Félix Pérez Cardozo

Vikipetãmegua
Felix
Pérez Cardozo
Téra teñõikuaFélix
Teñõi 20 jasypateĩ 1908-pe
Hi'aty, Paraguay
Mano 9 jasypateĩ 1952
Buenos Aires, Argentina
Nacionalidad Paraguaya
Área Puraheihàra
Tembiapokue Guyra campana, Carreta guy

Félix Pérez Cardozo, heñói Hi’atýpe, tava’i ojejuhúva tetãvore Guairápe, Paraguái; ko táva hérava "Félix Pérez Cardozo" ko'ágã, o’arahecha 20 jasypateĩ 1908 jave, itúva Teodoro Montorfano Pérez ha isy Cándida Rosa Cardozo Silvero.

Iguata ñepyrũmby[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ha’e tekove oñemomba’eguasúva Paraguáipe hembiapo andúre, ombokatupyry mba’éichapa ipu ha imbopu rory ñemohenda ysapúpe (arpa). Jepiguáicha táva okaháre, oñemoarandu rudimento ejecución ambue arpista ndive, upéva rehe oikuaáva autodidacta ha ndojekuaái imbo’ehára.

Oime peteï trío, paradigmático, arpa ha mokõi mbarakápe, Ampelio Villalba ha Diosnel Chase, omoirũva poeta Pedro José Carlés, hendive oho tavaguasu Paraguaýpe (Paraguaýpe) ary 1928 jave, ojekuaauka avei umi festival tavarandúre ojejapóva, ombosako’íva Teatro Granados karai Aristóbulo “Nonón” Domínguez ha umi tenda atyha pyhareguápe.

Ary 1931 jave oho igrupo ndive Buenos Aires gotyo, Argentina, ko’ápe omba’apo ha heta arýpe. Péicha tetã rembiasápe hetaiterei músico paraguayo ohóva ha omokunu’ũva tavaguasu l porteña imembýicha, heta tapichápe ymaite guive.

Hekovekue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Pya’eterei, hembiapo ojekuaáva estilo ha composición ha’e omoĩva, heta je`ýpe omoheñói purory ysapúpe guarã (arpa), ogueraháva ichupe oñemoakarapu’ã haguã pya’eterei ha oguerohorýva público opaichaguáva. Heta conjunto-pe oikeva’ekue ha upéicha ary 1945-me omopyenda ha’ete voi hi’atyete. Oimévo Buenos Aires ha Río de la Plata pukukue ohasa porãterei oñemomba’égui hembiapo ha herakuã opa tendáre, péicha peteï tape oïva tavaguasu argentina Mendoza-pe hoguera héra ha herajoapy oñemoĩ upe tendápe.

Ograva hetaiterei disco ko’ágã peve oñehendúva, pe oñemoherakuã ha ojeguerohoryetereíva ha’e, “Guyra campana” (“Pájaro campana”), oñehendúva internacionalmente orekóva peteĩ motivo onomatopéyico; ko’ã obra oĩ “Motivo popular” ramo umi enciclopedia ha aranduka ojehaíva ha omombe’úva música paraguaya mba’éichapa, maymáva oñandu ha omomba’e recopilación hal ojapóva, armado omohu’ãva ko pieza capital orekógui talento oúva Pérez Cardozo-itégui.

Ome’ẽva peteĩ tenda omongakuaáva ha ojeporúva arpa paraguaya ñemoherakuãme ha ojeipysóva aspecto técnico-pe oñemoĩvévo mba’epu ombohetave cuerda, péicha ipo sãsõva, omoirũvo acorde quebrado polca paraguaya-pe guarãva ha omoĩvévo recurso técnico po akatuápe (acordes ha melodía kuã pohape guarã, trémolo, glisando ha ambue efecto).

Hogaygua[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Omenda argentina Victoria Sánchez Sáenz ndive, ipehẽngue mbohapy: itajýra ha`e Angela Rosa, Bienvenida ha ita’ýra Víctor.

Hembiapokue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Hembiapokue apytépe oime pe oñemomba’eguasuvéva arpa-pe guarã ha’éva, “Guyra campana”, “Carreta guy”, “Jataity”, “Llegada”, “Mi despedida”, “Angela Rosa”, “Che valle mi Hy’aty”, “Che valle mi Yaguarón”, “En tí hallé consuelo”, “Tren lechero”, “El sueño de Angelita”. Ombopiro’y ñe’ẽpoty vore oñeinspiráva mokõi ñe’ẽpapára, ha’éva Víctor Montórfano (“Tetagua sapukái”, peteĩ himno oikuaaukáva “pueblo sapukái” oguerosapukáiva oguah{e agua ára iporãvéva Paraguáipe); Antonio Ortiz Mayans (“Burrerita”, “Pasionaria”, “Puntanita”, “Asunceña” ha “Taperé”), Félix Fernández (“Rosa”), Rigoberto Fontao Meza (“El arriero”), Andrés Pereira (“Mariposa mi”), argentino Hilario Cuadros (“Los sesenta granaderos”, oñehendúva Argentina gotyo ojeguerekóva himno popular añetérõ) ko poeta-pe tuicha mba’e loguerekóva tetã Paraguái hekovépe, Emiliano R. Fernández, obra en conjunto omopyendáva pilar añeteguáva purahéi teko ñorãirõme, imbaretégui ipurory ha ojehechágui jehaípe tetã rayhuete (“1º de Marzo”, “Che la reina (Aháma che china)”, mborayhu reheguáva (“Oda pasional”, “Oñondiveminte”) térã opáichagua omombe’úva (“Desde la selva” ha “Primavera”).0ime avei “Ka’aguy ryakuã”, “Isla Puku”, recopilación motivo popular “Jaha che ndive”, “Lui ryevu”, “Misiones”.

Hembiasa pahãpe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Pe “mitá guasu” kakuaa (niño grande) ojehero pe hete ha ijyvatekuére, omano avave oha’ãrõ’ỹme Buenos Aires, Argentina-pe, 9 jasypoteĩ 1952. Jave Atahualpa Yupanki, tendota mbarete purory ha ñe’ẽpotýpe orekóva inspiración folklórica ko siglo Argentina-pe, opurahẽi ichupe ipurahẽi ñembyasýpe “Canción del arpa dormida” (ombopurorýva Herminio Giménez): “.Péicha ha’e peteĩ kuarahy ha ka’aguy misterio / agreste romance-gui oúva india ha mensú / oguahẽva ipópe yvy gaucha chemba’évape / oipyaháva armonía, ¡oh! Mitã guasu./ Omokunu’õva ensueño ogueraháva ñande rekove / hal viajero rehóva ha nderejuvéi haguã. /Ko árape arpa india opyta oke / peteĩ guarania ndikatúiva osẽ”.

Enlaces Externos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Referencias[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]