Ekuatóry

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Ekuator guive)
Tavakuairetã Ekuatóry
Ekuatóry


Poyvi

Ha'erã'i
Tetã ñe'ẽ akã: «Dios, Patria y Libertad»
Tetã Momorãhéi: Salve, Oh Patria
Tavusu Kíto
Ñe'ẽ tee Karaiñe'ẽ
Tetãygua réra Ekuadorygua
Tekuái reko Tetã mburuvicharape
Presidente
Vicepresidente
Guillermo Lasso
Alfredo Borrero
Tetã Amandaje Asamblea Nacional de Ecuador
Ñepyrũ
10 jasyporundy 18092
24 jasypo 18223
13 jasypo 18307
Yvy apekue Ñemoĩha 73.º
 • Opaite 256 370 km² km²
 • Y (%) 4 %
Tembe'y 2385 km
Y rembe'y 2237
Yvyty yvatevéva Volcán Chimborazo
Ava hetakue Ñemoĩha 73.º
 • Hetakue 17 483 326 hab. (2023)
 • Typy'ũ 69 hab./km²*
PIB (PPA) Ñemoĩha 70.º
 • Opaite (2006) US$ 64 671 mill.
 • Per cápita US$ 4989 (2006)
PIB (nominal) Ñemoĩha 66.º
 • Opaite (2007) US$ 56 402 mill.[1]
 • Per cápita US$ 4151 (2007)
IDH (2007) 0,807 (72.º) – Alto
Viru Dólar amerikagua 4
Ára UTC -5
 • Arahakúpe ~
ISO Jehero 218 / ECU / EC
Tetã renda tee Ñandutíme .ec
Tetã pumbyry papapy +593
Tetã puhoe papapy HCA-HDZ
COI Jehero ECU
Opaite Tetã Yvýgui
  1. Los idiomas nativos son de uso oficial para los pueblos indígenas.

  2. Gobierno autónomo de Quito deshecho por fuerzas colonialistas de Lima y Bogotá

  3. Suele considerarse a la Batalla de Pichincha (24 de mayo de 1822) como la fecha de independencia efectiva.

  4. Anteriormente, el Sucre

  5. UTC -6 en Islas Galápagos. Véase Husos horarios de Ecuador.

  6. Asociado

  7. Separación de la Gran Colombia y fundación de la República de Ecuador.

[editar datos en Wikidata]

Ekuatóry (heratee Tavakuairetã Ekuatóry) tetã opyta yvatekuarahyreike gotyo Yvyamérikape. Ijykére oĩ yvate gotyo Kolómbia; ñemby ha kuarahyresẽ gotyo Peru ha kuarahyreike gotyo Paraguasu Py'aguapy.

Itavusu héra San Francisco de Kíto. Tetã oñemboja'o 24 tetã'i (provincia) oñemohenda 4 yvy pehẽngue tekoha: Amazonia, Costa, Sierra ha Región Insular. Ipukukue 256.370 km² ha tetãguakuéra niko 2.245.567 ava.

Ko tetã oñemosãso Epáñagui 24 jasypo 1822-pe. Osẽ Kolombia Guasúgui ha oñemohenda tetã sãsóicha 13 jasypo 1830-pe.

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ñembyamérika
Arhentína Chíle Ekuator Gujána Kolómbia Paraguái Perũ Pindoráma Surinã Uruguái Venesuéla Vorívia