COVID-19 ñemosarambi guasu

Vikipetãmegua
Koronavíru mba'asy tuichavéva 2019-2020

COVID-19 hasýva hetakue.

COVID-19 hasýva
peteĩ sua tetãygua rupive
Agente patógeno
Patógeno SARS-CoV-2
Tipo de patógeno Virus
Enfermedad causada COVID-19
Datos históricos
Ñemosarambi renda 1 jasypakõi 2019[1]
Ñepyrũ renda Wuhan, Hubei
Chína
Nivel del contagio Mba'asy yvoragua
Mba'asy yvoragua ñepyrũ 11 jasyapy 2020
Lugares afectados 260 tetã
Datos del contagio
Hasýva 115.298.908[2]
Omanóva 6.320.861[2]
Casos recuperados 506.624.618[2]
VIKIPETÃ NDAHA'ÉI POHANOHA RENDA Pohano rehegua 
[editar datos en Wikidata]

COVID-19 ñemosarambi guasu 2019-2020 niko pe koronavíru mba'asy tuichavéva oñepyrũ oñemosarambi oparupi jasypakõi 2019-pe, ko COVID-19 niko peteĩ mba'asy vai pyahu peteĩva pe koronavíru atýgui ome'ẽva.[3][4] Ojehecharaẽ oñepyrũ táva Wuhan-pe jasypakõi 2019-pe,[5] tetãvore Hubei itavusu, Chína retãme, upépe ojehecha tapichakuére ipytuhẽ asy ha ndojeikuaái mba'érepa. Haimete opavave umi hasýva omba'apo térã oiko aguĩ umi omba'ápova Piraro'o Ñemuha Guasúpe Wuhan Táva pegua.[6] Tesãi Arapygua Atyguasu (OMS) ohechakuaa ára 11 jasyapy 2020-pe oikoha ko mba'asýgui ñemosarambi guasu oparupi.[7]

Ára 6 jasypoteĩ ary 2022 meve, oñemomarandu oikoha amo 535 sua hasýva 260 tetãme ha yvy pehẽnguépe, amove 6.320.861 omanóva. Upéicha avei, jasypoteĩ 2022 aja oĩma 5.180.000.000 tapicha orekómava vakúna ojokokuaáva koronavíru, péva hína 66% opaite tekovégui ko yvy ápe ári. OMS he'i amo 10 % opaite tapichakuéragui hasýmava ko mba'asýgui, jasypa 2020-pe (upéicha he'ise amo 780 sua tapicha hasýmava), oparupi oĩgui hetaite nomombe'úiva hasyha térã hasyhague.[8][9]

Ko víru héra koronavíru oñemosarambi jepe tapicha tapicháre, tenondeite oñemuasãi juruaysy michĩ sa'i ohypýi, juru rendy osẽva hasýgui oñe'ẽvo, hu'úvo, iñatĩávo térã iñambúvo.[10][11][12] Oñemosarambi pya'eve tapichakuéra oiko oñondive peteĩ tendápe, ikatu avei oñemuasãi japokóvo mba'e oimeraẽva iky'áva ha upéi japoko ñande jurúre, ñande resáre térã ñane tĩre. Víru oñemohenda yvypóra retépe 5 ára aja, oiméne ikatu hi'are mokõi térã amo 14 ára aja.[13][14] Tapicha hasýva katuete iñakãnundu, hu'u ha ipytuhẽ asy.[13] Umi mba'asy ambuéva ikatu oiko COVID-19 rehe niko neumonía, pytuhẽ mba'asy vai ha sepsis.[15][16][17] Amo jasykõi 2021 meve, ojejapóma heta vakúna ojeipuru oparupi,[18][19],[11] hákatu jajoko porãve hag̃ua ko mba'asy ha ñañemonguera hag̃ua niko terápia umi techaukahápe guarã ha mba'asyapypẽme guarã gueteri.[20]

Ani hag̃ua oñemosarambive ha oñemuasãive ñañeñangareko va'erã upéicha: py'ỹi jajepohéi y ha havõre, ñanderu'u térã ñaneatĩa jave ñamo'ã ñande juru ñande jyvangápe, ñañemoha'eño ha ndaikatúi japyta ñaneaguĩ, jaipuru arã jurumo'ãha ha ñamoha'eño umi hasýva.[11] Ombohasykatuve umi karai ha kuñakarai ohasáva 65 ary ha avei ijetu'uve umi hasy tapiáva ndive: huguyasukáva, ikorasõrasýva, hasykatúva ipyti'ápe, hamba'e, umi opyta va'erã hógape.[21] Upéicha avei, ojehecha mymba ambuéva ikatu oreko COVID-19 —jagua, mbarakaja, jaguarete, leõ ha mbopi— yvypóraicha.[22] Ojejoko hag̃ua ko víru ñemosarambi guasu, heta tetã rekuái omboty hetã rembe'y ani hag̃ua tapichakuéra hasýva ohasa reíva, oporomoha'eño ha omboty ñemuhakuéra.

Ko ñemosarambi guasu ombohasa vai heta tapichápe, pirapire ñemono'õ oñemochĩ.[23] Mbo'ehao ha mbo'ehaovusu oñemboty va'erã 124 tetãme, upéicha amo 2200 sua oñemoarandúva ndaikatúi oho mbo'ehaópe.[24] Opaite yvypóragui peteĩ mbohapýgui oñemoha'eño va'erã, opyta va'erã hógape,[25] upéicha ojehecha pirapire ñemomba'apo oñemochĩ avei [26] ha heta umíva mba'apo'ỹ ko'ãga.[27] Oiko avei heta umíva omomarandu mba'e japu ko mba'asy rehegua,[28] upéicha avei heta umi omboyke tapichakuéra oúva Chínagui.[29]

Ñepyrũ[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Wuhan távape[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Táva Wuhan tasyokuéra ohecharae oñepyrũhague ko mba'asy pyahu jasypakõi 2019-pe, ojehechaukahápe umi hasýva, ha he'iháicha pe tetã kuatia maranduha tee, oñepyrũ kuri oñemosarambi tapicha tapicháre umíva omba'apo térã oiko aguĩ umi omba'ápova apytépe upe Piraro'o Ñemuha Guasúpe Wuhan Táva pegua.[30] Oĩ jepe ñehesa'ỹijo ambuéva,[31], mbo'ehaorusu Harvard pegua techapyrãme, ohesa'ỹijo kuri táva Wuhan ra'anganguéra ha umi jeheka tapichakuéra ojapo internet-pe umi mba'asyapypẽ rehegua, upéicha ohecha hikuái mba'asy ikatu oñepyrũ 2019 araroguekúi jave.

Umi hasýva peteĩha oje'e rae oguerekoha neumonía pyahu ijypy ojekuaa'ỹva, ohesa'ỹijo porãve rire umi hasývape ojehechakuaa upe oporohasýva niko peteĩ koronavíru pyahu, oñembohéra kuri 2019-nCoV.

Ojekuaa umi koronavíru osyry rei mymbakuéra apytépe, hákatu koronavíru okakuaa ha oñemoambue oike hag̃ua yvypóra retépe (upéicha ojehero zoonótico ko víru rehe, péva he'ise oúva mymba ha ojehasa yvypórape) convirtiéndolos así en virus zoonóticos), upeichaite oikoháicha umi mba'asy SARS, Kuarahyresẽ Mbyte mba'asypararã ha irundy koronavíru ambuéva ikatu ombohasa asy yvypórape ha imba'asyapypẽnguéra ojogua tĩpa'ã. Opaite koronavíru ko'ãga meve ojekuaáva ikatu oñemosarambi tapicha tapicháre.[32][33]

Ñemosarambi tetãnguéra ambuévare[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko'ãga jaikuaa jasypakõi 2019 ko mba'asy oñemuasãima ha oguahẽma Európape, tenondeitépe táva Parĩ, [34] Milán ha Torínope,[35] hákatu oñemuasãi kañyhápe, hi'areite ojekuaa hag̃ua ko mba'asy oĩmaha Európape, ñehesa'ỹijo rupi.

Tesãi Arapygua Atyguasu (OMS) omomarandu rire ko mba'asy ikatu oñemosarambi oparupi, heta tetã Ásiape ohasáva SARS ñemosarambi guasúre 2003-pe oñepyrũ oñembosako'i. Tetãnguéra Chína jerére oñepyrũ oipuru tembiporu he'íva tapichakuéra iñakãnundúvapa hetã rembe'ýpe, ani hag̃ua oike ijyvýpe umi hasýva.[36]

Ára 13 jasyteĩme OMS omombe'u ojehecháma upe hasýva peteĩha tetã ambuévape, ndaha'éiva Chína. Peteĩ kuña Chinagua 61 ary orekóva ha oikove táva Wuhan hi'aguĩva, ha'e oho aviõme ára 8 jasyteĩ Wuhan guive Tailandia peve 5 hogayguáva ndive. Oguahẽvo upépe ojehechakuaa iñakãnunduvahague ha ojegueraha chupe tasyópe.[37][38] Upe guive, pya'eite oñemosarambi tetãnguére rupi.

Upe Tesãi Arapygua Atyguasu (OMS) ohechakuaa, ára 30 jasyteĩ 2020-me, oikoha mba'e vai ikatu oporombohasa'asy oparupi, he'iháicha Tesãi Rekorã Arapygua kuatiápe,[39][40][41] ha upéi ohechakuaa ára 11 jasyapy 2020-pe oikoha ko mba'asýgui ñemosarambi guasu oparupi, hetaitégui ojehecha umi hasýva (118 000) ha omanóva (4291) oparupi (114 tetãme).[42][43]

Mba'asy jejoko[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ani oñembova hag̃ua ko mba'asy tenondeite ojepoheimeme va'erã havõ ha ýre, ndaipóri ramo havõ ikatu ojeipuru avei oñemopotĩ hag̃ua alkoo gel, ojeikuaágui ko mba'asy oñembova juruaysýre, mba'eguasuite tapicha hu'úvo térã iñatĩávo jave omo'ã va'erã ijuru ijyvangápe térã tĩ'aópe, ojejerure avei tapichakuérape oñemoha'eño hag̃ua, osẽ tekotevẽrõ, nahi'aréi arã tapicha hetahápe, ha akóinte ojeipuru va'erã jurumo'ãha. Tesãi Arapygua Atyguasu (OMS) he'i jasyapýpe umíva hesãi noikotevẽi jurumo'ãha, [44] jasyrundy katu he'i oĩ tetã tapichakuéra oipuru va'erã. [45] Oĩ ramo jepo pohãnohára ha hesa'ỹijohára he'íva akóinte ojeipuru va'erã jurumo'ãha, upéicha ojehechágui mba'asypararã H1N1 oikóvo, heta ojoko ko mba'asy tapichakuéra oipurúvo jurumo'ãha.[46]

Paraguáipe, tasyo ha pohãnohára kuéra ojerure ani hag̃ua jakaru ha jay'u heta tapicha apytépe peteĩ tembipurumíre térã ja'u terere ha ka'ay heta tapicha ndive jajapoháichajepi. Ág̃a guive peteĩteĩ jaguerekova'erã ñande terere ha ka'ay ñandéve g̃uarãnte ha aníke ñaikuave'ẽ ñande rapichápe. Naiporãvéima avei jajopopyhy térã ñañohetũ, upéicha avei ñamopotĩ porã ha py'ỹiva'erã ñande róga ha umi mba'e ñande térã ambuéva opokova'ekue.[47]


Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Huang C, Wang Y, Li X, Ren L, Zhao J, Hu Y, Zhang L, Fan G, Xu J, Gu X, Cheng Z, Yu T, Xia J, Wei Y, Wu W, Xie X, Yin W, Li H, Liu M, Xiao Y, Gao H, Guo L, Xie J, Wang G, Jiang R, Gao Z, Jin Q, Wang J, Cao B. (Febrero de 2020). «Clinical features of patients infected with 2019 novel coronavirus in Wuhan, China» (en inglés). Lancet 395 (10223):  pp. 497-506. doi:10.1016/S0140-6736(20)30183-5. PMID 31986264. https://www.thelancet.com/action/showPdf?pii=S0140-6736%2820%2930183-5. 
  2. 2,0 2,1 2,2 Universidad Johns Hopkins (ed.): «Coronavirus COVID-19 Global Cases by the Center for Systems Science and Engineering» (en inglés) (31 de marzo de 2020). Ojehechákuri árape: 04 de octubre de 2020.
  3. «Coronavirus disease named Covid-19», BBC News, 11 de febrero de 2020. Ojehechákuri árape: 11 de febrero de 2020. (en-GB)
  4. «Severe acute respiratory syndrome-related coronavirus: The species and its viruses - a statement of the Coronavirus Study Group» (en inglés). bioRxiv. doi:10.1101/2020.02.07.937862. https://www.biorxiv.org/content/10.1101/2020.02.07.937862v1.full.pdf. Consultado el 11 de febrero de 2020. 
  5. «[https://web.archive.org/web/20200330025034/https://www.thelancet.com/action/showPdf?pii=S0140-6736%2820%2930183-5 Clinical features of patients infected with 2019 novel coronavirus in Wuhan, China]» (en en) (pdf) pág. 3 (30 de enero de 2020). Archivado desde el original, el 30 de marzo de 2020. doi:10.1016/S0140-6736(20)30183-5. Ojehechákuri árape: 2 de abril de 2020.
  6. «Nuevo coronavirus - China». Ojehechákuri árape: 27 de enero de 2020.
  7. "WHO Director-General's opening 7remarks at the media briefing on COVID-19—11 March 2020." World Health Organization: 11 de marzo de 2020.
  8. País, El (2020-10-05). «La OMS estima que el 10% de la población mundial se ha contagiado de covid, 22 veces más que los casos diagnosticados» (en es). Ojehechákuri árape: 2020-10-27.
  9. «COVID-19 Virtual Press conference transcript - 12 October 2020» (en en). Ojehechákuri árape: 2020-10-27.
  10. Álef Libera el Conocimiento (ed.): «Carl Flügge y las gotas de saliva que se expulsan al hablar» (11 de octubre de 2013). Ojehechákuri árape: 22 de marzo de 2020.
  11. 11,0 11,1 11,2 "Q&A on coronaviruses." [[Organización Mundial de la Salud |World Health Organization]]. 11 de febrero de 2020.
  12. "Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) - Transmission (in en-us)." 17 de marzo de 2020. Nuoroda tikrinta 23 de marzo de 2020.
  13. 13,0 13,1 "Symptoms of Novel Coronavirus (2019-nCoV)." US Centers for Disease Control and Prevention. 10 de febrero de 2020.
  14. The epidemiology and pathogenesis of coronavirus disease (COVID-19) outbreak“. Journal of Autoimmunity (Febrero de 2020). DOI:10.1016/j.jaut.2020.102433. PMID 32113704. 
  15. "Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) (in en-us)." 11 de febrero de 2020. Nuoroda tikrinta 23 de marzo de 2020.
  16. «La sepsis causa la mayoría de las muertes por coronavirus» (en es) (24 de marzo de 2020). Ojehechákuri árape: 24 de marzo de 2020.
  17. «Coronavirus: los supervivientes conservan ARN del virus hasta 20 días» (en es) (10 de marzo de 2020). Ojehechákuri árape: 24 de marzo de 2020.
  18. "Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) (in en-us)." 11 de febrero de 2020. Nuoroda tikrinta 23 de marzo de 2020.
  19. Welle (www.dw.com), Deutsche. «MSF: Urge liberar la patente de la vacuna contra el COVID-19 | DW | 23.02.2021» (en es-es). Ojehechákuri árape: 2021-02-26.
  20. "Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) (in en-us)." 11 de febrero de 2020. Nuoroda tikrinta 23 de marzo de 2020.
  21. Recomendaciones de la OMS respecto al coronavirus (Consultado lunes, 18 de mayo del 2020)
  22. «Dos gatos en Nueva York son las primeras mascotas con coronavirus confirmado en EE.UU.» (en es-es) (23 de abril de 2020). Ojehechákuri árape: 23 de abril de 2020.
  23. «Here Comes the Coronavirus Pandemic: Now, after many fire drills, the world may be facing a real fire», The New York Times, 29 de febrero de 2020.
  24. "COVID-19 Educational Disruption and Response." UNESCO: 20 de marzo de 2020.
  25. «Un tercio de la población mundial, confinada por coronavirus» (en es) (24 de marzo de 2020). Ojehechákuri árape: 28 de marzo de 2020.
  26. «El FMI alerta que el covid-19 llevará al mundo a una recesión como la de 1930» (en es). Ojehechákuri árape: 24 de abril de 2020.
  27. «El COVID-19 podría cobrarse casi 25 millones de empleos en el mundo, afirma la OIT» (en es) (18 de marzo de 2020). Ojehechákuri árape: 24 de abril de 2020.
  28. «As the coronavirus spreads, one study predicts that even the best-case scenario is 15 million dead and a $2.4 trillion hit to global GDP», Business Insider, 5 de marzo de 2020.
  29. «Spit On, Yelled At, Attacked: Chinese-Americans Fear for Their Safety», The New York Times, 23 de marzo de 2020. Ojehechákuri árape: 23 de marzo de 2020.
  30. «Nuevo coronavirus - China» (12 de enero de 2020).
  31. Nsoesie, Elaine Okanyene; Rader, Benjamin; Barnoon, Yiyao L.; Goodwin, Lauren; Brownstein, John (8 de junio de 2020) (en en-US). Analysis of hospital traffic and search engine data in Wuhan China indicates early disease activity in the Fall of 2019. https://dash.harvard.edu/handle/1/42669767. Consultado el 20 de junio de 2020. 
  32. Rogier van Doorn, H.; Yu, Hongji (2019). «33. Viral Respiratory Infections». Hunter's Tropical Medicine and Emerging Infectious Diseases E-Book (10th edición). Elsevier Health Sciences. p. 286. ISBN 978-0-323-55512-8. 
  33. «Novel Coronavirus 2019 | CDC» (en en-us) (13 de enero de 2020). Ojehechákuri árape: 14 de enero de 2020.
  34. https://www.elperiodico.com/es/sociedad/20200505/estudio-medico-detecta-covid-19-europa-francia-diciembre-coronavirus-7950461
  35. Verdú, Daniel (19 de junio de 2020). «Un estudio de aguas residuales confirma que la covid-19 ya estaba en Italia en diciembre» (en es). Ojehechákuri árape: 20 de junio de 2020.
  36. Parry, Jane (8 de enero de 2020). «Pneumonia in China: lack of information raises concerns among Hong Kong health workers» (en en). BMJ 368. doi:10.1136/bmj.m56. ISSN 1756-1833. PMID 31915179. https://www.bmj.com/content/368/bmj.m56. 
  37. Organización Mundial de la Salud. «Nuevo coronavirus - Tailandia (ex-China)», 14 de enero de 2020. Ojehechákuri árape: 24 de abril de 2020.
  38. Schnirring (14 de enero de 2020). «Report: Thailand's coronavirus patient didn't visit outbreak market» (en en). Ojehechákuri árape: 15 de enero de 2020.
  39. Schnirring, Lisa (20 de enero de 2020). "New coronavirus infects health workers, spreads to Korea (in en)."
  40. «OMS declara estado de emergencia internacional ante el avance del nuevo coronavirus». Ojehechákuri árape: 30 de enero de 2020.
  41. «Statement on the second meeting of the International Health Regulations (2005) Emergency Committee regarding the outbreak of novel coronavirus (2019-nCoV)» (en en). Ojehechákuri árape: 30 de enero de 2020.
  42. «OMS advierte que puede ser considerado como una pandemia». Ojehechákuri árape: 11 de marzo de 2020.
  43. «Atención: la OMS declara al coronavirus como una pandemia» (11 de marzo de 2020). Ojehechákuri árape: 11 de marzo de 2020.
  44. Special Broadcasting Service (SBS) (ed.): «Do you need to wear a mask to protect yourself from the coronavirus?» (en en) (30 de enero de 2020). Archivado desde el original, el 30 de enero de 2020. Ojehechákuri árape: 11 de febrero de 2020.
  45. «¿Por qué la OMS cambió la recomendación sobre el tapabocas?» (5 de abril de 2020). Ojehechákuri árape: 9 de abril de 2020.
  46. CNN (ed.): «Un número cada vez más grande de expertos de salud dice que las personas deberían usar mascarillas en medio de la crisis del nuevo coronavirus» (31 de marzo de 2020). Archivado desde el original, el 1 de abril de 2020. Ojehechákuri árape: 2 de abril de 2020.
  47. «Koronavíru guaraníme, David Galeano Olivera» (21 jasyporundy 2020). Ojehechákuri árape: 9 de abril de 2020.

Joajuha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]