FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 2022

Vikipetãmegua
Vakapipopo Ñembosarái XXII
Katára 2022
كأس العالم لكرة القدم 2022
FIFA World Cup Qatar 2022


Tetã Katára
Arange 20 jasypateĩ 2022
18 jasypakõi 2022
Oñeha'ãva 32
Podio
• Campeón
• Subcampeón
• Tercer lugar
• Cuarto lugar
 
Arhentína
Hyãsia
Kyoásia
Marruéko
Partidos 64

FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 2022 (ingleñe'ẽ: 2022 FIFA World Cup Qatar; ha áraveñe'ẽme: بطولة كأس العالم لكرة القدم)[1] ha'e akue pe Vakapipopo Tembiesarái Yvypavẽ oha'ãva Kuimba'e mokõipa mokõiha, ojapova'ekue FIFA. Kóva ojejapo tetã Katárape, ára 20 jasypateĩ guive ha ára 18 jasypakõi meve ary 2022 jave, Kátarape oiko jave araroguekúi, Kátarape oñeme'ẽ umi akatúa ojapo hag̃ua kóva 2 jasypakõi ary 2010-pe.[2]

Kóva ha'e pe mbohapyha Vakapipopo Tembiesarái Yvypavẽ ojejapova Ásiape, pe Hapõ-Ñemby Korea 2002 pegua, ha pe Rrúsia pegua ary 2018-pe (jepémo ko paha pegua oguereko peteĩ sede Ásia yvyvusupe);[3] ha pe peteĩha ojejapova Ásia Kuarahyreikepe, ha avei, peteĩha ojejapova Kuarahyresẽ, peteĩ tetã áravepe ha itetãygua hetaveva ha'eva musulmã, ha avei pe michĩveva oguerekóva yvy.[4]

Avei kóva ha'e pe Vakapipopo Tembiesarái Yvypavẽ oñeha’arõve, 1950 pegua rire, kóva oñepyrũ jasypateĩme ha opa jasypakõime 2022 peguape, ha ndaha’éivo umi jepiguáicha jasypoteĩ ha jasypokõi. Avei kóva ha'e pe Vakapipopp Tembiesarái Yvypavẽ imbykyvéva 1978 rire, kóva ojejapo 29 ára pukukuepe, ndaha'éivo umi jepiguáicha 32 ára pukukue, árakuéra ndaha’éiva ojeipuruva umi Vakapipopo Tembiesarái Yvypavẽ ipahaguévaicha.[5][6]

Kóva ha'e pe hetaveva ojejapova gol: 172 (2.69 peteĩ ñeha'ãme). Pe peteĩha jerepe oñemo'inge 120 gol, kóva ha'e pe mokõiha Vakapipopo Tembiesarái Yvypavẽ michĩveva omo'ingeva gol aravore atype oñemo'inge rire 32 tetãme, oguerekovo pe ojehopytyva'ekue Yvyáfrika 2010-pe ojejapohape 101 gol, avei Hyãsia 1998 rire kóva ha'e pe Vakapipopo Tembiesarái Yvypavẽ nda'ipoihape peteĩ tetã ipu'akava umi 3 ñeha'ãme. UEFA ha AFC ha'e umi imbareteveva upe fase-pe, ohasavo poapy paapygui UEFA pegua, ha peteĩha jey tembiasakuepe, ohasa mbohapy tetã Ásiagua poteĩgui. ambue hendáicha, Conmebol katu ombohasa mokõi umi irundy ombomyakãva chupe, ambuepe katu Concacaf ha CAF omboporiahuvereko, kóvapy peteĩ Yvateamérikagui ohasa Aty Ñeha'ãgui, ha Áfrikagui katu ohasa mokõi pogui. Umi ndohasa'iva apýtepe ojehecha Véyhika, Uruguái, Alemáña, ha avei Katára, oikóva pe tetã ojapova peteĩ Vakapipopo Tembiesarái Yvypavẽ ivaiveva peteĩ Vakapipopp Tembiesarái Yvypavẽpe, ha pe mokõiha opytava okape Aty ñeha'ãme.[7]

Poapyha ñeha'ãne, Ñembyamérika ombohosa umi mokõi tetã ohasava'ekue aty ñeha'ãgui umia ha'e Arahentína ha Pindoráma, jepémo irundyha ñeha'ãme ohasa Arahentína añoite, kóva ohasa paha mboyve ñeha'ãme, umi mokõi Európagua: Hyãsia ha Kyóasia, kóva jeve Marruéko oiko pe peteĩha tetã Áfrikagua ohasava paha mboyve ñeha'ãme.

Arahentína oiko FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 2022 campeón, oĩva Lionel Messi poguýpe, ipu'aka rire Hyãsiare 4-2 penal-pe, opyta rire hikuái 3-3. Ko'icháite Arahentína oiko mbohapyha campeón irembiasakuepe (pe Vakapipopo Tembiesarái Yvypavẽ oikohape campeón ipahaveva ha'e pe Méhiko 1986).

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. https://context.reverso.net/traduccion/arabe-espanol/%D9%83%D8%A3%D8%B3+%D8%A7%D9%84%D8%B9%D8%A7%D9%84%D9%85+%D9%84%D9%83%D8%B1%D8%A9+%D8%A7%D9%84%D9%82%D8%AF%D9%85
  2. Súrich (2 jasypakõi ary 2010) «FIFA he'i Kátara ojapotaha Vakapipopo Tembiesarái Yvypavẽ ary 2022». Agencia Peruana de Noticias. p. andina.pe.
  3. «FIFa Tembiesarái Yvypavẽ 2018 Rrúsia oikohape:Ekaterimburgo, Európa ha Ásia tetãkorapy». El Universo. 24 jasypa ary 2018. p. eluniverso.com.
  4. Aritz Gabilondo (7 jasypateĩ ary 2012)«Kátara oĩ umi 10 tetã sa'ive ikyhyje'ỹveva apytépe ko yvy ape ári». as.
  5. «Kátara 2022, pe Vakapipopo Tembiesarái Yvypavẽ areve oñeha’arõvéva». AireDigital. 15 jasypoteĩ ary 2018. p. airedesantafe.com.ar
  6. «FIFA he'i mba'e ára oñepyrũta Vakapipopo Tembiesarái Yvypavẽ 2022, ára 18 jasypateĩ ha opata ára 24 jasypakõi». Infobae.com. 25 jasyporundy ary 2018. oñeporãndú 24 jasypoteĩ ary 2017.
  7. Pe ambue tetã ojapova peteĩ Vakapipopo Tembiesarái Yvypavẽ, ndohasa'iva aty ñeha'ãgui ha'e Yvyáfrika, pe Tembiesarái Yvypavẽ 2010 peguape.

Joaju[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]