Ary
Ro'y, ro'yho, áño[1] tẽra ary ha'e ára pukukue ohasáva ñande Yvy ohopa rire Kuarahy jerére, ohasa va'erã haimete 365 ára, ndaha'éiramo ro'y hekope'ỹ, orekóva 366 ára. Ro'y ikatu avei he'ise oimeraẽ ára pukukue ohasa va'erã peteĩ yvóra ohopa oimeraẽ mbyja jerére.[2]
Jaiporúramo Gyregório arapapaha, ro'yho oñepyrũ ára 1 jasyteĩ ha opa 31 jasypakõi jave, upéicha ohasa 365 ára oñemohendáva 12 jasýpe, umi ro'y hekope'ỹ (oikóva irundyrundy ro'ýpe) oreko ára 29 jasykõi ha upéicha ojapo 366 ára. Upe niko ojehu ko arapapaha ndaha'éigui peteĩ ro'y tee, Yvy niko ojere Kuarahýre ohasávo 365.25 ára, upévare irundyrundy ro'y ojejoapy va'erã peteĩ ára ani hag̃ua ojoavy arapapaha ha Yvy jerekue.
Arete guasu niko ojejapo opávo ro'y, 31 jasypakõi pyhare, yvy jerekuévo jajuhu jepokuaa ha jerovia opaichagua toñepyrũ porã hag̃ua ro'yho pyahu, jepivénte avei tapichakuéra oiko oñopehẽnguéva ijatypaite ogueromandu'a hag̃ua opamba'e porã ha ombovy'a ichupekuéra ro'y ohasapotáva.
Mbyjakuaápe, oĩ upe ojeheróva ro'y huliáno térã "Húlio ro'y" ha'éva peteĩ ára jehasa oha'ãva; oreko 365.25 ojapóva 86 400 aravo'ive, ojejoapypáramo umíva ojapóta 31 557 600 aravo'ive.[3]
Ro'y avei he'ise ára pukukue ambuéva ojoguami peteĩ ro'yhópe, jepémo ikatu oñepyrũ ha opa ára ambuévape, ha'eháicha arambo'e térã año lectivo.
Gyregório arapapaha
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]Gyregório arapapaha ha'e peteĩ arapapaha ojejapo va'ekue Európape, upe guive oñemyasãi yvy ape ári heta tetãme. Pápa Gyregório XIII ojapo kuri ko arapapaha ára 24 jasykõi ro'y 1582 jave, omyengoviávo Húlio arapapaha. Umi 365 ára (366 ojejoapýramo 29 jasykõi) ha jasykuéra oñemohenda peteĩ arýpe kóicha:
Ojeleeva'ekue
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]- ↑ Marcos Augusto Morínigo (1931). Hispanismos en el guaraní, ehechána "Año". Buenos Aires, kuatia rova 326.
- ↑ Elisa de Castro (1 de marzo de 2020). «año sidéreo». Archivado desde el original, el 25 de diciembre de 2014. Ojehechákuri árape: 25 de diciembre de 2014.
- ↑ "Unidades de la SI." IAU. (Véase la tabla 5 y la sección 5.15.) Reimpreso de: Wilkins, George A.. „The IAU Style Manual“. IAU Transactions, XXB (1989).