Julián Rejala

Vikipetãmegua
Julián Rejala
Téra teñõikuaJulián Rejala
Teñõi 16 de febrero de 1907
Areguá, Paraguay
Mano 13 de julio de 1981
Asunción, Paraguay
Nacionalidad Paraguaya
Área Poesia
Danza
Tembiapokue Che reja guive
Morena mía
Olimpia
Morena mí
Influenciado por Enrique González
Premios Mención de Honor en la Primera Exposición Nacional del Paraguay
(1940)

Julián Rejala heñói táva Aregua, Central Departamento Paraguáipe, compañía hérava “Kokue Guasú”pe, 16 jasykõi 1907-me

Mbaraka mbopuhára ramo oñembokatupyry Enriqueta González ndive ha ohetera’ãre chupe ñoha’anga omba’apo Julio Correa, tapicha katupyry oguerojerava’ekue ñoha’anga aguaranime ndive.

Guata ñepyrũ[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

1934 omoñepyrũ Conjunto Folklórico Guaraní, oikéva avei pype Santiago Cortessi, Jorge Caballero, Agustín Cáceres, Agustín Larramendia, José L. Melgarejo, Fidelino Castro Chamorro.

Ko aty oku’e Cháko ñorairõ Paraguái ha Bolivia ndive (1932-1935) oiko aja ha opa rire avei. Ñepyrũrã oku’e Roque Centurión Miranda ñeisãmbyhýpe ha héra “Elenco Chaco Paraguayo”. Upa rire ñorairõ omoñepyrũ heta aty Paraguái tavarandu rehegua jerokyrã, ha péicha oiko chugui peteĩha aty oñepyrũva peichagua tembiaporã ha ko’ág̃a meve omomúva opa rupi.

Hapykuere[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

1940-pe oho opurahéi Brasil ha Paraguaýpe oike jeroky mbo’ehára ramo Academia de Danzas de Erika Milée omotenondévape. 1944 ombo’e Agrupación Tradicionalista Guaraníme.

Conjunto ha’e omoñepyrũva’ekue rupi ohasa heta Paraguái retã puraheihára katupyry. Tetã jeroky mbyatyha ha hapykuehoha ramo iporãitemi hembiapo omohẽjey rupi tesaráigui heta jeroky yma oguembeguakatúva ohóvokuri.

1960 guive 1965 peve heta ograva Río de Janeiro, Brasil-pe.

Hembiapokue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Purahéi hembiapokuéra oñemyasãivéva hína ko’ãva:

  • “Che reja guive”
  • “Morena mía”
  • “Súplica”
  • “Olimpia”
  • “Alguna vez”
  • “Morena-mi”
  • “Mi brasileñita”
  • “Mi folklore”
  • “La conquista de Yrendague”, ha hetave.

Jehechakuaa ohupytýva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Jehechakuaa ohupytýva apytépe jajuhu Mención de Honor en la Primera Exposición Nacional del Paraguay (1940) ha jopói peteĩha dirección artística-pe Concurso Internacional del Folklore, ojejapóvaSalta, Argentina-pe (1966). Oĩva’ekue socio fundador ramo Autores Paraguayos Asociados /APA) ojeguerojera ramo guase ha upéichante avei [[Asociación de Escritores Guaraníes (ADEG)]] heñóiramo.

Hogapy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Omenda puraheihára ha mbo’ehára katupyry Wilma Ferreira ndive.

Hekove pahávoma[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Omano Paraguaýpe 13 jasypokõi 1981-me.

Referencias[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Enlaces Externos.[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]