Holocausto

Vikipetãmegua
Holocausto

Yvate guive. 1ha: Umi Bergen-Belsen yvykua, oñemoĩhaguépe hudiokuéra ojejuka rire chupekuéra. 2ha: Monambipyre hudío ouva'ekue Hungyria pegua ha oguahẽ ramóva Auschwitz-pe 1944 jasypópe; ta'anga asu, tatatĩsẽha óga te'õngue ohapývape Birkenau-pe. 3ha: hudiokuéra retekue 1945 jasyrundýpe Nordhausen rekoha manorãme (asu). Óga te'õngue ohapýva Buchenwald rekoha manorãme, ojehecha ipype kuñanguéra hudío ikanguekue, 1945 jasyrundy (akatúa). 4ha: Auschwitz 2009-pe.
Ojehero avei Shoá (Shoah), Ñemyatyrõ pahague (Endlösung)
Mamópa ojehu Európa
Araka'épa Ñorairõ Guasu Mokõiha
Mávapa ojapo Alemáña nási ha umi tetã oñemoirũ va'ekue hese.
Mávapa ohasa asy Hudiokuéra
Omanóva Amo 11 000 000 hudío, hitáno ha tapicha aty ambuéva

[editar datos en Wikidata]

Holocausto[1] —ojeheróva evréo ñe'ẽme השואה, Shoá, he'iséva «Ñehundi»—, ojehero nási ñe'ẽnguépe «ñemyatyrõ pahague» — Alemañañe'ẽme, Endlösung— «apañuái hudío ñemyatyrõ pahague»,[2] ha'e akue jejuka heta ojehu Európape oiko aja Ñorairõ Guasu Mokõiha, Alemáña nási poguýpe.[3] Opaite yvy pehẽngue Európape Alemáña oñembojarahague oiko akue jejuka.[4]

Nási rembipota, ojejapose ko jejuka heta, oñepyrũ arahaku paha ha araroguekúi ñepyrũ aja ary 1941-pe[5] ha ko ñeimo'ã oporojukarã oñembotuichave amo ary 1942 arapotýpe —ary 1942 paha guive, nási kuéra opororaha py'ỹi mba'yrumýi puku rupive tekoha manorãme, tapicha kuéra nomanóirõ mba'yrumýi nási kuéra orahauka chupekuéra tomano hag̃ua koty'i oporojukávape, oipurúva mba'etĩ ojukáva—.[6] Karai nási Heinrich Himmler niko oimo'ã mba'éichapa ojejapóta ko jejuka guasu, ha'e voi omoakã ha oma'ẽ ko tembiapóre oho hag̃ua hembipotáicha.[7] Hi'ári, Adolf Hitler heta oñemoñe'ẽ oporomokyre'ỹ hag̃ua tombojeguaru chupekuéra umi hudío, upéicha omokyre'ỹ tojejuka chupekuéra, omosẽgui avei apoukapy tojejapo hag̃ua upéicha.[8] Kóicha, ary 1941 guive 1945 peve, nasikuéra omuña ha ojuka opaite hudiokuérape Európape, kóva niko jejuka heta tuichavéva ijojaha'ỹva saro'y XX pegua. Ndaha'éi ramo jepe hudiokuéra mante umíva nasikuéra ojukapase va'ekue, ojopy vai ha ojuka hikuái heta tapicha ambuévape, taha'e ha'éva hetã ambuégui térã ijerovia jokuaikuaáre ambuégui.[9] Opaite Alemáña retã remimoĩmbyre oipytyvõ ko jejuka hetáre, upéicha ikatu ja'e Reich Mbohapyha niko «Tetã oporojukaiteha».[10] Umívape nasikuéra ojuka ha ndaha'éi va'ekue hudío niko hetaite poláko, komunísta kuéra ha heta umíva ijerovia jokuaikuaa asuguáre, tapicha hekojopara, hitanokuéra, tapicha ikatupyry ambuéva ha umi soviétiko oñemoĩ ka'irãme ñorairõ aja.

Ndaikatúigui ojeipapa porãmbaite mbovýpa omano oñemoĩ papapy techaukarã, 6.000.000 omanóva hudiokuéra apytépe.[11][12] Oñeimo'ã amo 11 sua tapicha omano, ojeipapa porãitérõ, umíva apytépe peteĩ sua niko mitãnguéra ha peteĩ mbohapýgui omano umi hudío apytépe oiko va'ekue Európape Holocausto mboyve.[13] Holocausto oñemboguata amo 42 500 temimoĩmbýre oparupi Európape ojeipuru va'ekue omoinge ka'irãme ha ojuka hag̃ua umi tapicháre ija'e'ỹvape amo 100 000 térã 500 000 tapicha omba'apo toiko oikova'ekuéicha.[14] Nasikuéra oipuru mba'e opaichagua oporojuka hag̃ua, ha'ekuéra oporombopytujoko oipurúvo mba'etĩ ojukáva, oipuru mbokakuéra, oporojuvy, oporomba'apouka hatãme, oporombopy'arasy vare'áre, oipuru tapicha retekuéra ojapo hag̃ua techaukarã, oporombohasa asy vai pohãnóre ha oporonupã mbaretépe.[15]

Oiko aja Holocausto hetaite umi oñemoĩ nasikuéra rehe, oipuru hikuái mboka oho hag̃ua ñorairõháme. Techapyrã ojeikuaavéva niko Varsóvia Géto Ñepu'ã 1943-pe, umi hudío oiko va'ekue upe tavapýpe ombohovakérõguare irundy arapokõindy jave SS ñorairõhára atýpe (tahachi nási).

Európa Joaju oheko me'ẽ peteĩ apoukapy ary 2007 pahápe ndohejáiva tapichakuéra te'i ndaiporiha Holocausto ha opa umi mba'e vai ambuéva umi nási ojapo va'ekue;[16] ojapo avei ary 2010-pe mba'ekuaarã ñongatuha guasu Holocausto rehegua (EHRI), oñembyaty ha omohenda opaite marandu ko jejuka heta rehegua.[17] ONU avei omomandu'a ha oñembotuicha ary 2005 guive umíva ohasa asy Holocausto rehe, omoĩ ára 27 jasyteĩ Umi Holocausto rehe ohasa asýva mandu'arã ára, upe araitépe katu amo ary 1945 aja, URSS ñorairõhára aty omohekosãso upe Auschwitz rekoha manorã.[18]

Oñemboherarã[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Monambipyre hudío ou va'ekue Hungyria pegua ha oguahẽ ramóva Auschwitz-pe, jasypo 1944-pe.

Marandeko hesa'ỹijohára hudío niko umíva oipuru raẽ ko ñe'ẽngue «Holocausto» amo 1950 arykuéra pahápe; hákatu ojeipuruve oparupi amo 1960 arykuéra pahápe.[19]

Ko ñe'ẽngue «holocausto» ou Gyresiañe'ẽgui olokaustos (ojehaiháicha iñe'ẽme ὁλόκαυστος: ὁλον pegua, ha καυστος pegua, he'iséva "ikaipaitéva") ha ombohasa Gyresiañe'ẽme peteĩ ñe'ẽngue evréo ñe'ẽgui he'iséva mymba ojehapýva oñekuave'ẽrã Tupãme.

Oñeñe'ẽrõ ko ñe'ẽngue «holocausto» jepuru rehegua, jahecha saro'y XVI guive ojeipuru holocaust ingleñe'ẽme oje'e hag̃ua oiko peteĩ tata guasu oporombohasa asyetéva. Amo saro'y XVIII jave oñepyrũ ojeipuru ko ñe'ẽngue oje'e hag̃ua mba'e vai guasu oporojukaitéva.

Oiko mboyve hudiokuéra jejuka heta ojapo umi nási, karai Winston Churchill oipuru ko ñe'ẽngue holocaust ikuatiañe'ẽme Yvóra kyhyjepópe oñe'ẽ hag̃ua Ayméña retãyguakuéra jejuka heta rehegua, oiko va'ekue Tuykía-pe.[20]

Mba'érepa nasikuéra ojukase hudiokuérape?[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Hudiokuéra re'õngue Bergen-Belsen rekohápe, 19 jasyrundy 1945-pe.

Hetaite ára aja ojehecha oparupi Európape tapichakuéra ndaija'éi umi hudíore, omuña ha omboyke hesekuéra. Tapichakuéra oimo'ã hudiokuéra gua'u oñemomba'eheta omondávo pirapire tapicha ambuégui, umi Hesu rapégui techapyrãicha; oimo'ã hikuái hudiokuéra ojeguaru umíva ndaha'éiva hudío térã ndaha'éiva ijeroviágui; oimo'ã avei hudiokuéra oipuru gua'u mitãnguéra ruguy ijerovia rembiapópe. Umi mba'e niko ijapu ha oporombotavy va'ekue, ojapo hikuái upéicha oporomboyke hag̃ua.

Hákatu heta oñemyasãi umi ñeimo'ã gua'u hudiokuéra rehegua umi tetãme oñeñe'ẽhaguépe Alemañañe'ẽ ha umi tetã ambuéva ijykeguápe amo 1800 sa'ary pahápe.

Adolf Hitler heñói Áuteria retãme upe ára aja, heta umi hudiokuérare ija'e'ỹva jave. Ha'e katu ohai ikuatiañe'ẽme hérava Mein Kampf ("Che ñeha'ã") Alemáña ha Áuteria ndaipu'akái Ñorairõ Guasu Peteĩhápe hetaitégui umi hudío, ha'e omboja hudiokuérare opa jehasa asy hetãgui. Heta tapicha he'i upe jave iporãha umi mba'e ha omokyre'ỹ Hitler ñeimo'ã ha'e ohupi vove nasikuéra ruvicháicha.[21][22]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. «Aniversario de la liberación de Auschwitz, 6 claves de redacción». Fundeu (23 de enero de 2020).
  2. Roudinesco, Élisabeth. A vueltas con la cuestión judía (Retour sur la question juive, 2009), Barcelona: Anagrama, 2011, capítulo 2: «La sombra de los campos y el humo de los hornos» (49-87).
  3. ASALE, RAE-. «holocausto | Diccionario de la lengua española» (en es). Ojehechákuri árape: 7 de diciembre de 2019.
  4. Wistrich, Robert S. Hitler y el Holocausto, pág. 17.
  5. Kershaw, Ian. «¿Genocidio improvisado? La aparición de la Solución Final en el Warthegau», en Hitler, los alemanes y la Solución Final, pág. 151.
  6. Kershaw, «Hitler y el Holocausto» (2000), en Hitler, los alemanes y la Solución Final, pág. 431.
  7. Wistrich, op. cit., pág 189.
  8. Evans, El Tercer Reich..., pág. 340.
  9. Yad Vashem. «The Holocaust: Definition and Preliminary DiscussionArchive copy» (en inglés). Archivado desde el original, el 2015-06-262015-06-26. Ojehechákuri árape: 22 de noviembre de 20142021-04-17.
  10. Berenbaum 2005, p. 103.
  11. Hasta la apertura de los archivos de la antigua Unión Soviética en la década de 1990, la cifra considerada por los historiadores era de por lo menos 5,5 millones; Adolf Eichmann, por su parte, había señalado a 6 millones como una probable cantidad (cf. Evans, Richard J. El Tercer Reich en guerra, pág. 409). Según las investigaciones de Michael Brenner, durante la Segunda Guerra mundial los nazis asesinaron entre 5,6 y 6,3 millones de judíos (Kleine Jüdische Gechichte, Múnich: Beck, C. H. 2008; Breve historia de los judíos, Buenos Aires: La Marca y Goethe Institut, 2011, pp. 299-300); Timothy Snyder habla de unos cinco millones cuatrocientos mil (cf. Tierras de sangre. Europa entre Hitler y Stalin, Galaxia Gutenberg-Círculo de Lectores, Barcelona, 2011 (or. 2010), pág. 303.
  12. Dawidowicz 1975, p. 403.
  13. Fitzgerald 2011, p. 4; Hedgepeth & Saidel 2010, p. 16.
  14. [[Pamela Radcliff|Tembiecharã:Versalita, Pamela]]. «Interpreting the 20th Century: The Struggle Over DemocracyArchive copy» (en inglés) págs. 104-107. Archivado desde el original, el 2014-07-142014-07-14. Ojehechákuri árape: 22 de noviembre de 20142021-04-17.
  15. Véanse los textos de Andrés Ciudad y María Josefa Iglesias: El Holocausto, El ejército del crimen, La moderna clase de esclavos, El exterminio por el trabajo, La "«solución final». Geografía del infierno concentratorio, Auschwitz, Treblinka, Experimentos nazis, ArteHistoria, Junta de Castilla y León (accedido 30 de octubre de 2013). Sobre los experimentos supuestamente científicos con humanos vivos llevados a cabo por los nazis, Ciudad e Iglesias notan que «A partir de mayo de 1941, los experimentos pseudocientíficos con los deportados se convirtieron en norma»; y, por otra parte, entre marzo de 1944 y enero de 1945, los nazis

    practicaron [...] experimentos de esterilización en [...] campos de concentración, y en particular en Auschwitz y Ravensbrück. Su finalidad era [... llegar a] elaborar un método de esterilización susceptible de ser aplicado a millones de seres humanos con un mínimo de tiempo, de esfuerzos y de gastos. Estos experimentos se realizaron por medio de la cirugía, los rayos X y medicamentos de diversa índole. Millares de víctimas fueron esterilizadas de este modo y [como] consecuencia sufrieron nefastos efectos físicos y mentales. (Ciudad e Iglesias: "Experimentos nazis").

  16. «La UE castigará con cárcel negar el Holocausto» (20 de abril de 2007). Ojehechákuri árape: 19 de marzo de 2012.
  17. «La UE en acción para que el Holocausto nunca se repitaArchive copy» (17 de noviembre de 2010). Archivado desde el original, el 2013-05-172013-05-17. Ojehechákuri árape: 19 de marzo de 20122021-04-17.
  18. «UN marks Holocaust memorial day with exhibitions and pledges of 'never again'» (en inglés) (27 de enero de 2011). Ojehechákuri árape: 11 de marzo de 2012.
  19. Techapyrãme, en su informe sobre el juicio a Eichmann, Eichmann en Jerusalén, de 1963-64, Hannah Arendt aún utiliza la expresión «ñemyatyrõ pahague».
  20. The World in Crisis, vol. 4: The Aftermath, Nueva York, 1923, p. 158.
  21. Hitler: A Biography. W. W. Norton & Company. 2010. ISBN 978-0-393-33761-7. 
  22. Five Germany’s I Have Known. Farrar, Straus and Giroux. 2007. ISBN 978-0-374-53086-0.