Gua'a hovy

Vikipetãmegua
 
Gua'a hovy
Tekovekuaaty ñemohenda
Tavetã: Animalia
Pehẽ'a: Chordata
Jueheguasã: Guyra
Tekovety: Psittaciformes
Juehepehẽ: Psittacidae
Jueheguaty: Anodorhynchus
Juehegua: A. hyacinthinus
Omboherokõiva
Anodorhynchus hyacinthinus
(Latham, 1790)
Tenda oĩva
[editar datos en Wikidata]

Gua'a hovy (karaiñe'ẽme: guacamayo azul) - (Anodorhynchus hyacinthinus) ha'e peteĩ guyra gua'a juehegua, juehepehẽ Psittacidae pegua. Oikove ka'aguy guasu tetã Pindoramape, Bolivia ha yvate Paraguáipe. Ko guyra ohasa asy, yvypóra ojapi ko gua'a juehegua, ha oñemu syvy.

Hete ysaja[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko guyra okakuaa 70 cm yvatekuére peve (ikatu okakuaa 100 cm peve), ituichakue ikatu ha'e 120 gotyo 140 cm ha ipohýi 1,5 gotyo 1,7 kg. Gua'a hovy itĩ mbaretéva, ojoka yva ra'ỹi. Itĩ ojoka avei mbokaja ra'ỹi, yvyra ha ambue mba'e.

Hete haguepáva, hague hovy yvagaicha. Itĩ hũva ha yvatére omimbi gua'uva. Hesa mokõi hũva ijerére oĩ peteĩ mbore sa'yjúva.

Guyra heko[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Gua'a hovy ho'u opaichagua yva ajuva, ho'u avei yva ra'ỹi, yvoty, ha togue. Opa ára oheka tuju ysyry rembe'ýpe, ko tuju opytyvõ ko guyra hete, oñangareko ipy'a.

Ko guyra ohaitypo yvyra mata kuáre. Ombo'a mante peteĩ térã mokõi rupi'a, jepe ramo, peteĩ gua'a hovy ra'y okakuaa etéva, mokõiha omano, ra'y peteĩha mbaretéva ha omonda opa tembi'u rehe.

Tenda Oikoveva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko gua'a hovy oikovente mbohapy renda Ñembyamérikape: ñemby Pindoramape, kuarahyresẽ Bolivia ha yvate kuarahyresẽ Paraguáipe. Ikatu oiko sapy'apy'a tenda ambueva. Oiko ysyry rembe'ýre ha Ñembyamérika ika'aguýre. Oiko avei ñu guasu mbokajatypáma.

Ta'angakuéra[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Del Hoyo et al., 1997. Handbook of the Birds of the World. Vol. 4.
  • Caldas, Sergio T. and L Candiasani. 2005. Arara-Azul. DBA Dórea Books and Art, São Paulo, São Paulo.

Joaju[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]