Simón Bolívar

Vikipetãmegua
Simón Bolívar
Mba'érepa omano mba'asy po'i y akãnunduhũ
Hetã EspañaVenesuélaEkuatorVolívia y Gran Colombia
Hembiapo ojokuaikuaáva y ñorairõhára ruvicha
Jokuaikuaa rape Masonería regular
Omendáva María Teresa del Toro y Alayza
Jopói Gran Cruz de la Orden El Sol del Perú, doctor honoris causa de la Universidad Nacional Mayor de San Marcos y Libertador de Venezuela
[editar datos en Wikidata]

Simón Hosé Antonio de la Santísima Trinidad Bolívar Palacios Ponte y Blanco (Caracas, 24 jasypokõi ary 1783[1]-Santa Marta, 17 jasypakõi ary 1830), ojeikuaaporãvéva Simón Bolívar réraicha (Acerca de este sonido oje'e), ha'e akue karai ñorairõhára aty ruvicha ha ojokuaikuaáva tetã upe aja Epáña ipoguýpe Venesuéla, ha'e niko omoheñói va'ekue umi tetã Gran Colombia ha Vorívia. Karai herakuãitéva upe tetãnguéra Amerikagua sãsorã ñemongu'éme, tetãnguéra osẽsévo Imperio español ipoguýpe. Simón Bolívar oipytyvõ ko'ã tetãnguéra sãsóre: Vorívia, Kolómbia, Ekuator, Panama,[2] Venesuéla ha oipytyvõ omohenda hag̃ua Perũ retã.[3]

Ary 1813-pe ojehechakuaa chupe téra herakuã rupi Venesuéla Mosãsohára upe Táva Mérida ñesãmbyhýre Venesuéla retãme, oñemoañete rire táva Caracas upe aryitépe, ojehechakuaaite hérare. Hetaite apañuái ha jejoko omombytasékuri hembiapo Amérikare, upévare he'i hese ha'e niko «karai umi mba'e jetu'úgui» peteĩ kuatiañe'ẽme omondo akue mburuvicha Francisco de Paula Santander-pe guarã ary 1825-pe.

Simón Bolívar omba'apo avei tetã pyahu Gran Colombia moñepyrũme, ha'e oha'ã ojapo ko tetãgui peteĩ tekoha guasu mbarete ha ñembojoajupyre Amérika-pe, ha'e niko ku tetã rendota avei. Ojehechakuaa Simón Bolívar ha'eha Karai Amérikagui hembiapóre ha iñeimo'ãre, hembireja tuichágui Amérika jokuaikuaápe guarã, upévare oĩ tetã heta omomba'eguasu chupe.[4][5]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Vargas Martínez, Gustavo (2011). «Biografía de Simón Bolívar». Ojehechákuri árape: 3 de septiembre de 2017.
  2. "Capítulo X La independencia de Panamá de España en 1821." (PDF)
  3. «Simón Bolívar».
  4. «INTERNATIONAL: Bolivar DayArchive copy». Archivado desde el original, el 2011-01-302011-01-30. Ojehechákuri árape: 2018-07-252018-07-25.
  5. «Simon Bolivar - (1783-1830)Archive copy». Archivado desde el original, el 2010-06-182010-06-18. Ojehechákuri árape: 2018-07-252018-07-25.

Joaju[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]