Tesãi

Vikipetãmegua
Kuñakarai ojepohéivo.

Tesãi niko yvypóra ha mymba reko ha rete oiko hekópe. He'iseháicha Tesãi Arapygua Atyguasu, tesãi hína ndaha'éi hasy'ỹnte ha mba'asy'ỹnte, tesãi niko he'ise yvypóra pireporãmba reko, yvypóra rete, iñapytu'ũ ha ijokupyty oiko hekopetévo.[1] Yvypóra rete nahesãiramo, oje'e hasyha ha imba'asýva.

Yvypóra hesãirã[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Oñemongaru porãvo: yvypóra niko ho'u porã va'erã, oikotevẽ y satĩ, tembi'u omombaretéva ha ombokakuaáva, tembi'u opaichagua. Ndokarueterei va'erã hesãi porã hag̃ua.
  • Hete omongu'évo: naiporãi yvypórape opyta oku'e'ỹre, jetepyso niko mba'e porãitéva yvypórape, omoporã hete ha iñapytu'ũ. Yvypóra omongu'e va'erã hete opa ára, heta mba'asy ojehapejoko upéicha, oke porãve ha hete omba'apo porãve. Naiporãi oguapyitéva, ndoguatáiva ha noñembosaraimíriva.
  • Opytu'u porãvo: mba'eguasuite yvypórape opytu'umi ára ha ára, upéicha niko ipy'arory, ipireporã ha ipy'ajopy'ỹ.
  • Oñemopotĩ porãvo: heta mba'e ojejapo arã óga ha tenda ambuéva ipotĩrã, yvypóra omopotĩ porã arã hendakuéra upéicha ndaipóri tymbachu'i ha mba'e ky'a ambuéva ogueraháva mba'asy. Oñemopotĩ avei, ojahu va'erã ha ojepoheimeme va'erã havõ ha ýre, iñakãjohéi porã ha ojohéi avei hãi ha ijuru. Yvypóra rete ipotĩrõ, ojokóta heta mba'asy.
  • Oñangarekóvo iñapytu'ũre: iñakã reko iporãite va'erã, ipy'aguapy ha ipy'apytu'u hag̃ua, oĩgui heta mba'asy oñepyrũva apytu'ũme. Ára ha ára ojehechauka heta mba'e oporombopy'apýva, upévare yvypóra iñakãguapy arã ha opytu'u porã arã.

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Tesãi Arapygua Atyguasu. (2006). Constitution of the World Health OrganizationBasic Documents, Forty-fifth edition, Supplement, October 2006.

Joajuha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]