Agustín Barboza

Vikipetãmegua
Agustín Pío Barboza

Téra teñõikuaAgustin Barboza
Teñõi 5 jasypo 1913-pe
Paraguaýpe, Paraguái
Mano 18 jasypakõime 1998-pe
Paraguaýpe, Paraguay
Nacionalidad Paraguaya
Área Purory
Tembiapokue Alma Vibrante, Ruego y Camino
Premios condecoración Orden Nacional al Mérito. Premio Nacional de la música rubro música popular.

Agustín Pío Barboza, puraheihára, ohai ha purory mohendáha, heñói Paraguaýpe, 5 jasypo 1913 jave, itúva Alberto Barboza ha isy Pabla Rojas. Omoñepyrũ hembiapo a capella oiko jave festival de música ha aty vy’ahápe.

Imitã ha imitãrusúpe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Imitãrusuetépe (1929) oho Buenos Aires gotyo agregado del vapor “Mixu”rõ, argentina poyvi guýpe. Ombojopyru hembiapo estibador portuario ha ombopúvo avei imbaraka purorýpe, oikuaa Basilio Melgarejo Molinas (“Melga”), hendive omoñepyrũ dúo peteĩha ha upéva rire trío “Melgarejo-Barboza-Feliú”.

Iguata ñepyrũmby[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Tavaguasu porteña-pe omoañete peteĩ grupo tembiapópe ko’ãpuraheihára ndive, Samuel Aguayo, Emilio Bobadilla Cáceres ha Diosnel Chase, oiko solista upe orquesta oisambyhýva Francisco Alvarenga, Juan Escobar ha Julián Alarcón, ko’ãva ombo’e ichupe oikuaave haguã. Upéi oikuaa José Asunción Flores-pe, 1933 arýpe, ha peteĩ ary rire ograváma “Ñasaindýpe” (Flores mba’éva purory ha ñe’ẽpoty Félix Fernández mba’e), guarania peteĩha orregistra peteĩ disco-pe. Upe ára guive oipykúi karréra iporãitereíva ha ndaipóri ohapejokóva ichupe purahéy ñemoherakuãme, omopyendávo techapyrã ijeheguiete teko porãme ha imara’ỹva hekovépe ha apopyrãme.

Oikova’ekue, solista purahéipe, “Orquesta Ortíz Guerrero” ndive, oisãmbyhýval Maestro Flores hendive José Bragato, Aniceto Vera Ibarrola, Emilio Bobadilla Cáceres, Gumersindo Ayala Aquino, ha ambue tekove arandu.

Ary 1943 ou jey Paraguaýpe oimévo delegación omyakãva umi Maestro José Asunción Flores, Francisco Alvarenga hal tenor Emilio Vaesken, oipepirũva Comisión de Festejos de la Fundación de la ciudad de Asunción ombopu haguã fiesta de gala 15 de agosto reheguávape. Uperõ Augusto Roa Bastos ohai: “Barboza, ombopu 15 jasypokõime (agosto) peteĩ fiesta de gala-pe ikatu agua umi purahéi oguahẽ ñe’ãme ha omoambue ritmo upe jave / melodía yma guaréva itáva mba’eva iñe’ẽ rupi. / Omboveve yvytu atãicha purahéi reẽ / nde rejúva mombyr`ygui, / py’aguapy ha hesakãva, luz de terrones hesakãva / ha guiratĩ rape ha yvytúvape”.

Oimeva’ekue avei trío oimévo Félix Pérez Cardozo ha Eulogio Cardozo. Ary 1944 oñemoarandu estudio opurahéivo Escuela de Música de la Universidad de Río de Janeiro, kóva peteĩ beca ome’ẽva Gobierno Nacional. Dio avei umi concierto ha audición ñoha’anga, ñe’ẽ’ãsãime oiko ramo Brasil-pe, mbo’ehára Carlos Lara Bareiro omokyre’ỹva omoherakuã haguã ñane música paraguaya.

Hembiasakue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ary 1947 oho jave Brasil a Méjico gotyo, oipepirũva ichupe Gumersindo Ayala Aquino oike haguã conjunto “Los Guaireños”, Luis Alberto del Paraná, Digno García ha Humberto Barúa. Oikundaha Méjico, Cuba ha ambue tetã centroamericano. Oñepyrũvova década de los ‘50 omotenonde peteĩ gira umi tetãnguéíra norte sudamericano gotyo avei Centroamérica, Méjico, Estados Unidos de Norteamérica ha Europa, upérõ solista térã ambue conjunto-kuéra ndive.

Ary 1954 jave, Luis Alberto del Parana ohenói ichupe ombosako’i haguã “Trío Los Paraguayos”, hendive arpista Digno García. Llegados Europa gotyo, ofirma peteĩ contrato sello Philips Holanda-gua ndive, oñemoĩvo artista exclusivo heta ary pukukue. Decreto Poder Ejecutivo rupive ohupyty inombramiento “embajadores de la música paraguaya” ramo.

Ary 1957jave ombosako’i conjunto “Barboza ha iñirũnguéra”, hendive Ramón Mendoza, Leonardo Figueroa ha Carlos Centurión, oipykúivo ñemoherakuã ñande purahéipe Europa ha Medio Oriente gotyo.

Ary 1962, ou jey hetã Paraguái-pe, omenda puraheihára Yvera ndive ( hera teéva Francisca Zayas), oñondive opurahéi ha heta tendáre omba’apo hikái, upéicha oñepresenta ñe’ẽ’asãi, ñoha’anga ha ta’angambyrýpe. Ary 1968, oimévo Europa gotyo omopyenda conjunto “Los Barboza”. Ograva hikuái mbohapy disco ipuku’imíva ha omoherakuã puko’épe, ta’angambyry, ñoha’ãnga, mbo’ehao, arandu’o guasu ha umi óga espectáculo público ojehechaukahápe. Upéi itajýra, Diana Barboza, avei oñeha’ã cultora del canto popular, ary 1988 guive.

Ñemomba’eguasu[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ary 1994-pe, Gobierno Nacional ome’ẽ ichupe peteĩ condecoración Orden Nacional al Mérito, omba’apógui kyre’ỹme ohai ha omoherakuãgui ñane retã purahéi..

Ary 1996 ombyaty hekovépe ohasáva hikuái peteĩ aranduka antológico ohenóiva “Ruego y Camino”.

Ary pahávo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oguahẽvo 1997, Congreso Nacional ome’ẽ ichupe jopói Premio Nacional de la Música upe rubro Música Popular, hembiapo porõite “Mi patria soñada”, orekóva ñe’ẽpoty Carlos Miguel Giménez mba’éva. Peteĩ entrevista periodística-pe ojejapova’ekue jasyporundýpe (setiembre) ary 1998 guare, Barboza, oñe’ẽ hembiapo omohendava’ekuére “Che aju gira puku ajapova’ekue Centroamérica ha Méjico gotyo, ary 1950 jave, oúvo peteĩ ka’aru don Carlos Miguel ha ohechauka ñe’ẽpoty ohaiva’ekue ary mokõi ohasávape. Ha’e ohasa heta ñembyasy, teko’asyetépe revolución jave (imandu’áva guerra civil 1947-me). Ha’e kolo’o, omoïségui peteĩ téra político. Ha’e ndaha’éi político, chéicha. ha’e ohai “Mi patria soñada” ohasa rire heta. amohenda chupe purory.

Rohenduka ko purahéi romohendava’ekue 53 jave, don José Antonio Moreno González rógape oï jave umi ministro, comandos renondépe... Ha’éma voi don José Antonio ndoguerohory mo’ãiha. Mayáva opyta ohendu kirirĩetehápe. Don José Zacarías Arza... ha’e raẽte oñe’ẽ ha ropyta jurujáipe he’ívo vy’apópe “Kóva peteĩ programa de gobierno”.

Ary 1998-pe, ombotývo 85 ary ha 70 cultor de la música ramo, opresenta tembiapo discográfico hendive orquestación ha iñirũ instrumental Maestro Oscar Cardozo Ocampo (insigne arreglador musical oikóva Argentina-pe, itúva kuri avei compositor ha creador paraguayo arandu karai Mauricio Cardozo Ocampo), maymáva oguerohory ichupe ko’ã hembiapo ñemomorã ha oñemomba’eguasúva..

Hembiapokue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ohai haimete 80 composición ha umíva apytépe oñemotenonde “Alma vibrante”, “Flor de Pilar”, “Mi patria soñada”, “Sobre el corazón de mi guitarra”, “Muchachita campesina” ha “Mis joyas de Buenos Aires” (verso ohaíva poeta Carlos Miguel Giménez), “Dulce tierra mía”, “Serenata”, “Viva la vida, viva el amor” ha “Muchacha dorada” (ohaíva Augusto Roa Bastos), “Oiméva che róga”, “Oñondivemí” ha “Reservista purahei” (Félix Fernández), producción imba’eva, jehai ha purory, “Emociones de mi tierra” ha “Ruego y Camino”, “Sombras de ausencia” (Enrique Ganoso ndive), “Voz del viejo río” (Aníbal Romero ndive).

Karai Agustín Barboza omano 18 jasypakõime 1998 arýpe oreko jave 85 ary, táva Paraguaýpe.

Referencias[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.