Emigdio Ayala Báez

Vikipetãmegua
Emigdio Ayala Báez

Téra teñõikuaEmigdio Ayala Báez
Teñõi 5 de agosto de 1917
Paraguarí, Paraguay
Mano 24 de febrero de 1993
Paraguarí, Paraguay
Nacionalidad Paraguaya
Área Música
Tembiapokue A mi pueblito Escobar, Sol de América

Emigdio Ayala Báez heñói táva Escobar-pe, Paraguari Departamento, Paraguáipe, 5 jasypoapy 1917-pe.

Iñepyrūme[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oñepyrũ oipykúi arte rape Herminio Giménez ykére; hendive, amo 1940 rupi, osẽ’ypy omyasãivo Paraguái purahéi Brasil-pe.

1941-pe, músico aty omotenondéva Félix Pérez Cardozo onohẽ tembiapo “Mi dicha lejana”, guarania neporãva oñe’ẽva mborayhu rehe, ha heseve ha’e okakuaa ha herakuãmombyry.

1947-me osẽ jey omyasãivo Paraguái purahéi Herminio Giménez ndive, ko’ág̃a Argentina-pe haitéma.

Hapykuere[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

1948-pe Eladio Martínez okonvida chupe oikévo ijatýpe, ohótava Olimpíadas oikótava Londres, Inglaterra-pe, Sir Eugen Millington Drake pytyvõme, ikatu hag̃uáicha oraha Paraguái réra, deporte rupi ko tetã nomondóire avavépe. Europa rape oikundahaha rupi ohai Martínez ndive guarani “Oración a mi amada”, tetã purahéi oñe’ẽva mborayhúre ojapokói hatãvéva tetãygua korasõre. “Trío Olímpico”, péicha herava’ekue upe aty, oĩva hyepýpe avei Albino Quiñónez, opurahéi ha ojeguerochichĩ peteĩ pa’ũ ome’ẽva chupe BBC de Londres, opurahéivo opaite tetãnguéra rérape oúva ohechaukávo ha’eve deporte rupi, mbo’ahaovusu herakuãmombyrýva Universidad de Oxford, Rréi ha hogayguakuéra renondépe; upéi omobojoapyve hembiapokuéra heta tetã Europa ryepýpe.

Heta ára oiko Buenos Aires, Argentina-pe; ojevyjey Paraguáipe opáva 1980. Oĩva’ekue aty oguerojerava’ekue APA (Autores Paraguayos Asociados)-pe ha socio hekove pukukue javeve SADAIC (Sociedad Argentina de Autores y Compositores)-pe.

Hekove pahávoma[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Omano itáva, Escobar Paraguari departamento-pe, 24 jasykõi 1993-pe.

Hembiapokue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Umi oñembohysyimava’ekue ndive oĩve hembiapokue apytépe “A mi pueblito Escobar” (purahéi neporãva omoha’angáva itáva, máramo ojehai’ỹva Paraguái purahéi apytépe), “Sol de América” (Club péicha hérava purahéi), “Lejana flor” (ojapova’ekue Eladio Martínez), “Dulce polquita”, “Nde tapere”, “Noche en el corazón” ha “Palomita ven”.

Referencias[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Enlaces externos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]