Maneco Galeano

Vikipetãmegua
Maneco Galeano
Téra teñõikuaFélix Roberto Galeano
Teñõi 5 jasypo 1945-me
Puerto Pinasco, Paraguái
Mano 9 jasypakõime 1980-pe
Paraguài, Paraguay
Nacionalidad Paraguaya
Área Purory
Tembiapokue La chuchi, Dos trocitos de madera, Despertar, Soy de la Chacarita, San Juan si, san Juan no
Premios Jopòi peteĩha hembiapòpe Festival Ypakaraípe oñemotenondéva ojeheróva “Primer Festival Ypacarai de la Composición Musical, ko`´ape oipyhy, Segundo premio música popular-pe. Hembiapo “poncho de sesenta lista” ndive

Maneco Galeano o’arahecha Puerto Pinasco-pe, Paraguái, 13 jasypo 1945 jave. Itúva W. Antonio Galeano ha isy Ana Mieres, heratee ha’e Félix, itaita itùva rèrape, ha Roberto, isy tùva rèra ogueraha.

Imitã ha imitãrusúpe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oreko ramo mokõi ary oiko mba’e vaiete, guerra civil 47 guàre. Itúva, ohòvo ka’irãme ojepytasòvo umi hemiandu ha kerayvotýre ha’e oguerekòva, imandu’a katuete pèva rehe oimé jave puerto Pinasco muelle-pe, ombojerokývo ipañuelo omomaiteívo, hete morotĩ sa’yju porã ha ikyre’ỹva. Ko’ã àrape oñeme’è ichupe jopòi ramo peteĩ mbaraka, ñembosaraiha, ha pèva omoirũ ichupe opurahèi ha’e pe oùva iñakãme, opa mba’e rei..

Oñepyrũvo 1948, ipehẽngue ndive oguahë hikuài peteĩ ñe’ẽme ou hagua oiko Paraguaýpe. Omoñepyrũ iñemoarandu Mbo’ehao San José-pe, institución educativa ojoajùva hekove pukukue. Imitãrusùpe ndoguerohorýi ete ã mba’e ha upèicha jepe oñemoarandu Liceo Militar “Acosta Ñúme” ha upèi Mbo’ehao Carlos Antonio López-pe. Omohu’ã isecundaria Mbo’ehao Lasalle, tetã Buenos Aires, Argentina-pe, calificaciones sobresalientes ohupyty ikatupyryetereìgui.

Ary 1962 jave, itúva ndive oimèva misión diplomática-pe, ipehẽngue ndive oho hikuài tavaguasu porteña gotyo. Upèpe, Maneco, ambue mitãrusukuèra ndive, paraguayo ha’ehàicha, omoheñòi peteĩ conjunto orquesta ha’e ombopu Mbarara ha opurahèi.

Ou jeývo tetãme, oike Universidad-pe. Nomohu’ãi iñemoarandu. Oñepyrũ oñemoĩ compositor ramo. Pèicha década ’60 rupi ohechauka hembiapo ñepyrũmby, iporãitereìva ipotĩgui tembiapo.

Hembiasa ñepyrũ[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Iñangirũ ha mbo’ehàra oipytyvõva periodismo mbo’epype, Fernando Cazenave, oipepirũ ichupe i oike haguã omba’apo kuatiahaipyre ABC Color ñemoheñóime, oipe’ava hokẽ, ary 1967 jave. Pèicha oñepyrũ tembiapo momaranduhàra social ramo, condición omotenondèva, ñembovúpe, omano meve, omba’apova’ekue La Tribuna ha Diario Hoy-pe, ko’àpe oime kuri Omyakã Sección Deportes ha avei Secretario de Redacción ramo.

Ohayhuetèva purahèi ha purory rire, ha’e hembiapo mbo’ehàra ramo omotenondèva. Ary 1974 guive 1978 peve ombo’e Música ohenòiva imbo’ehaópe “Su” Colegio, San José.

Ára 19 jasyrundy 1969 jave omenda María Cristina Barrail Pecci ndive. Itajjýra irundy: Sandra María, Viviana Guadalupe, Ana Karina ha María Alegría.

Hembiapokue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Amo ‘60 pahàvo omohenda umi purahèi opormoirũva ha’èva comparsa carnaval-pe guarã pe oñemotenondetàva Club Centenario-pe. Ko’ã comparsa ha’e, avei, oisãmbyhy. Ko’ã arýpe, añetehàpe 1969 ha 1970, orekòva peteĩha composición satírica. “Ko’ã apañuã oguerúva tta’angambyry òga kuèrape peteï kuimba’e chèichaguàpe”, “La chuchi” ha “Tomás te canasta” pya’eterei oguerohor`yva opavave público. Hendive, oñepyrũ oipyhy perfil imba’èva ha avavèpe noñembohasàiva Maneco Galeano composición popular paraguaya.

Oguãhẽvo 1970, ary mitãrusukuèra pyahu ohaiva ha ojekuaàva hembiapòre peteĩ aty ojeheròva tenda vy’ápe oñembyatýva hikuái peña-pe “La Guarida del Matrero”, oregenteáva Santi Medina, oimeva’ekue avei peteĩ programa ta’angambyrýpe orekòva temática navideña, ha pèicha oikuaauka “Dos trocitos de madera”, opytàva ha ojeguerohorýva ko’aite peve, kòva obra “seria” omoñepyrũva.

Ary 1971 jave heñòi “Soy de la Chacarita”.Oikuaauka festival benéfico oikòva umi damnificado-kuèra rèrape okakuaaitereìgui Río Paraguay, ho’ava tukumbòicha umi oìkova y rembeýre. Upe arýpe.

Omopyenda ambue iñirũnguèra Carlos Noguera, Mito Sequera, Juan Manuel Marcos, José Antonio Galeano, omopyenda pe ojeheróva “Joven Alianza”, hembipotàpe oime kuri avei peteĩ cooperativa de creadores y artistas, oñemboguata’imi pèva oúgui umi tahachi omosarambi política imbarete upèrõ dictadura-pe ojeiko. Péicha, omotenonde iñapytu’ũ roky rembiapo ndopytu’ũi hikuài. Omoheñói ary, 1972 ha 1976 ramo, hembiapo iporãvéva. Ohai avei “Despertar”, “San si Juan no que sí”, “Para un rostro labrador”, “Pinasco”, “José Trombón”, “Para decir”, “Don José de todas partes”, umi oguahẽvèva. Ohai avei “Ceferino Zarza, compañero” (orekóva Jorge Garbett purory) ha “Cantando” (ombopurorýva Jorge Krauch). Avei Carlos Noguera oipyaha peteĩ obra añoite ohaiva’ekue oñondive pe oheróva Nueva Canción Paraguaya, “Al caído en la víspera”, ha’èva peteĩ homenaje cantautor chileno Víctor Jara-pe, ojejukava’ekue poriahuvereko’ỹme oiko jave golpe militar 1973 hetãme.. Ko obra, ohasávo ára oñemoherakuã opaite tendáre ombohéra “Víctor Libre”.

Kóva oñemomba’eguasu ha’ègui peteĩ composición “López” rembiapo purorýpe, ñe’ẽ aty montaje, purahéi, ñe’ẽpoty ohaìva Juan Manuel Marcos imandu’ávo guerra de la triple alianza oikova’ekue Paraguái rehe, oestrenáva heta gente atýpe ha’égui peteĩ suceso público 1973 arýpe, upe Grupo Experimental de Teatro “Angekíi”. Umi purahéi omohendáva Maneco ha’e “¡Independencia o Muerte!”, “Canto a Felipe Varela” (ñe’ẽpoty ohaiva’ekue Marcos) avei “Resurgirás, Paraguay”, ha’èva oda Martin Mc Mahon mba’éva ojededikáva ñane retã.

Péicha oiko festival ‘73, oiméva Quinteto Vocal de la Facultad de Derecho de la UNA, opurahéi agua hikuái Festival Universitario de la Canción oikova’ekue upe arýpe. Conjunto, Grupo Sembrador, ogana peteĩha jopòi a la Composición, opurahéivo “San si Juan no que sí”.

Ary 1975, oúvo sapy’aite Augusto Roa Bastos avave nopenài gueteri hese, Sembrador omotenonde peteĩ recital oguerohorývo ñande haihàra paraguayo, oestrena haimete, 16 obra oimèva Nuevo Cancionero Paraguayo-pe. Ijapytèpe oime “Donde la guarania crece”, ombopurorýva Maneco moñe’ẽrã Roa Basto mba’èvagui, ojeguerohorýva.

Upe ‘75 guive ’76 peve, oñemoĩvo purosy iñirũ ohechaga’uetèvape ha iñangirũete Jorge Garbett –oikuaava’ekue 1974 ar`ype- omohenda letra mimi orekóva lirismo hypy’ũva: “Ella es así”, “Se le quiere” avei “Lluvia”.

Ary 1976 ha 1977 jave oestudia música umi mob’ehàra Carlos Dos Santos ha Luis Cañete ndive. Omoheñòi “Cigarra, tonta cigarra”, péva oreko José Luis Appleyard ñe’ẽpoty, “Ndareíri oje’e”, Rudi Torga ñe’ẽpotýgui avei “Ka’akupe piari”, peteĩ polea kyre’ỹ ohaiva’ekue iletra ha pèva añoite Maneco guaraníetèpe. Pèicha oñembokatupyry ha hembiasa kuaa Taller Musical Sembrador omboyke purahèi ñemoheñòi ha oñemoĩ omba’apo periodista ramo. Upe tiempo purory omokirirĩ “silencio musical” –ha’e ohenoihàicha- ha’e “Mombe’urã” omoherakuãva “Dominical de Hoy” kuatiahaipyrépe. Pèicha oñemokirirĩ, ha, oguerovia upe purahèi noipytyv0§i omoambue agua heta mba’e ojehasáva hetaite árama.

Hembiasa pahàpe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ary 1980 jave, oikuaa cancer orekóha, ko mba’asy oguerahàva ichupe yvy apégui. Oikuaàvo oikotàha Primer Festival Ypakarai de la Composición Musical, omba’apo jey omojheñòivo iñapytu’ũ roky. Ha péicha ha’éva hembiapo paha, “Poncho de sesenta listas”, ohupytýva mokõiha jopói ko festival-pe.

Ohejàvo fructífera producción musical –hetaiterei ha tuicháva-, jehai periodístico hypy’ũva, temimbo’ekuèra imandu’áva hese ikatupyry ha iñarandúgu ha hetaiterei angirũ ohayhuetéva ichupe, omano Maneco Galeano Paraguaýpe, 9 jasypakõi 1980 jave, upérõ oreko 35 ary..

Referencias[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]