba'éichapa tapichakuéra oñomoirũ ha ojokuaa (taha'e ha'éva omba'apo, oñembosako'i, oñopytyvõ, omba'ejogua hag̃ua ha ambuéva) oñembojoajúvo (ogagua, atyvete, amandaje, mínga, tetã remimoĩmbyre ha ambue atyhápe).[2]

Avarekokuaatýpe ojeipuru ñehesa'ỹijo oúva heta tembikuaaty ambuévagui ojeikuaa hesakãite hag̃ua avano'õ. Peteĩ oñemoarandúva ha oipurúva avarekokuaaty hembiapópe ojehero "avarekokuaahára", ikatu omba'apo hikuái ohekáva mba'éichapa oñemohenda yvypóra rekoaty, mba'éichapa oiko jeroviapy ha tekoiterape, mba'eicha rupípa tapichakuéra ohecha méña ha arandupy, ha mba'éichapa oiko umi oñemoha'eñóva yvypóra atýgui ojapóvo mba'e vai.[3]

Ko tembikuaaty oñepyrũ heta tapicha rembiapokue rupive, umi herakuãvéva niko ko'ãva: Alexis de Tocqueville, Ibn Jaldún, Karl Marx, Henri de Saint-Simon, Auguste Comte, Herbert Spencer, Émile Durkheim, Georg Simmel, Ferdinand Tönnies, Vilfredo Pareto, Max Weber, Alfred Schütz, Harriet Martineau[4], Jane Addams[5], Anna J. Cooper [6][7], Ida Wells-Barnett[8], Charlotte Perkins Gilman,[4] Beatrice Webb[9] ha Marianne Weber.[10][11]

Ko'ágã katu, avarekokuaahára ojeikuaavéva ha'e George Ritzer, Anthony Giddens, Manuel Castells, Bruno Latour, Zygmunt Bauman, Norbert Elías, James S. Coleman ha Alain Touraine, entre otros[12].

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Española, Real Academia (22 de junio de 2016). Diccionario de la lengua Española. Vigesimotercera edición. Versión normal. Grupo Planeta Spain. ISBN 9788467047882. https://books.google.com/books?id=HufiCwAQBAJ. Consultado el 20 de julio de 2016. 
  2. Rivera Casillas, Alejandra; Valeriano González, Edith (2009-08-31). «Programa de Becas PREP@RATE». Revista Mexicana de Bachillerato a Distancia 1 (2). doi:10.22201/cuaed.20074751e.2009.2.47025. ISSN 2007-4751. http://dx.doi.org/10.22201/cuaed.20074751e.2009.2.47025. Consultado el 2021-09-27. 
  3. Giddens, A., Duneier, M., Appelbaum, R. P., & Carr, D. S. (1991). Introduction to sociology. New York: Norton.
  4. 4,0 4,1 García-Sainz, Cristina (2021-04-14). «Sociólogas fundadoras, la memoria oculta de la sociología». Revista Española de Sociología 30 (2):  pp. a38. doi:10.22325/fes/res.2021.38. ISSN 2445-0367. https://recyt.fecyt.es/index.php/res/article/view/82934. Consultado el 2022-09-02. 
  5. Dauder, Santiago García; Sedeño, Eulalia Pérez (2015). «Los inicios de la sociología del trabajo: Jane Addams, la Hull House y las mujeres de la Escuela de Chicago» (en es). Sociología del Trabajo (83):  pp. 24–49. ISSN 2603-9710. https://revistas.ucm.es/index.php/STRA/article/view/60408. Consultado el 2022-09-02. 
  6. Arango, Luz Gabriela (Abril de 2005). «¿Tiene sexo la sociología?. Consideraciones en torno a la categoría género». Revista Sociedad y Economía (Cali, Colombia: Universidad del Valle). ISSN 1657-6357. https://www.redalyc.org/articulo.oa?id=99616178006. Consultado el 07-09-2022. 
  7. García-Sainz, Cristina. «Sociólogas fundadoras, la memoria oculta de la sociología». Revista Española de Sociología (RES). doi:10.22325/fes/res.2021.38. 
  8. Aldana Santana, Selene. «La historia de la Sociología: si no te la contaron violeta, no te la contaron completa». Acta Sociológica. doi:10.22201/fcpys.24484938e.2020.81.77669. http://www.revistas.unam.mx/index.php/ras/article/view/77669. Consultado el 2 de septiembre de 2022. 
  9. Castillo, Juan José (2001). «Presentación: Pasión y oficio: Beatrice Webb en la fundación de la sociología». Reis (93):  pp. 183–187. doi:10.2307/40184332. ISSN 0210-5233. https://www.jstor.org/stable/40184332. Consultado el 2022-09-02. 
  10. «Los precursores de la Sociología» (3 de mayo de 2009).
  11. Gaviria, Luz Gabriela Arango; Pinilla, Giovanna Arias (2006). «En busca de las sociólogas fundadoras: Marianne Weber.». Revista Colombiana de Sociología (26):  pp. 193–204. ISSN 0120-159X. https://www.redalyc.org/articulo.oa?id=551556294009. Consultado el 2022-09-02. 
  12. Korom, Philipp (2020-01-02). «The Prestige Elite in Sociology: Toward a Collective Biography of the Most Cited Scholars (1970-2010)». The Sociological Quarterly 61 (1):  pp. 128–163. doi:10.1080/00380253.2019.1581037. ISSN 0038-0253. PMID 32256226. PMC 7077350. https://doi.org/10.1080/00380253.2019.1581037. Consultado el 2021-02-08.