Eho kuatia retepýpe

Ilándia

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Iylanda guive)

La página Módulo:Infobox/styles.css no contiene nada.

Ilándia (Ilandiañe'ẽme: Ísland) ha'e niko peteĩ tetã hekosãsóva ojejuhúva Európa pehẽngue yvate kuarahyreikeguápe, ijyvy apekue niko peteĩ ypa'ũ ojehero avei Ilándia ha heta ypa'ũmi ambuéva ijerére paraguasu Atlántiko-pe, Európa ha Gyroẽlándia mbytépe. Ko tetã itavusu niko Reikiavik. Umíva oiko ko tetãme hína amo 350 000 tapicha ha ijyvy apekue 103 000 km².[1][2] Ko tetã ojejuhu Mbyte Atlántiko rysýi ári (peteĩ yvytyrysýi yguasu guýpe omboja'óva yvyrusu rupa), ha upéicha ojehecha ijyvy apekue yvyrata opaichagua. Ilándia pehẽngue mbyteguápe oĩ peteĩ ñu yvate ojehechahápe tave'ỹ, yvytykuéra, ro'yrupakuéra ha ysyrykuéra oisyrýva umi tetã pehẽngue yvýiva rupi yguasu peve.

Ilándia retãyguakuéra ypykue peteĩha niko avano'õ rekoha ojejapo kuri ary 874-pe, omombe'uháicha ku aranduka ymaguare héra Landnámabók «Tekoha kuatiañe'ẽ», omombe'u peteĩ Noruéga retãygua, karai guasu Ingólfur Arnarson oho oikove ko ypa'ũme ha ojapo peteĩ tekoha.[3][4] Oĩ akue karai ymaguare tetã ambuévagui oho yga guasúre ha opytami Ilándiape, hákatu umíva ndopytái oikove hag̃ua upépe, techapyrã oĩ karai vikíngo héra Naddoddr ha oúva ypa'ũnguéra Feroe pegua, ha'e ikatu niko upe peteĩha oguahẽ kuri ko ypa'ũme.[5] Ohasa jave heta ary, oguahẽ tetãnguéra yvateguigua retãygua aty ha Ekósia ypykuekuéra. Saro'y XX peve, Ilandaguakuéra oñemitỹ ha opirakutu omomba'apo hag̃ua hekoha, ha ary 1262 guive 1944 peve oĩ Noruéga mburuvi poguýpe ha upéi Ndinamáka poguýpe. Saro'y XX-pe oñemosãso ha pya'eite okakuaa ha opu'ã.

Ko'ãga ha'e niko tetã ikakuaaitéva, ndojeruréi umi omoñemusévape heta pirapire hetã mba'éicha ha upéicha oiko chugui tetã iñemu rembiapo sãso'ỹ,[6] atyvete heta tetãguágui oñe'ẽ iporãiteha mba'éichapa Ilándia oñangareko hetãygua tekoiterapére, ome'ẽkuaágui tesãi ñeñangareko ha tekombo'e hepyme'ẽ'ỹva.[7] Oiko kuri chugui peteĩ umi tetã mba'ehetaitévagui, ary 2009 fue clasificado por la ONU ohechakuaa ko tetã ha'eha niko upe 9ha iporãve ojeikove hag̃ua, yvypóra ñakãrapu'ã rechaukaha rupive, ha tetã peteĩha ipy'aguapýva ojeikove hag̃ua.[8]

  1. Mandu'apýpe ojejavy: Etiqueta <ref> no válida; no se ha definido el contenido de las referencias llamadas "superficie"
  2. Statistics Iceland (2010). «Statistics Iceland» (en inglés). Statice.is. Ojehechákuri árape: 20 de julio de 2010.
  3. Tomasson, Richard F. (1980) (en inglés). Iceland, the first new society. U of Minnesota Press. ISBN 0-8166-0913-6.
  4. I. Marc Carlson (2006). «History of Medieval GreenlandArchive copy» (en inglés). Utulsa.edu. Personal.utulsa.edu. Archivado desde el original, el 2009-10-162009-10-16. Ojehechákuri árape: 21 de julio de 20102020-11-13.
  5. Hubert H. Bancroft (2003). «Vikings Voyages: Exploration of the New world?» (en inglés). Public Book Shelf.com. Ojehechákuri árape: 21 de julio de 2010.
  6. OECD (2010). «OECD Tax Database» (en inglés). OECD.org. Archivado desde el original, el 25 de enero de 2010. Ojehechákuri árape: 20 de julio de 2010.
  7. Stefán Ólafsson (2004). «The Icelandic Welfare State and the Conditions of Children» (en inglés) (PDF). Borg.hi.is. Archivado desde el original, el 6 de octubre de 2004. Ojehechákuri árape: 21 de julio de 2010.
  8. Programa de Desarrollo de las Naciones Unidas (2009). «Anexo estadístico» (PDF). UNDP.org. Ojehechákuri árape: 2017.


Európa

Alemáña | Andorra | Aservaijã | Ayméña | Áuteria | Aváña | Avekásia | Chekía‎ | Chípere | Elovákia | Elovéña | Epáña | Etóña | Georgia | Gyrésia | Hĩlándia‎ | Hungyria | Hyãsia‎ | Irilánda | Itália‎ | Ilándia | Kosovo | Kyoásia | Letóña | Liechytenteĩ‎ | Lituáña | Luxemburgo | Yvate Masendóña | Malta | Mónako‎ | Montenégyro‎ | Moyndávia‎ | Noruéga | Ndinamáka | Polóña‎ | Poytuga‎ | Rrumáña‎ | Rrúsia‎ | San Maríno | Sévia | Suésia | Suísa | Táva Vatikáno | Tavetã Joaju | Tetãnguéra Yvýi | Tuykía | Ukyáña | Véyhika | Vielorrúsia | Vónia ha Hesegovína | Vugária