Ary Pyahu

Vikipetãmegua
Ary Pyahu Valparaísope

Ára 31 jasypakõi jave mayma yvypóra oñembosako’i ary paharã ha omomaiteívo, ára 1 jasyteĩ jave, ary pyahu oñepyrũva. Arareñóime ojehuhaguéicha, oñopehẽnguéva ijatypaite tuvakuéra rógape upépe oñemomaitei hag̃ua, py’arorýpe, ary pyahúpe.

Ary paha pyharépe opavave omondéjepi ao pyahu ha isa’y morotĩva, he’iséva opavave omoñepyrũha tekomara’ỹ ha tekopotĩme pe ary pyahu; ha avei pe ary henyhẽ hag̃ua tesãigui ha upekuévo taipore’ỹ mba’asykuéra.

Umi jeroviapy apytépe, oĩ pe ñemopotĩ rehegua; upeháre oñemopotĩva’erã óga ha kotykuéra; oñemombopava’erã “yty” oĩva guive, avei oñemombova’erã umi mba’e tuja térã ndojepuruvéiva; ha upéi, oñemohendapyahupava’erã opaite mba’e ogapypegua. Upéicha avei, pyharepyte jave, oĩva’erã katuete omoañetéva ko’ã jeroviapy, hetave apytépe:

  1. Oguapýva mymbakeha renondépe, omyendy tataindy ha ojerurévo Mitã’i Hesúpe peteĩ mba’e oipota térã oikotevẽva;
  2. Omondéva ao térã sapatu sa’yju ohupyty hag̃ua pirapire ha vy’apavẽ;
  3. Osẽva hógagui ha ohasáva tape peteĩ aoryru ipópe ohupyty hagua peteĩ jeho puku;
  4. Ho’úva pakõi úva ipu aja pakõi jey pe itapu; ha upekuévo ojerurereva, peteĩteĩ, 12 hemikotevẽ;
  5. Ojupíva peteĩ apyka ári térã peteĩ jupiguejyha ohupyty hag̃ua jehechakuaa ha tekoporãve hekove pukukuépe;
  6. Oñohẽva peteĩ kagua y hóga okára gotyo omombiávo teko'asy, vy'a'ỹ ha py’aro; térã
  7. Ombyatýva mbohapy ita ha oñongatúva hógape, ohupyty hag̃ua tesãi, pirapire ha mborayhu.

Pyharepytepotávo oiko oñopehẽnguéva karupyhare, mbokapu ha purahéi pa’ũme; ayvu, puka ha ñe’ẽme’ẽngatúpe; ha og̃uahẽvo pyharepyte, opavave omomaitei ary pyahu, ñehetũ ha ñeañuã apytépe. Arareñoimeguáicha, oĩramo okéva pyharepyte mboyve, upévape ojehero “kure hũ”.

Peteĩ mombe'umi py'amongetarã[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ary pyahu pyharépe peteĩ tujami ha’eñomi ojepy’amongeta, ikotykeha ovetã guive, omaña jepy’apýpe pe arapy tuichaitéva, henyhẽva mbyjágui, ha yvóra hekokirirĩva, ojejaho’íva ro’ýpe. Ndaipóri ko yvy ape ári peteĩ korasõ ityre’ỹvéva ha peteĩ ánga hekorasyvéva imba’évagui. Tyvyty ojepe’ambeguekatúma henonderãme ha ha’e og̃uahẽvo upépe, ñemondýi reheve, ohechakuaa ogueruha hekove rapykuerérõ, opaichagua jejavy ha mba’e vai apo; hete katu ijaku’ipa tekomarãgui ha avei hi’ánga ijaipa.

Póraicha ojaho’i iñapytu’ũ umi ára porãite ha’e ohasava’ekue imitãrusúpe; ku pyhareve jojaha’ỹ, jasypópe, itúva omoĩrõguare chupe tekove rapére ha’e oikuaaporã’ỹva; ku aravo hekopane, ha’e, mitãrusu ojeroviáva ijehe, opyrũrãngue ku tape henyhẽva itágui ha upeichavérõ jepe hekoguapýva, ha’éva tekokatu rape; ojaporãngue hemikotevẽ ha hembiapo; ohapykuehókuri tekojejapo ha jejavy rape; tape ome’ẽgua’útava chupe vy’apavẽ; ha amo hapópe, omoingeva’ekue chupe yvykuapytũetévape.

Peteĩ ñembyasy ijetu’úva oikutu tujami korasõ ha upépe ha’e osapukái asy pe pyhare kirirĩetépe: “¡Áina!. ¡Ikatúnga’ura’e ajevy pe chemitãrusúrõguare!. ¡Áina, Che Ru, chemohendamijeýna tape juasahápe, aiporavo hag̃ua ambue tape!

Tujami sapukái soro okañy arapýre upe pyhare ro’ysãitépe ha ndorekói ñembohovái. Oipotavérõ jepe, ha’e ndaikatumo’ãvéima oiporavo. Ág̃a katu nde, che angirũ, reime gueterei tape juasahápe. Nde ikatu gueterei reiporavo tape ikarẽ’ỹva. Aníkena eheja oiko ndehegui arayvoty, yvoty’ỹre. Aníkena oiko ndehegui arapy, imbyja’ỹva. Aníkena oiko ndehegui ava hemiandu katu’ỹva.

Enlaces[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]