Casa de la Independencia

Vikipetãmegua
Casa de la Independencia.

Museo Casa de la Independencia oñeinaugura 14 jasypo ary 1965 jave, ára oñemomba'eguasúva tetã rembiasápe.

Ary 1811 jave, 14 jasypo pyharépe, peteï aty oimehàpe paraguayo katupyry osẽ upe ògaguasùgui ojepytaso haguã ohekàvo independencia del Paraguái.

Oime calle Presidente Franco ha 14 de Mayo àri, kóva ohechuaka estilo colonial, oñemomba'eguasúva tetã rembiasápe.

Monumento nacional orekóva temiandu kakuaa tetã ohasávape. Ko'àpe oñemoheñòi kiririẽtehápe, emancipación ombopahàva dominación española

Tembiasákue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko òga ha'e ko'ágã Museo, oñemopu'ãva'ekue 1772 arýpe ha péva peteĩ ciudadano español Antonio Martínez Sáenz róga, ha'e omendava'ekue Petrona Caballero de Bazán, ndive.

Ogyke ojejapo adobe-gui; ogahoja teja-gui; oñemopyenda pindo ha takuara armazón rupive.

Pe matrimonio Martínez Sáenz- Caballero de Bazán-gui heñói mokõi mitãkuimba'e: Pedro Pablo ha Sebastián Antonio.

Ko'ãva oereda ko óga, ha oiporúva en condominio hembireko ndive: Carmen Speratti ha Nicolasa Marín.

`´eicha avei mokõi matrimonio pyahu, oikóva ipype: Facunda Speratti ha Virginia Marín, ojoyke'y Carmen ha Nicolasa, oñondive. Ha'ekuèra oñepyrù ombojoaju tetã rembiasa.

Acceso lateral

Héra ñepyrũ ou[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko yvy ha'èva, peteĩ propiedad oĩva en condominio umi jo'yke'y Martínez Sáenz, opytáva upe ògape capitán Pedro Juan Caballero, ou jave itavaguasúgui, Tovatĩ, Paraguaýpe.

Upe òga rovài oikòva Martínez ha'e oiko ña Juana Martínez de Lara rógape, prócer Vicente Ignacio Iturbe tía, opy`´ava katuete opytu'u haguã itía rógape.

Capitán Juan Bautista Rivarola, oi`´ova Barrero Grande-pe, ohóvo itava guaúpe, opytáva avei isuegra rógape, propiedad oimehápe antiguo Callejón.

Pe Martínez rógape ohóva avei prócer Fulgencio Yegros ha teniente Mariano Recalde, oguahẽva Facunda Speratti ha ambue Virginia Marín, kichiha ramo hikuái.

Péicha , upe Martínez róga ha'e tenda ikatu haguã odisimula hikuái um,i ñomongeta ojapóva hikuái kañyhápe ha upépe okonspira dominio español rehe.

Pèicha 14 jasypo jave, peteĩ aty oimehápe hikuái ko'ã kuimba'e, omotenondéva Pedro Juan Caballero, osẽ callejón o{iva upe óga kupépe ha oho Gobernador español róga gotyo, namombyrýi oimehágui hikuái.

Oike rire hikuái upe kuártelpe, ha umi patriota ndoguevivéima hembipotágui, ko'ẽmbotávo 15 jasypópe, gobernador Bernardo de Velazco ha Huidobro, ome'ẽ mando.

Paraguái oguahẽ isãsõme, ojetyvyro español poguýgui.

Péicha upe òga yma guare kakuaa opyta gente particular pópe ha ary 1943-pe ojogua Gobierno.

Oguahẽvo ary 1961 ojedeklara Monumento Histórico Nacional. Upe decreto omotenonde Comisión Nacional de la Casa de la Independencia, ome'{eva poder omoheñói haguã upe ógape peteĩ Museo, oñeinauguráva'ekue 14 jasypo 1965 jave.

Umi koty[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Escritorio

ESCRITORIO

Ko'àpe oñeñongatu umi documento ymaite guaréva, ofirmava'ekue umi prócer independencia paraguaya-pe oimeva'ekue. Ojehecha peteĩ cómoda-escritorio ha'eva'ekue Fernando de la Mora mba'e ha poha cuadro, ipype ojehechakuaa ojapohague Jaime Bestard, ha'éva oñemotenonde jave upe: intimación gobernador Velazco-pe, kóva oñemomba'eguasu ombohapègui tetã sãsõ.

KARUHA

Mueble ha umi tembiporu ojeporúva'ekue ára ha ára`´oga ryepýpe péva época colonial. Peteï vitrina ohechauka peteï espada Fulgencio Yegros oiporuva'ekue. Kóva oñemomba'eguasu upe koty guahẽhãme orekóva doctor Gaspar Rodríguez de Francia ra'anga.

KOTYGUAHẼHA

Ojehecha imponente araña de cristal ha peteĩ brasero ojejapova'ekue yvyra ha bronce-gui, ojehecha peteĩ juego de muebles franceses 1830 arýgui oúva. Péichakotyguah{eháme oime mokõi retratos de cuerpo entero ha'éva Pedro Juan Caballero ha Fulgencio Yegros mba'éva.Oĩ avei umi talla religiosa ojejapova'ekue umi taller jesuítico ha franciscano-kuéra omotenondeva'ekue.

Dormitorio

KOTYKEHA Ojejuhu peteĩ tupa ha'eva'ekue Fernando de la Mora mba'e,ikatúva ojehecha ha'anga upe koty akatua rogykèpe, upéva guype, peteĩ kamisa bordada, prócer mba'ekue.

Omohu'ã ko dormitorio ambientación, peteĩ arcón, Juan Bautista Rivarola mba'éva, apyka ojeporúva tasyópe, apykatymói reclinatorio ha peteĩ nicho poilicromado.

ORATORIO

Ko tendápe ojehecha umi talla jesuítica ha franciscana, avei hetaiterei tembiporu religioso opa tendágui oúva. Ojehecha avei presbítero Francisco Javier Bogarín ra'anga.

ÒGAJERE

Ko óga jere ojehechakuaa oĩha mokõi tablero kakuaa yvyrágui ojejapóva, oúva umi tupão misiones rok{egui. Iguýre oime, mokõi òga alero daiporivéimava ha péva ohechauka ñandèvéve ikatu haguã jahechakuaa dimensión orekóva ha umi material ojeporúva época colonial, jave.

KORAPY

Ojehecha kuaa peteĩ mural ojapóva'ekue José Laterza Parodi, ha oñemoñe'ẽ peteĩ nota 20 jasypokõi 1811 ramo, oñemondóva Junta Buenos Aires-pe, independencia del Paraguáigui oñe'ẽva.

Upe nota guyre ojehecha peteĩ escudo de la nación, oipyhýva doctor Gaspar Rodríguez de Francia gobierno. Ipygu`yre, reloj de sol péva misión jesuítica Santa Rosagui oúva.

Ojehecha avei korapy eskína-pe peteĩ túmulo omo'ãva ilustre prócer Juan Bautista Rivarola retekue, ojeguerúva cementerio Barrero Grande-gui, ko'ágã táva'i Eusebio Ayala.

SALÓN CAPITULAR

Ojehasávo korapy ojeike upe recinto ha'éva Salón Capitular koty ha'éva antiguo Cabildo de Asunción, peteĩha Río de la Plata-pe, omopyendáva 16 jasyporundy 1541 jave.

Mbytépe oĩ peteĩ salón, escudo de armas España-gui oúva ary 1800-pe. Ogyképe, ojehecha peteĩ emperador Carlos V ta'anga; avei, ambue cuadro ohechauka upe intento revolucionario, oñemotenondeva'ekue independencia mboyve.

Callejón Histórico

Callejón Histórico[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Pe Salón Capitular rokẽ gotyo ojehecha ikatúha ojeike, kóva rincón de la Asunción yma guare ndaijojahàiva : Callejón Histórico. Kóva ha'e petĩ tenda oñemomba'e guasuvéva pe Casa dela Independencia-gui, upégui osẽ hikuài umi kuimba'e arandu prócer-kuèra paraguayo ohekàvo tetã Paraguái sãsõ.

Ha'e avei tape oguatahague Ña Juana María de Lara oho jave Catedral de Asunción-pe, ojerure´vo Pa'i Molas ome'ẽ haguã upe señal del santo y seña: ha'èva kampana de bronce repikeque, ha upèva ohenóivo oho umi paraguayo-kuèra 15 jasypo ko'ẽme, kòva peteĩ momento histórico omoheñòiva'ekue república del [[Paraguài] pyahu].

Ambue mba'e oñemomba'eguasúva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ojeguereko testimonio ko òga omopyenda hague tetã emancipación, kòva oisãmbyhývo Carlos Antonio López, pèva decreto osẽva jasyrundy 1849 jave, pèva omoñepyrũ calle de Asunción, ojehovasàva tape ohasàva hovài Callejón Histórico, ko'àgã hèra 14 de Mayo.

Ojeikèvo Museo-pe, ikatu ojehecha peteï mural ceramista José Laterza Parodi ojapòva, ha'e ohechauka umi edificio ha umi tenda Asunción colonial, reheguáva.

Ary 2003 jave, 38 ary rire oñeinaugura Museo Histórico, ko òga oho ohecha Licenciado Nicolás Darío Latourrete Bo, ohechakuaávo oñembyaiha ohóvo acervo museográfico, ojeofrese omyatyrõ haguã ha péicha orrecupera Museo dignidad jey.

Jasykõi 2003 jave, oñepyrũ umi tembiapo restauración ha conservación ha'éva reliquia kakuaa oatesoráva upe tenda. Péicha, Ministerio de Educación y Cultura omoañete karai Latourrette Bo ha'èha Protector de la Casa de la Independencia. Ary 2005 jave, ojedeklara ichupe Protector Vitalicio, ko'ã mba'e ndorekóiva precedente Paraguáipe.

Aravo ojeike haguã[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Museo Casa de la Independencia ikatu ojevisista: Arakõi guive arapoteĩ meve: Pyhareve 07.00 aravo guvie 18.30 peve, ha Arapokõime,: 08.00 aravo guive 12:00 aravo peve.

Omombe'úva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oliveira y Silva de Acuña,Yani. Casa de la Independencia. Asunción. Paraguay

Ojoajúva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]