Cándido Bareiro

Vikipetãmegua
Cándido Bareiro

Presidente de Paraguay Paraguái

Período 25 de noviembre de 1878
4 de setiembre de 1880
• Predecesor Higinio Uriarte
• Sucesor Bernardino Caballero

Nacimiento Luque, Paraguái Paraguái, 27 de octubre de 1833
Fallecimiento Asunción, Paraguái Paraguái, 4 de setiembre de 1880
Profesión Político

Cándido Pastor Bareiro Caballero, heñói táva Lúke, Paraguáipe, 27 jasypa 1833 jave ha omano Asunción-pe ha’e Politico ha Mburuvichákue Paraguay-pe.

Hembiasa[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Cándido Bareiro ha’e diplomático omboguatáva carrera ha hembiasa arandu. Itua Luis Bareiro Montie ha i sy Felipa Dolores Caballero Mayor, nieto célebre prócer independencia paraguaya, Pedro Juan Caballero. Ha’e temimbo’e colegio oadministráva mbo’ehára argentino Juan Pedro Escalada.

Haihára uruguayo José Sienra Carranza, oikuaáva oñepyrüva posguerra, Bareiro ra’y: «... oiméva dotado talento omyesakãva, ilustración arandu, ojehecháva sencillo ha horýva»

Upéi, periódico La Libertad Buenos Aires-pe, ary1877 he’i hese oúha familia notable-gui, oñangarekóva educación rehe omondóva Londres gotyo, upèpe ofirma upe estudio. Oikéva grupo temimbo’e becado odestináva Europa, osẽvaeva Río Blanco gotyo, 2 jasyrundy 1858.

Ou jey tetã jasypakõime 1863 ha oguahẽva gratificación 200 peso. Ndaipóri dato omoaguĩva culminación carrera universitaria. Orekóva dato curioso, Bareiro oimèva lista principal oikuave’ẽva ka’a fisco-pe ohóva ary 1853 guive 1865 peve. Pèicha jasypo 1865 oñekondekora Orden Nacional del Mérito, avei, peteĩ decreto oikéva José Falcón,Gumersindo Benítez, Carlos Riveros ha Andrés Gill. Oiméva guerra civil 1873 ha 1874.

Omano, mba’asy pya’e ogueraháva ichupe, Asunción –pe omombytévo tetã sãmbyhy Paraguay-pe, 4 jasyporundy 1880. Pèicha vicepresidente, Adolfo Saguier, ndikatúi oike hekovia, pèva ojokógui golpe de estado omyakãva general Bernardino Caballero ha ministro del Interior ojupíva ko arýpe. Contemporáneo José del Rosario Miranda ha Gregorio Benítez.

Hembiasa Política[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Péicha 21 jasyapy 1864 jave, gobierno onombra Cándido Bareiro ministro ramo, oñangarekóva Negocio de la Legación ojeakreditáva Londres ha Parĩ-pe. Pèicha marzo 1864 jave pèva jasypa ary oúva oiméva tembiapo ojoajúvaa marcha de la guerra-pe.

Cándido Bareiro ha’e peteĩ antiguo diplomático gobierno lopizta, tendota político posguerra-pe. Ha’e Ministro Inglaterra ha Hyãsia ndive. Omopyenda “Club Unión” ha’e tendota “bareirismo”, oiméva guerra civi 1873 ha 1874. Pèicha 21 jasyapy 1864 onombráva negocio ramo Legación oacreditáva Parĩ ha Lóndyre. Péicha 30 jasyrundy 1869 ha’èva tendota convencional constituyente club del Pueblo, pero ndaipo’àigui ndohupytýi vóto oikotevẽva oñekonsagra haguã. Pèicha 22 jasyppoapy ojeporavo juez de comercio, pèicha avei periódico “La Voz del Pueblo” jára, ois Òmbyhýva jefe de sanidad militar argentina, Doctor Miguel Gallegos.

Hembiapo jasypo guive 1870 jave. Ha’eva’ekue secretario de gobierno kóva gobierno Rivarola, oiméva revolución Takuaral ha oñemosẽva. Oimeva’ekue sublevación Paraguaripe ha jasykõi 1874 jave, avei, oike Campo Grande-pe. Oñemoĩvo canciller gobierno Jovellanos, ha’eva’ekue Europa oenmenda apañuãi empréstito rehe. Ha’e ministro de Hacienda péva gabinete Uriarte péva 4 jasyrundy 1877 jave.

Tetã sambyhy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ha’eva’ekue Presidente de la República de Paraguay kóva 25 jasypateĩ 1878 ha 4 jasyporundy 1880. Pèicha vicepresidencia-pe, Adolfo Saguier oime. Igabinete ministerial omopyenda ko’ã ministro:

Pèicha gobierno omtenondévape, Paraguái oipyhy territorio Chaco-pe ome’ẽva veredicto arbitral presidente estadounidense Rutherford Hayes; oñemoĩva refección Palacio de López, omopyendàva colonia pyahu ha ojapo posible iñeguahẽ 1723 inmigrante tetãme. Pedro Juan Aponte ojeporavo obispo Paraguáipe ha oipyhyl Código Penal argentino. Ofirma, avei, tratado Decoud-Quijarro, Bolivia ndive, pero ndojeratifikái, Argentina ome’ẽ Paraguáipe ha territorio Villa Occidental, kòva Villa Hayes ko’àgã, oñemopyenda peteĩha fábrica de hielo tetãme, oikóva, conflicto ojapòva ko’ã poder legislativo ha judicial pèva ejercicio oñeha’ãva ituvichakuèra. Pẽicha 1 jasyrundýpe 1880 jave Cándido Bareiro omoñe’ẽ imarandu presidente ramo, pèicha oñembohovái Senado-pe umi proyecto financiero ha’èva Ejecutivo ha omonéiva lotería oipytyvõva.

Acto apañuãime[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oñepyrũva 1867 péva Mariscal López ofensa omotenondéva Bareiro upe misión otransportáva Estados Unidos omoné{iva imburuvichakuèra oipytyvõva participación. Pèicha diligencia noñemoañetèiva Bareiro he’iháicha. Mariscal ohasáva peteĩha acto desobediencia ijehegui, pero oikéva umi mba’e responsabilidad orekóva. López ojerúre odelegáva Benítes Perú-pe ha pèicha declaración ombotovéva gobierno ohóval Tratado de la Triple Alianza-pe. Bareiro nombohapéi oipytyvõ ha omondóva kuatiañe’ẽ, 14 jasypakõi 1866 jave.

Oje’éva López ojavýva Encargado de Negocios del Paraguay Europa-pe, Bareiro. Oime ñembotapykue Paraguái ñorãirõme, pèva orekóma misión ohóvo Europa-pe ojoguávo armamento, pero ohencha ndaikatupyrýiha. Kóva ndorekói justificación mba’eveichaguáva, péicha 20 jasyteĩme 1868 jave, Bareiro ojeobliga ome’ẽ ikargo.

Jopói[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

1865 - Condecoración Orden Nacional del Mérito.

Ojoajúva oka gotyo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]


Tenondegua:
Higinio Uriarte
Presidente de Paraguay Cándido Bareiro
1878-1880
Riregua:
Bernardino Caballero