Emiliano R. Fernández

Vikipetãmegua
Emiliano Rivarola Fernández

Téra teñõikuaEmiliano R. Fernández
Teñõi 8 jasypoapy 1894 jave
guarambare, Paraguái
Mano 15 jasyporundy 1949 jave
Paraguáipe.
Nacionalidad Paraguaya
Área Haihára, Músiko
Tembiapokue Asunción del Paraguay, Las siete cabrillas

Emiliano R. Fernández oĩ niko apañuã'imi tenda ha ára o'arahecha hague moõpa raka'e, añetehápe, oĩ ojepovyvýva ha he'íva heñóihague 8 jasypoapy 1894 jave Yvysunu tavaópe, táva Guarambare, Paraguái retãme. Itúva ha'e Silvestre Fernández ha Bernarda Rivarola.

Imitã ha imitãrusu jave[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ohai 2.000 ñe'ẽpoty ári. Añetehápe ndojekuaái añetépa mba'éichapa hekove imitãme, ojekuaa iñepyrũme oikova'ekue pueblo héra Ysatýpe, iprimaria ojapo ko'ápe quinto grado peve.

Oikóvo revolución 1904, ogueraháva choguykuéra (miembro Partido Liberal, agrupación política ymaite guive oúva oñemopyendáva 1887 jave) poder-pe, oñemopyenda tavaguasu Concepción gotyo (opytáva Paraguái yvate gotyo), ko'ápe omboguata iservicio militar.

Iguata ñepyrũ[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Amo ary '20 rupi, ha'e oje'eháicha espíritu bohemio ha errante oipykúi, oñepyrũ oikundaha opa tenda Paraguái rehe ojeipysóva, ohaívo verso ha'éte voi he'íva térã opurahéiva omoirũ ichupe imbaraka: “Primavera” (I y II), “Trigueñita” ha “Pyhare amagýpe”, oñemoherakuãva “Okara poty kue mímei”, kóva peteĩ revista verso ha purahéi meméva o editáva hetaite ary familia Trujillo, ko'ágãite peve.Péicha ohai avei mokõi composición de tono épico maymáva oguerohorýva ohendúvo ha'éva: “Che la reina”térã “Aháma che china” ha “Rojas Silva rekávo”.

Oiko jave Cháko Ñorairõ, kóva Paraguáiha Bolivia (1932-1935) oike soldado Regimiento de Infantería “13 Tuyutí”me, ohaívo verso iporãvéva opytu'u jave ñorãirõ mbytépe. Ojejapi ha upéicha oñembohasa Paraguaýpe gotyo. Péva combatiente ramo, upe batalla Nanawa, oguahẽvo yvatéte ipy'aguasú ha oñeha'ãhágui. Oiko jave conflicto internacional, iverso oguahẽ Patria hugiuaitépe, ome'ẽvo kyre'ỹ ha ojeroviávo victoria rehe, péva rehe ojehero “Tirteo verde olivo”, kóva ñe'ẽ ome'ẽva Mauricio Cardozo Ocampo. Ohasávo sesenta ary umi mba'e oikohague, oñehendúvo purahéi, hetápe omopirĩ tetã ohaúgui umi conciudadano-kuérape. Péicha erudito e intelectual Carlos Villagra Marsal he'i hese ha'éha pe ñe'ẽpapára popular por excelencial Paraguáipe. Hendive upe verso ohaíva “joparápe.” (ombojopyru guaraní ha castellano) oiporu kuaa ha oguahẽ pueblo ãnga ruguaite peve.

Tape oipykúiva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Peteĩ curiosidad ohasáva producción omotenondéva ko'ã vore ohaíva kuñanguérape oñembokiva'ekue hese hekovépe ha nambovýiva: hembireko, María Belén Lugo, Leandra Paredes, Zulmita León, Mercedes Rojas, Catalina Vallejos, Dominga Jara, Eloísa Osorio, Otilia Riquelme, Marciana de la Vega, ha oĩve. Iñe'ẽpoty paha ohaíva hasyrerekua, Facunda Velázquez-pe, omano mboyve. Omba'apo'imi periodismo rehe, omba'apo “Semanario Guaraní”-me hendíve Facundo Recalde.

Hekovépe, omoherakuã aranduka'imi hérava “Ka'aguy jarýi”, orekóva ñe'ẽpoty emblemático mimi.

Emilianore, ojekuaaháicha, síntesis oĩ bohemia paraguaya-pe. Ndopytáiva peteĩ hendápe ha pyhare pytepeve oguatáva, ohasa tiempo Sapukáipe, ambue Caballero gotyo, upéi San Pedro, Puerto Casado, Puerto Pinasco, Rancho Carambola (Brasil)-pe, jepénte ha'e músiko ha poeta, ombokatupyry tembiapo carpintero, obrajero, scouts guía ha guardabosque. Péicha hembiapópe oĩ Carlos Casado, hendive idespido, péicha oĩ recomendación ha'e orekóva: “Arakaeve ani oñemomba'apo upe empresa-pe ifarrista-gui”.

Distinciones[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ary 1950 jave Asociación de Escritores Guaraníes ombohéra ichupe “Gloria nacional”.

Tembiapo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Hembiapo ipukúva ha umi purahéi, oreko ko'ãva mbytépe, umi oheñoiva, umi purahéi popular

  • “Paraguaýpe del Paraguay”
  • “Las siete cabrillas”
  • “Adios che paraje kue”
  • “La última letra”
  • “Siete notas musicales”
  • “Guavirá poty”
  • “Oda pasional”
  • “Tupãsy del campo”
  • “Despierta mi Angelina”
  • “Che pochyma nendive”
  • “Ndache pochýi nendive”
  • “¿Porque?”
  • “De lejos vengo”
  • “Tujami”
  • “Jagua rekove”
  • “Mboriahu memby”
  • “Reten pe pyhare”
  • “13 Tuyutí”
  • “Soldado guaraní”
  • “1º de Marzo”
  • “Ñesuháme”
  • “Nde keguýpe”
  • “Nde juru mbyte”
  • “Farra chui che kepe guare”

Omano mboyve, oheja ko mba'e jerure iporãitereíva ojehaíva castellano-pe “Mi pluma”: Ha he'i péicha

“Es mi pluma una doncella, mi bandera, mi heroína,
en la brega nunca merma su audacia y su valor,
ella es lanza que pica, agudísima, muy fina
centinela de mi vida, fiel guardiana de mi honor.
Es mi pluma la bohemia, la armonía campesina,
reprobada por teutones con instinto de malón;
es la víctima del odio de esas almas tan mezquinas
“eruditos trasnochados” de tildado escalafón...”

Investigador Roberto A. Romero, umi biógrafo mbytépe ha'éva principal, imandu'a mba'éichapa oñepyrũ omano: “Peteĩ ára 3 jasypateĩ 1948 jave, 18 aravo jave rupi, oguahẽ Emiliano upe almacén ojekuaáva “Caracolito” barrio “Loma Kavara”...Péicha ohupyty ichupe peteĩ tiro de pistola pytũmby guive ojepóiva, ohejáva vaietépe...Ombosako'i hikuái ra'e peteĩ emboscada ichupe. Ko kuimba'e oporojukáva ndojeapresái. Ko'ã músico Ricardo Pereira, Federico Esmerdel ha Carlos Vera ogueraha ichupe peteĩ camilla-pe Hospital Militar Central... peve. Upe pyharépe ointerveni quirúrgicamente Dr. Pedro de Felice. Upépe heta jasy hasyete omano meve... Péicha aravo 4: 25 aravo'ípe upe 15 jasypoapy 1949 jave”.Ko káso omohu'ã hembipota, “Okara poty kue mi” he'ívo: “Omano pérfida bala-gui”.

Ñe'ẽpapára paraguayo Elvio Romero opurahéi ichupe kara'iñe'ẽme: “ Con alma de caminante
partió para descansar
hacia la muerte, en instante
triste de su caminar.
Partió en una noche errante
y nos dejó su cantar ”.

Mandu’apykuéra[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Kuatiañe’ẽita[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.