Párke Ñu Guasu

Vikipetãmegua
Párke Ñu Guasu.

Párke Ñu Guasu ko párke oime tavaguasu Lúke-pe, oiméva Tetãvore Central kóva Paraguáipe, oñeguahẽ nungávo Aeropuerto Internacional Silvio Pettirossi-pe.

Pa'ũ rovy'ũ orekóva 25 ha haimete, ko'ã árape ojeporu yvypóra oguata haguã, omomýi haguã hete ha opytu'u haguã, yvyramáta ombojegua ko tenda.

Oñangareko párke Ñu Guasu rehe MOPC (Ministerio de Obras Públicas y Comunicaciones) Paraguáipe, péva Dirección de Obras Públicas, oiméva Viceministerio de Obras Públicas y Comunicaciones, po guýpe.

Párke Ñu Guasu ojeike haguã ndojehepyme'ẽi mba’eve, oreko peteĩ tenda 5.000 metro orekóva ha péva ojeporu kõiriri raperõ, pe korapy guasúpe 1.200 metro orekóva avei. Ko pa’ũ rovy’ũ porã oreko káncha vakapipopo ñeha'ãrã, vólei, básquet ha tenis. Péicha umi pa'ũ rovy'ũ mitãnguérape guarã ha gimnasia renda oreko avei.

Tembipota orekóva ko párke omombaretése komunidad, ojuhúvo umi omyakãva ko tenda, péva ojehasa porã ha omombaretévo py'aporã ha py'aguapy pytu'úpe.

Péicha oñemohenda[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Deporte renda.

Ko párke oreko 25 ha pa'ũ rovy'ũ, tape hũ jeguatáha, káncha oñeha’ã haguã partido ha voléi, avei deporte opaichaguáva, mitãnguérape guarã oĩ tenda ikatu haguã ovy’a ha opytu’u haguã avei, oñeikuave’ẽ hi'upyrã ha maymáva oñamindu’usémíva omba’ejogua haguã, oĩ mesa, apyka ha apyka puku ojepytu'u haguã.

Hetaiterei tembiapo ha opáichagua tekove oho upèpe ipytuho haguã, ára ha àra oñemyatyrõ ohòvo ikatu haguã hekoitépe oiporu yvypóra. Ikatu haguã oñemantene oipytyvõ térã osubvenciona empresa privada-kuéra ojepytasóva ikatu haguã pe párke infraestructura iporãve aguã, oje’e niko ko korapy guasu rovy’ũ ha’e pe ombopytúva tavaguasu Lúkepe ha Paraguaýpe avei.

Umi proyecto oñemotenondéva àra ha àra ha oñemba’apóva hese ojehechakuaa oñemyatyrõvo oñemba’apo tape’i rekapado rehe ha upe korapy pukukue ojeipysòva ha pèicha umi proyecto oñemotenondéva ha’e yvyramáta ñemitỹ ha ágã péva okakuaàvo ojepytu’u iguýpe kuarahy ojope akuete jave oñemo’ã haguã yvyrarakã guype ha péicha avei ikatúta pytuho porã oguahë maymàva àgã peve ome’ẽvo tesãi ha kyre’ỹ. Pèicha avei oĩ tenda tapichakuèra ojapóha gimnasia oiporúvo umi aparato oipytyvõva hete porãve haguã ha omombarete haguã ipyti’a ha ojehetepyso porã haguã katupyrýpe, péicha ikyre’ỹvéta ha hesãivéta.

Ñu guasu oreko avei umi ofisína ikatu haguã omomarandu ha oikuaauka umi mba’e ndojekuaáiva ha mayma mbohupápe omomarandu haguã pe mba’e oikuaasévape, upe koty marandúha oĩ oikuaauka haguã umi mba’e ojekuaaséva ko pa’ũ rovy’ũgui, koty ojehechaukáha umi tavaygua rembiapo, koty oñeñongatúha umi tembiporu ha avei servicio ñemopotĩha.

Ojeguereko avei, peteĩ pa’ũ, mba’yrumýi ojehejáha ojeikévo korapy guasúpe, peteĩ ambulancia ha carro de bombero avei oñeikotevẽ mba’èrõ; korapy oñemoĩva hi’upyrãrã, ko yvy tuichakue 1445 .

Párke Taiwán[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Párke Taiwan.

Párke, oĩ pa’ũ ojeheróva “Pàrke Taiwán”. Ko pa’ũ, estilo Oriental oñemohenda ha oñembojegua, heñói ikatu haguã oñembojoja ha ojegueromandu’ávo iconografía taiwanesa-icha ha ohechauka ojeguerekóka katuete pe joyke’ỹicha ñepytyvõ, ha joaju teko porã rekávo, ko’ã mokõi tetã paraguài ha taiwanés.

Ñu guasu, oinaugura Mburuvicha Guasu China Taiwán-gua, karai Chen Shui-bian ha Mburuvicha Guasu Paraguáipe Nicanor Duarte Frutos.

Ko tendàpe avei oñemotenonde peteĩ Proyecto del Jardín Chino, oiméva pe yno’õ guasu peteĩháme, oikéva jeguata yno’o rembe’ýre ojekuaáva Paseo de los Lagos. Ojehecha orekóha ko’ã mba’e: puente ojeikèha 10 metro ipukukue, yvotyty, apyka puku ha tape po’i jeguatáha, tesapèha jajái ha peteĩ glorieta ojoguaitereíva arquitectura oriental.

Ciclovía[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko ciclovía oime Párke Ñu Guasu oka gotyo, Avda. Autopista ári, korapy rokái ombohováiva tenonde gotyo, proyecto omohu’ãtáva àgã opa rire korapy rokài hendaitépe, ojeipyso Párke Ñu Guasu guive Aeropuerto Silvio Pettirossi peve oguahẽva’erã, estación aérea tetãme oimèva oguejy ha ojupìha mbayruveve.

Upe tramo peteĩha ojeipyso Jeikéha 1 guive oho Pàrke jeikéha 2 peve ha ojoajúva circuito oĩva hyepy peve oimèva voìma. Ipe 3 metro rupi ha ipukukue 2.200 metro.

Umi mba’e ojejapóva korapýpe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Eucaliptal.

Ko pa’ũ ikapi’i ha yvyramáta rovy’ũva oiméva mokõi tavaguasu mbytépeve, omopyenda tekoha iporãvéva oñembosako’i haguã tavaygua aty guasu tembiapo guasúpe. Organización DEQUENÍ, ojapòva aty guasu ary pukukue peteĩ árape ha péva ojehero “Caminata de la solidaridad” heta arýma oñemotenonde oikóvo Ñu Guasúpe ha hembipotápe oreko pe kyre’ỹ tesãirã ha mitãnguéra mimi ñangareko ha tekombo’épe taikatupyry Tetã Paraguáipe, toñemoarandu ha ha toñeñangareko mayma mitã ha’éva Paraguái memby, kóva ha’e pe omopyendáva mitãnguéra derecho tetãme. Ambue tembiapo katuete omotenondéva cada año mandu’a “Mitãnguéra ára” oheka mitã’i ha mitãkuña’i tovy’a hi’arape, tetãme ojeguereromandu’a 16jasypoapy, ojegueromandu’ávo umi mitã ha mitãrusu ome’ẽva tetã rehe hekove, péva ojekuaa “Batalla de Acosta Ñu” ramo, oñemotenondeva’ekue Ñorãirõ Guasuete jave ha’éva contra la Triple Alianza. Ko ñorãirõme, hetaiterei mitãmimi omano ha ome’ẽ hekove tetã Paraguái ohayhúgui, ohekávo sãsõ Paraguay-pe.

Anfiteatro.

Péicha avei ojehasa porã ha vy’a ha torýpe umi ogaygua ha ipeh{engue ndive ha omomba’e guasu mit0Ònguéra mimi hi’arape ha omomba’e guasúvo mayma mitã tetãguáva ; ko aty guasu oñemomba’e guasu ha mayma tavaygua oguerohory, MOPC ojepytaso ha umi oiporúva ko tenda omboheko mbo’e ha toikuaa mba’èichapa omomba’eguasu va’erã pe oguerekóva, ha’éva Párke Ñu Guasu ha toñepyrũ kuaandy ha responsabilida oime jave korapy guasu rovy’üme ha pèva tuicha mba’e tavayguakuéra omomba’e haguã tekohàpe ojeguerekóha sãsõ ha vy’a.

Péicha aeromodelismo avei oguereko ipa’ũ pàkepe. Umi ohayhùva ko deporte ikatu omotenonde orekògui pa’ũ kakuaa ha oñemohendáva ichupekuéra guarã avei ha péicha oñembokatupyry aeromodelismo-pe py’ỹive. Péicha avei oñeha’ã ha oñembokatupyry opo haguã paracaidismo-pe. O{i ára oñemotenondéha, festival de paracaidismo, péicha ojeju tetã ambuégui ha avei ko’ápe oĩva ndive ha hetaiterei gente ombyaty ha maymáva oguerohory ko ohóva ohecha ha opo os{e rire imba’apohágui, ha mit0Ònguéra ohechàva oguerohryeterei ko’ãichagua deporte, ndaijojahàiva. Ko’ãichagua aty ojejapòva paracaidismo rehe, ogueru heta gente ha umi paracaidista opotàva ou Pindorama, Argentina, Chile, Uruguay, Ingyatérra, Estados Unidos, Francia, España, Suiza ha Bolivia-gui, ome’{eva sa’y, kyre’ỹ, ha ohupíva amo yvate tetãme, pèva oje’ehàicha ome’ẽ calificación de alto nivel.

Pulmón de la ciudad[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Area de descanso.

Añetehápe, Párke Ñu Guasu omopyenda pa’ü rovy’ũ piro’y ha oñemomba’eguasúva ha mayma tavaygua oikóva Lúkeha Paraguaýpe ohayhu. Àra ha ára hetaiterei gente oho oguata, ojapo deporte tèrã oñembopiro’y haguãnte ha ohetũvo ka’avo ryakuã ha’èva tekoha añetéva pytuho, ikatu avei opytu’úmi haguã ha hesarái umi mba’e ojopýva ichupégui, omohu’ã rie hembiapo imba’apohápe.

Namombyrýi, aguĩeterei Paraguaýgui, oimène 20 aravo’i rupi, ko pa’ũ omokyre’ỹ hesãi haguã, responsabilidad ojeguerekòva ikatu haguã oï ñangareko ha mborayhui tekoháre ha oĩ haguã akãngeta, ikatu haguã oñeñangare porã hese ha péva ome’ẽ py’aguapy ha mbojoja yvypóra pe tekoha ñangareko ha ojehekávo tesãi ha jeiko porãve Paraguápe.