Ypa'ũnguéra Malvína

Vikipetãmegua
Ypa'ũnguéra Malvina
Islas Malvinas (karaiñe'ẽme)
Falkland Islands (ingyaterrañe'ẽme)

Ypa'ũnguéra ha'anga (arahaku, ary 1999).
Localización geográfica / administrativa
Paraguasu (para) Ñemby Paraguasu Atlántiko
Tenda ñagarekopyre
Tetã(nguéra) ONU he'i ko ypa'ũnguéra ha'e Bandera del Reino UnidoTavetã Joaju pegua[1] ha isãso ojerureva[2][3] Bandera de Argentina Arhentína ndie
Ñemohenda Bandera de las Islas Malvinas Ypa'ũnguéra Malvina
(Tavetã Joaju renda yguasu rupi)n1
Tierra del Fuego, Antártida ha Ypa'ũnguéra Yvy Paraguasu Atlántiko Pegua Tetãvore (Arhéntina yguasu rupi)
Yvyaperekokuaa /Yvypórajepapakuaa
Ypa'ũ hetakue 2 guasuve ha 200 michĩve
Ypa'ũnguéra
Soledad6353 km²
Gran Malvina4377 km²
San José265,8 km²
Trinidad131,6 km²
Borbón88 km²
Bougainville55,85 km²
Águila51,5 km²
San Rafael48,56 km²

Superficie 12 173 km²
Longitud 260 km
Anchura máxima 215 km
Separación costa 464 km Patagonia pegua
Longitud costa 1288 km
Hu'ã yvatekue

705 m, Cerro Alberdi/Monte Usbourne


Ava oikova 3140 ava (2008)[4]
Tavusu osambyhyva Puerto Argentino/Stanley
Accidentes del archipiélago
Ypo'ikuéra Ypo'i San Carlos
Otros datos
Ñemoñanga Máva ou Byretaña pegua

Koordenada 51°42′S 57°51′O / -51.700, -57.850


Coordenadas: 51°42′S 57°51′O / -51.700, -57.850
Malvinas yvyra'anga, Byretaña herakuéra.
Malvinas yvyra'anga, Byretaña herakuéra.
[editar datos en Wikidata]

Ypa'ũnguéra Malvína (ingyaterrañe'ẽme, Falkland Islands - karaiñe'ẽme: Islas Malvinas) ha'e hina peteĩ ypa'ũ aty oĩva Paraguasu Atlántiko ñembygyotyópe hina. Argentina he'i upéva opytaha ijyvýpe oĩ haguére plataforma continental Amérikaguape. Hese ojere paite hina upe para epicontinental Argentína pegua, 464 km ryepýpe oĩháre. – iñaguĩveha ha'e yvy akua Guardián, Provincia Santa Cruz-, oĩháre 341 km kuarahyresẽvo ypa'ũ Los Estado-gui, 1080 km kuarahyreikévo ypa'ũ Ñemby Georgia-gui ha 940 km ypa'ũ Elefante Antártidape oĩvagui.

Ypa'ũnguéra Malvina isãso myangekõi[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ypa'ũnguéra ha'anga Bandera de ArgentinaArgentina héra ndie.
Piri Reis ijyvy ha'ãnga vore ary 1513 pegua, ikatu jehecha umi ypa'ũ ikatuva ha'e Ypa'ũnguéra Malvina.

Ypa'ũnguéra Malvína isãso ojerureva Reino Unido ha Argentina ary 1833 guive. Ko'ãga ko ypa'ũnguéra ha'e peteĩ tenda papoteĩ tenda pegua ONU oñangareko jepe'a hag̃ua pe sãso'ỹ reko.[5][6]

Ypa'ũ hera[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko ñe'ẽngue Malvinas (Malvina) ou tera Malouines, ygapóra Hyãsia pegua Louis Antoine de Bougainville ome'ẽva ko tera ary 1764 pe, jemandu'a hag̃ua pe táva Saint-Malo tetã Hyãsia-me. Ko ñe'ẽngue Falkland ou ko ñe'ẽjoaju Falkland sound.

Hembiasakue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Jejuhu[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Europa juhuhára oguahẽvo ko ypa'ũ ijyvypóra'ỹva.

Ndoikuaava ko juhuhára oguahẽva peteĩháme ko ypa'ũme, hakatu oĩ heta ñemo'ã he'i juhuhára oguahẽva peteĩháme ha'eva Esteban Gómez (ary 1520), térã Simón de Alcazaba y Sotomayor ha Alonso de Camargo (ary 1540 mboyve), térã John Davis (ary 1592) ha Richard Hawkins (ary 1594). Ary 1600-pe peteĩ ygapóra Holanda pegua, herava Sebald de Weert, oguahẽ Malvinape ha omoha'anga ypa'ũ. Jasyteĩ ary 1690 pegua, John Strong Ingyaterra pegua oguahẽ ypa'ũme, ha ombohera heta tendápe.

Malvina Ñorairõ[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ñorairõ Malvina peguare niko oiko kuri Argentina ha Reino Unido ndive amoite ñembygyotyo Paraguasu Atlántiko ypa'ũnguéra Malvína, Georgia ha Sándwich-pe

Upe ñorairõ oñepyrũ 2 jasyrundy, opyrũha ára ypa'ũ argentina-kuéra; 14 jasypoteĩ peve ary 1982-pe, upérõ opyta hikuái ha omboguejy ipojoapykuéra, upémarõ Reino Unido oipuru jeýnte umi yvy pehẽ upépeygua.

Estados Unidos he'i oĩha ñorairõme Argentína ha Reino Unido hikuái, ha katu jaikuaaháicha Reino Unido Oisambyhýha. Argentína he’i upe yvype oîha oikereíva hikuái potencia invasora ha he'i umi yvy ha'eha provincia Yvy Tatápeygua. ipahaitépe upe ñorairõ omano 649 tahachi Argentina pegua, 255 tahachi Reino Unido pegua ha 3 tapicha upépeygua voi. Ohasa rire mbohapy pa ary Tetânguéra Ojoajúvape ndahesakâ porâinte gueteri mba’éichapa omyatyrôta ha máva mba’épa ko yvy, Argentina térã Reino Unido-mba'e.

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Lista de la ONU territorios no autónomos
  2. Resolución 2065 (XX) de la Asamblea General de las Naciones Unidas.
  3. Islas Malvinas, su historia, la guerra y la economía, y los aspectos jurídicos su vinculación con el derecho humanitario. pp. 65. Escrito por Bruno Tondini. Publicado por Juan Carlos Martínez Coll. ISBN 84-690-6590-4, 9788469065907
  4. CIA (15 de enero de 2010). «Falkland Islands (Islas Malvinas)Archive copy» (en inglés). Archivado desde el original, el 2010-01-292010-01-29. Ojehechákuri árape: 23/02/20102013-05-02.
  5. Bruno Tondini: Islas Malvinas, su historia, la guerra y la economía, y los aspectos jurídicos (pág. 26), sin fecha.
  6. Las Naciones Unidas y la descolonización», artículo en el sitio web de las Naciones Unidas.

Joaju[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]