Po jasypo

Vikipetãmegua

5 jasypo ha'e pe ára ogueromandu'áva Puevla Ñorairõ, ha péicha oñemandu'a mba'éichapa Méhiko guarini'aty ipu'aka Hyãsia ñorairõharakuéra rehe.

Tetãvorekuéra Joaju avei ogueromandu’a ko ára umi Méhiko ñorairõharakuéra ndohejái umi Hyãsia ñorairõkuérape ohasa Tetãvorekuéra Joaju yvýre. 1863-pe, Méhiko viru reko oime vaieterei, kóva oiméhague hetaiterei ñembohovái ha ñorairõre. Ndaikatúigui ombohovái umi tekotevẽ pya’evéva, upévo haguére Méhiko mburuvicha guasu Benito Juarez pe ára 17 jasypokõi ary 1861-pe, oikuaauka peteĩ arapa'ũ ikatu hag̃ua Méhiko omuengovia umi tetãnguéra Európa peguápe kóva tepyme'ẽrã oguerekóva hendivekuéra.

Jasypa ary 1861-pe, Hyãsia, Epáña ha Ingyatérra ojapo Lóndyre Amandaje, ha ko'ãva omondo milikokuéra Méhikope, ikatu hag̃ua Méhiko ome'ẽ chupekuéra pe tepyme'ẽrã orekóva hendive, ko tepyme'ẽrã ha'e akue 80 sua péso Méhikogua. Umíva apýtepe 69 sua ha'e akue Ingyatérra mba'e, 9 sua Epáña mba'e ha 2 sua Hyãsia mba'e. Ko'ãva ipahague noñemongetaséi ha ndogueroviavéima umi kuatia he'ihápe Méhiko ome'ẽtaha chupekuéra pirapire, ojapoháicha umi Epañagua ha umi Vyretañagua, umi jukupytyha pahamboyve La Soledad pegua. Kóichaite, Napoleón III, sãmbyhyhára Hyãsia pegua, ondyry Méhiko rehe, ikatu hag̃ua ojejapo peteĩ mburuvi Méhikope, Hyãsia ikatu hag̃ua oipuru yvykuéra ha ikatu hag̃ua omoheñói imburuvirã Tetãvorekuéra Joajúpe. Kóva pahápe, Hyãsia ombopase pe Méhiko sãmbyhy ojapóva Benito Juárez.