Yvypóra jeva

Vikipetãmegua
Mitãnguéra ovákuri hetãgui, Síria, oikógui upépe ñorairõ guasu, ha ko'ãga oiko Horytáña retãme, ñeñangarekópe.

Yvypóra jeva oiko tetãygua aty ova va'erã hetãgui oho hag̃ua tetã ambuéme, oikóramo hetãme ñorairõ vai, ñembyahýi, mba'asy oñemosarambíva térã mba'ekuéra ambuéva oporomosẽva hetãgui, upéicha tapichakuéra oheja va'erã hóga.[1][2] Yvypóra jeva oikóramo jepe peteĩ tekovénte ovávo hetãgui térã peteĩ aty michĩ, oiko avei yvypóra jeva guasu, hetaite tapicha osẽ joajúvo hetãgui, upe ojehero jeva syry. Yvypóra ova iñepyrũ guive, osẽ va'ekue Áfrika ha oho opa Yvy pehẽnguéme. Ikatu oje'e ñande niko opaite ñande ypykuéra ova va'ekue.[3]

Jeiko porãvéva ha mba'apo jeheka, yvypavẽ mba'apo atyrenda, pirapire jereko hekojoja'ỹ, avano'õ reko ha tetãygua reko hekojoja'ỹ oiko meméva, tekoiterape yvypóra rehegua hechakuaa'ỹ, tekoha jehekovai, upéicha avei ñerairõ ha ñorairõ, ha'e umi mba'e oporombováva. Amo 214 sua tekove, oje'e va'erã, ko hína amo 3% opa yvypóra hetakuégui, umíva hetakue mbyte niko kuñanguéra, oiko tetã ambuéme ndaha'éiva hetã tee. Yvypóra jeva oĩ añetehápe ñakãrapu'ã reko retepýpe. Yvypóra jeva Ñemby-Ñemby oiko meme haimete yvypóra jeva Ñemby-Yvate oikóicha ha ikatu oñemoguasuve tenonderãme.

Naciones Unidas - 2013. .[4]

Ojehecha avei heta ojejoko yvypóra jeva, oĩgui tetãnguéra iléi guasu oñangarekose ijyvy apekue ani hag̃ua oike tapichakuéra ojeikuaa'ỹ, oĩ avei umi tetã ojeruréva heta kuatia oheja hag̃ua tapicha ambuéve oike ijyvýpe.[5]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. González, Daniela (12 al 14 de octubre de 2011). «[https://web.archive.org/web/20160327123710/http://www.cepal.org/celade/noticias/paginas/5/45125/dgonzalez.pdfhttps://web.archive.org/web/20160327123710/http://www.cepal.org/celade/noticias/paginas/5/45125/dgonzalez.pdf Migración interna. Taller Regional sobre Potencialidades y aplicaciones de los datos censalesArchive copy]». Cepal. Archivado desde el original, el 2016-03-272016-03-27. Ojehechákuri árape: 2018-12-142018-12-14.
  2. García, Rolando (2005). «Apuntes sobre la migración internacional y su estudio». Universidad de las Américas Puebla.
  3. Sutcliffe, Bob (1998). Nacido en otra parte. Un ensayo sobre la migración internacional, el desarrollo y la equidad. Bilbao: Hegoa. ISBN 84-89916-03-9. http://www.bantaba.ehu.es/obs/ocont/obsinter/doc/nacotrpar/. 
  4. Tetãnguéra Joaju - ACNUDH (2013) Anexo 3, nota 1. La migración internacional es una característica importante de la globalización en el siglo XXI. p 46.
  5. Lerdys, Heredia (2014) (en Español). Diccionario LID, migración y extranjería. Madrid, España: LIDeditorial. 

Joaju[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]