Tetãvore Guaira

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Guaira guive)
Estadísticas
Capital: Villarrika
Superficie: 3.846 km²
Habitantes: 178.130
Densidad: hab./km²
ISO 3166-2: PY-4
Mapa
Ubicación del departamento en el Paraguay

Guaira ha'e tetãvore Paraguái retãmegua, oĩva arasẽ ha kuarahy resẽ gotyo. Itávaguasu ha'ehína Villarrica. Ko tetãvorepe oiko 176.933 ava (2002 ary).

Oguereko yvy 3.846 km² ha 178.130 ava oikóva pype (2008 ary).

Oñeguahë pépe ruta VIII Blás Garay rupive.

Heñói ára 14 jasypo ary 1570 jave Ruy Díaz de Melgarejo rupi.

Distritos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko tetãvore oñemboja’o 18 distrito-pe:

  1. Borja
  2. Capitán Mauricio José Troche
  3. Coronel Martínez
  4. Doctor Botrell
  5. Félix Pérez Cardozo
  6. General Eugenio A. Garay
  7. Independencia
  8. Itape
  9. Iturbe
  10. Jose A. Fassardi
  11. Mbokayaty del Guaira
  12. Natalicio Talavera
  13. Ñumi
  14. Paso Yobai
  15. Tebicuary
  16. San Salvador
  17. Villarrika
  18. Yataity del Guaira

Apostillas[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Pe siglo XIX peve oje’egueteri chupe La Guayrá ýrõ Guairá avei La Pinería (ko ipaha pegue oguereko rupi ka’aguy tuicháva cury), ko tenda oïva’ekue Cabildo de Asunción poguýpe, kuarahy resẽ gotyo ysyry guasu Paranágui pe línea del Tratado de Tordesillas peve. Ko yvýpe avei oñepyrü tembiasakue umi misiones jesuíticas del Guayrá, opaha peve yvyate gotyo ysyry Paranapanema ýrö ambue oĩ he’íva ysyry guasu Tiete peve, ha ysyry Yguazú nemby gotyo. Kóicha hérava’ekue Guayráýrõ Guairá ko yvy guasu ko´ága hetave ha’éva estado de Paraná mba’éva, umi sa ary XVI ha XVIII oĩkuri tavakuéra omoheñóiva’ekue España-gua (Ontiveros, Ciudad Real del Guayra, Villa Rica del Espíritu Santo) ha umi ava aty omoñepurũva hesuitakuéra (reducciones fundadas por los jesuítas), ãva ha’e San Ignacio Guazú, Santa María del Iguazú (actual Foz do Iguaçú), Pirapó, Loreto ha ambue.

Ko’ã táva ohundiva’ekue umi malocas, ava mbyatyha, de esclavistas bandeirantes oúva São Paulo-gui, péicha rupi heta yvpóra osẽ tendágui ha oho kuarahy reike gotyo ysyry guasu Paranágui (ko’ápe oñepyrũjey Villarrica, ko’ágã táva Villarrica), ýrő ñemby gotyo pe ysyyry Iguazú ypýpe (oñemoñepyrü haguépe San Ignacio, héra ñepyrũ San Ignacio Miní, Loreto ha ambue).

Pe Salto del Guairá ýrõ Salto de Canendiyú, ombohérava umi Brasil-gua "Salto das Sete Quedas, ysyry guasu Paranáme aimete ojuasahápe pe paralelo 24º S, péve opa umi ygaguasu jeho. Ko’ãga rupi ko táva Paraguáigua hérava Salto del Guairá ha táva Brasil-gua Guiara ohechauka moõitépa opytava’ekue pe tenda iporãmbajepéva, y ho’áva yvatégui, ary 1980 guive oñuãva chupe represa de Itaipú.

Umi Vrasil-gua jeju Guairá yvýpe oikova’ekue ary 1870 jave opamíre ñorãirõ guasu Guerra de la Triple Alianza, uperire oñembohéra "Guairá" pe tetãvore michĩmíva Paraguái Oriental mbytépe, yvy noĩrivava’ekuépe pe Guayrá ñepyrũme.


Ubicación[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko tetãvore oĩ Región Oriental mbytépe. Guairá, héra oúva guai: mozos ha ra: lugar, ha’e tetãvore Paraguái retãmeijyvy iporãvéva kokuépe guarã. Yvate gotyo oja tetãvore Ka'aguasu rehe; kuarahy resẽ gotyo K'aaguasu ha Ka'asapa rehe; ñemby gotyo, Caazapá, ha kuarahy reike gotyo tetãvore Paraguari rehe.

Peteĩ hendápe pe Kordillera de Ka'aguasu oike ijyvýpe, kuarahy resẽ, kuarahy reike gotyo, oñembohéra Monte Rosario. Opahápe kuarahy reike gotyo oiko chugui yvyty hérava Villarrica ýrõ Ybytyrusu.

Ko tetãvore oguereko 17 distritos. Ipaha pegua, Doctor Bottrell, oikókuri ary 1983 jave.

== Tetãnguéra --

Ko tetãvorépe ojekuaa mbohapy tenda ijojaha’ỹva. Peteĩháme yvy serranía de Villarrica ýrõ Ybytyrusu, oĩháme yvy yvate, ojekáva ha ka’aguy. Mokõiháme oĩ pe centro occidental, oguerekóva yvy porã. Pe ñemby kuarahyreike gotyo jajuhu mbohapyha tenda, hetaveha ojeiko ijyvy porã rupi. Mymba ñangarekorã iporãiterei avei.

Ybytyrusu rire avei oĩ umi Yvyty perõ, Polilla, Itape, León, Cerrito ha Tres Candú, oguerekóva 848 m, ijyvatevéva tetãme.

Guairápe omboykue ysyry guasu Tebicuary ha ambue ysyry: Tebicuarymi, ysyrykuéra Yhakã Guasu, Yhakãmi, Aguapety, Guasu, Takuára. Avei oĩ tetãvorépe ysyry Pirapo Guasu ha ysyry Pirapomi.

Ambue hendápe ko tetãvorépe oĩ avei ysyrykuéra: Bobo, Orory, Mitã’i, Caundy, Doña Juana ha Paso Pindo.

Clima[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ararova oguerekóva ha’e iporãva ha ome’ẽva tesãi, arapytu mbyte ha’e 21 °C. Arahakúpe ohupitykuaa 38 °C; araro’y jave oguejy 1 °C. Jasykuéra jasypa ha jasypateĩ jave okyeterei. Ary pukukue okykue ha’e 1.537 mm.

Demografía[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oikóva pype ha’e 161.991 ava, 47.300 ava tavaháre ha 114. 691 katu oiko okarahápe.

Tembiasakue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko tetãvore rembiasakue ojuajuete táva guasu oñepyrũrõ guare rembiasakuére rehe: Villarrica.

Táva Villarrica del Espíritu Santo omoñepyrũ Ruy Díaz de Melgarejo ára 14 jasypo ary 1570 jave pe Guairá itujávape, ãga yvy Brasil mba’e. Umi bandeirante ombyapura térã ojukaiterei rupi tendaguápe ko táva heta jave ova oĩhágui, pokõi jave, oĩháme ko’ãga 1682 guive: Ybytyrusu ykére.

Umi franciscano oiptyvõva’ekue opyrũha haguã, omoñepyrũva hikuái ary 1686 jave peteĩ ava aty (reducción guaraní) Itapépe.

Ary 1906 jave oñepyrũ tetãvore irundyha, oĩháme Villarrica, Itapé, Hiaty, Mbocayaty ha Yataity.

Pe sa aru pukukue jave (siglo XX), yvyra ha ka’a rehe ñemba’apo, ojáva avei pe yvypora Ka'aguasu peguávare, ha avei imbaretéva tenda ha’éva ava rekoha guasu Villarrica, ohasape ferrocarril kuarahy osẽ ha kuarahy oike gotyo tetãvore ryepýpe, oguerúva ko tendápe ñepytyvő tuicháva.

Poyvi[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oñemboja’o mokői hendápe peteĩcha. Peteĩ hérava superior, sa’y hovyngy (celeste), ha'éva y ha ára sa’ykuéra; ambue inferior, sa’y pytãhũva (púrpura), ojoguáva parral ápe. Avei omonei pe rango ha jerarquía Tupão Katólico pegua.

Escudo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Pe escudo oñemboja’o irundy hendápe, ojekuaahápe peteĩ óga oguerekóva rasgos coloniales, paisaje natural tenda pegua, oĩháme pe serranía del Ybytyrusu, parral, takuare’ẽ ha peteĩ aranduka kupe, ojekuaahápe números romanos rupi papapy ha’éva tetãvore Guairá rehegua. Pe viñeta Escudo rehegua ha’e umi mba’e ha’etéva rehegua (lo natural). Pe mbytetépe ojekuaa peteĩ panambi. Escudo, ipy gotyo he’i “Cultura de tradiciones”.

Economía[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Guairá ha’e tetãvore oñemba’apohápe kokuépe. Péicha oñeñoty takuare’ẽ, hetave oñotýva, 41% tetãmegua. Ijyvýpe oĩ umi po ingenios de azúcar tuichavéva tetãmegua. Avei peteĩha oguereko hetavéva parral ha mbohapyhápe oĩ ka’a ñemba’apo rehegua.

Ambue ñemity rehegua jajuhu avei papa, mandi'o, mandyju, soja, avati, kumanda ha yva. Mymbañangareko rehegua oĩ, vaka, ovecha ha kure, avei oĩ ryguasu opaichagua.

Yvyrajeityeterei rupi saivéma ohóvo mba’apo yvyra rehegua, hákatu oĩ gueteri yvyrakytĩha ha ojapóva terciadas.

Industria rehegua oĩ fábricas de vino, ka’a omongu’íva, mandyju mbyatyha, destilerías de alcohol, sapatu apoha, fábrica de básculas, vakapíre omba’apóva ha kamby rehegua.

Avei ao po’i rehegua, omba’apohápe 1.500 kuña. Ãva oikove Yataity ha Mbokajatýpe.

Vías de comunicación[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko tetãvore gouereko Ruta VIII “Blás Garay” ojeíva táva Coronel Oviedo-pe umi Ruta II ha VII-gui, tape hũ Ka'asapa peve. Ñumi guive oĩ ambue tape hũ ombojuajúva San Juan Nepomuceno rehe. Oguereko avei tape hũ: Villarrica-Paraguarí, ohóva Félix Pérez Cardozo ha Coronel Martínez, Mbocayaty-Independencia, ipukukue 50 km, ha ambue osẽva Ruta VII peve, ohasáva Natalicio Talavera, Troche ha colonia Blás Garay rupi.

Guairá oguereko comunicaciones aéreas, telefónicas ha telegráficas. Ijyvýpe oĩ heta tape ohóva tetãvore ryepy tuichakue.

Educación[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko táva Villarrica del Espíritu Santo iñepyrũmby guive omomba’e mba’ekuaa rehegua ha ko’ãgameve péicha oĩva.

Ary 1585 jave umi franciscano omoñepyrũ távape pe convento Santa Bárbara, ojoajúva hese Escuela Elemental ha Superior. Siglo XVII jave, provincia de Paraguay oguerekova’ekue Villarrica ha Paraguaýpe cátedras libres de Gramática, Filosofía ha Santidad, umi pa’ikuéra franciscanos, dominicos, mercedarios ha jesuita poguýpe.

Peteĩha centro de enseñanza oguerekóva Estado Villarrica-pe oĩ ary 1859 rupi, hérava “Escuela la Patria”.

Ko’ága rupi, pe arandu pavẽ rehegua (educación superior) tetãvorépe oĩ umi Universidad Católica, Nacional ha UniNorte. Guairápe oĩ avei heta mbo’ehao, privado ha tetã mba’éva, Colegio Nacional, Colegio Ortiz Guerrero, Colegio Técnico Vocacional, Seminario Diocesano, Escuela Regional de Agricultura, Instituto Profesional Femenino, Escuela de Artes y Oficios Pío XII. Avei oguereko heta Educación Inicial ha Básica rehegua.

Villarrica ha’e oïha pe Centro Regional de Educación.

Opavave distrito del departamento funcionan escuelas de Educación Básica y Bachillerato Humanístico y Técnico. Algunos de ellos cuentan también con Institutos de Formación Docente. Existe además en el departamento el Instituto de Lingüística Guaraní “ Idelguap”, que se encarga de la enseñanza del idioma, literatura y folklore guaraníes. También con iguales fines funcionan el Ateneo de Lengua y Cultura Guaraní y Guaraní Roga.

Arte y Cultura[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Táva tuichavéva Guairápe, Villarrica, ha’e mba’ekuaápe táva mokõiha tetã Paraguáipe. Umi entidades sociales, culturales ha deportivas tuichavéva apytépe oĩ: Porvenir Guaireño, Centro Español, Club de Leones, Instituto de Cultura Hispánica, Teatro Municipal, Orquesta de Cámara, Escuela Municipal de Danzas, Declamación, Oratoria, Guitarra, Asociación de Productores de Caña de Azúcar, Liga Guaireña de Fútbol ha Liga Guaireña de Básquetbol.

Ary 1970 jave oñepyrũ pe Centro de Desarrollo Socioeconómico del Guairá, ha’éva ñepytyvõrã heñóiva, oĩva pype tapicha katupyry ha entes público ha privado, oguahẽseha ha’éva ñemoakãrapu’ã, económico, social ha cultural tetãvorépe.

Pe fundación “Yvytyrusu”, ha’éva ambientalista, oguereko oguahẽseha ha’éva pe hérava concienciación umi avakuéra tetãvore Guairá pegua, ponoike iñambue araka’eve pe ecosistema oikoha hikuái.

Ko távape oĩ heta pujoe, Telecable ha avei Canal 8.

Mbaekuaa jehecha’ýva opavave tendagua apytépe oĩ umi mombe’ugu’u ha mombe’upe rehegua, póra, pombéro, jasy jatere, kurupi, urutau, karáũ, jakare ha ambue.

Ha umi mba’e ouva’ekue Europa-gui oĩ umi fiestas patronales, kurusu ára, romería, corrida de toros, carrera de caballos, ryguasume ñorairõ, jeroky opáichagua, aokuéra, jeguaka kuña mba’éva, veladas, ha ambue.

Turismo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Tetãvore Guairá peteĩ táva emblemática ha representativa mba’ekuaa Paraguáigua: Villarrica.

Peteĩ tenda ojehoveha ko távape ha’e Parque Manuel Ortiz Guerrero, 1936 mboyve, Ykua Pytã.

Ko’ápe reñandúta Villarrica ñe’ẽ. Umi mba’eporãita oĩva nembuesaraipáta opa mba’égui. Ha’e tenda ikatuhápe remombytu’u nde rete ha neñe’ẽ.

Pe Parque Manuel Ortiz Guerrero oĩ noreste távagui, tekoha Ybaroty ha San Miguel pa’ũme.

Ary 1960 rupi ojejapo peteĩ ta’anga ñe’ẽpapára Villarrica-gua rérape. Ko ta’anga ojapo pe escultor, Villarrica-gua avei, Javier Báez Rolón.

Ára 8 jasypo ary 1983 jave, 50 ary omano hague rehegua, tanimbu ñe’ẽpapára rehegua ojegueraha ko korapy ryepýpe, ojejapóva heta tendagua rembipota. Upe ára guive, peteĩ yvyra guasu kuarahyhãme, opytu’úma ijyvyteépe. Umi verso ojapova’ekue oĩ gueteri Ybytyrusúpe. Ambue centros culturales ojehoveha avei ha’e pe Museo ha Biblioteca Municipal “Maestro Fermín López, oĩhame Natalicio Talavera, Fermín López ha Manuel Ortíz rembipurukue, armamentos ha municionesGuerra del Chaco-pe guare, pirapire yma guare (colección de monedas y billetes paraguayos); avei, arcos, hu’y heta mba’e ypykue rembiapokue.

Pe museope ikatu rehecha, tembipuru yma guare, máquinas ndojepuruvéimava, pinturas, ta’anga ha arte sacro ome’ëva jopóiramo Diócesis de Villarrica.

Distrito Itapépe oĩ lugar sagrado hérava “Paso de la Virgen”, hi’ára ha’éva 18 jasypakői. Pe santuario, ysyry Tebicuarymi rembe’ýpe, ha’e tenda ohoha heta tapicha opa hendápegua ary pukukue.

Ambue tenda iporäva ha’e pe Salto Cristal, 43 m yvyatégui ho’aha y. Pe ho’ahápa hi’y ojekuaa pira’i isa’ýva ha umi ka’avokuéra ïjereregua ombohory nde resa.

Yvyty Toror´pe ikatu rehecha inscripciones rúnicas, oje’éva ojapo hague umi vikingo ouramo guare, época precolombina-pe.

Opa tapicha ohayhúva ao po’i rehegua ikatu ohecha ko tendápe, hetave oïha ha’e Yataity ha Mbocayaty.


Personajes ilustres[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Ruy Díaz de Guzmán: (1554-1629) ha’éva conquistador. Provincia del Guairá ra’y, omoñepyrüva’ekue heta tenda. Ha’e tembiasakue rehegua peteïha. Domingo Martínez de Irala ra’y ra’yre, Gobernador del Paraguay peteïha. Osë pe jehe’a dos civilizaciones rehegua; España-gua ha guarani.
  • Manuel Ortiz Guerrero: (1899-1933) ñe’ëpapáratuichavéva tetävore Guiaragua. Heñói guive, hekove ha omano ñe’ëpapára. Jehai ha’éva hekovete. Ijehaipyre oike opavave Paraguaigua ñe’äme.
  • Natalicio de María Talavera: (1839-1867) omoñepyrüva pe parnaso paraguayo. Ha’e tekove katupyry poesía rehegua oñepyrürö guare Paraguáipe. Hembiapokue osë en fragmentos dispersos. Guerra de la Triple Alianza ohundi heta hembiapokue. Talavera rekove ndaha’éivaekue iporämbáva. Oikove ñorairö tuichavéva Paraguái retäme jave, ha opurahéi chupe osëva iñe’äiteguipe.
  • Ramón Indalecio Cardozo: (1877-1943) mbo’ehára ha omoñepyrũva’ekue peteĩ sistema educativo pyahu, mitãkuéra oñehekombo'évo añeteguápe. Avei pe hérave Escuela Nueva. Ary 1921 guive 1934 peve táva Villarrica-pe oiko chugui motenondehára Consejo Nacional de Educación ha avei Dirección General de Escuelas-pe.
  • Efraím Cardozo: (1909-1973) ha’éva ikatupyryvéva tembiasakue reheguápe. Haihára, ñe’ẽpapára, mbo’ehára ha político. Ha’e oĩ Paraguái rembiasakue hasyve jave, kóva ha’e pe firma del tratado definitivo de Paz y Límites con Bolivia. Oguenohẽ heta aranduka Paraguái rembiasakue rehegua.
  • Félix Pérez Cardozo: (1908-1953) heñói táva Yhatýpe, ko’ãga Félix Pérez Cardozo, hérape oñemoambuéva. Arpa rehegua oñembokatupyry umi tapicha vaave oikuaa’ỹva chupe ndive. Ikatupyryeterei rupi ko tembiapópe oipe’a chupe okẽ centros culturales ha artísticos tetã ambuére: Argentina, Uruguay, Chile. Ojeikuaa 87 composiciones musicales hembiapokue, polcas, guaranias, canciones, galopas, milongas, zambas, cuecas, boleros, tangos ha chacareras.

Bibliografía[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Geografía Ilustrada del Paraguay. Tercera Edición. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires.1998.
  • Atlas y Geografía de Paraguay y el Mundo. Ediciones India Guapa. Asunción. 1997.
  • Atlas Paraguay. Cartografía Didáctica. Fausto Cultural Ediciones. Enero 2000.
  • Franco Preda, Artemio. El Guairá y su aporte a la cultura paraguaya. Editora Litocolor S.R.L. Villarrica,2003

Enlaces externos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Tetãvore Paraguái

Alto Paraguái | Alto Parana | Amambái | Paraguay | Boquerón | Ka'aguasu | Ka'asapa | Kanindeju | Central | Concepción | Cordillera | Guaira | Itapúa | Misiones | Ñe'ẽmbuku | Paraguari | Presidente Hayes | San Pedro